A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Idea (gr. idea, eidos) je významový útvar hojne tematizoavný a reflektovaný v európskej filozofii počnúc Platónom. Ideu vyčleňujú z významového univerza obyčajne ako význačný, orientujúci, kľúčový ap. významový útvar. Predstava o tom, ako idea existuje, či jestvuje len vo vedomí, alebo či jestvuje nezávisle od vedomia a pod., je vždy zahrnutá do výsledku reflexie idey.
Výsledok reflexie idey závisí od kategórií a iných významových útvarov, ktoré v tejto reflexii intervenujú: tak napríklad v Aristotelovej reflexii idey sa uplatňuje rozhodujúcou mierou pojem silotvornosti a formotvornosti (idey sú podľa neho kraft- und formbildungsbegabt) .
Názory filozofov
Augustinus
Podľa Augustina je idea pravzor všetkého bytia v Božom duchu. Odrazom a uskutočnením týchto pravzorov je stvorený svet.
Aristoteles
Podľa Aristotela je idea večná forma existujúca neoddeliteľne od veci, ktorej je všeobecno imanentné.
Filon z Alexandrie
Podľa Fila z Alexandrie je idea nástroj Boha, pomocou ktorého sprostredkúva konečnému svetu svoju dokonalú podstatu. Idea je plán Boha, podľa ktorého tvorí svet. Idey sú odrazom, napodobeninou boha.
René Descartes
Idea je podľa Descarta prvok nášho ducha, nášho vedomia, ktorý má zdroj v ňom samom a ktorý riadi naše poznanie pravdy.
Hegel
Idea je podľa Hegela forma myslenia a poznania a ich predmetu. Idea je výrazom jednoty myslenia a predmetu, subjektu a objektu.
Hume
Idea je podľa Humeho kópia pôvodného dojmu, ktorý nachádzame v našom vedomí. Idey sú obrazy vecí a veci sú príčinami ideí.
Kant
Podľa Kanta je idea rozumový pojem, ktorý riadi a orientuje (reguluje) čínnosť umu. Preto Kant prisudzuje ideám regulatívnosť, hovorí o regulatívnych ideách. Vychádzajúc viac alebo menej zreteľne z Kanta sa idea kládla a kladie do protikladu k bytiu - ako ideál, želanie, projekt.
Locke
Podľa Locka je idea prvok alebo útvar vedomia, ktorého zdrojom je koniec koncov vnímanie. Pritom, podľa Locka, poslednými prvkami, na ktoré možno ešte rozložiť náplň vedomia, sú jednoduché idey: jednoduché idey sú materiál, ktorý spracúva myseľ a bez ktorého by bola iba strojom bežiacim naprázdno. Locke neraz strieda hovorenie o idei s hovorením o tom, čoho idea je ideou. Tak napríklad hovorenie o idei pevnosti strieda hovorením o pevnosti. Medzi ideou pevnosti a pevnosťou je asi taký rozdiel, ako medzi predstavou vody a vodou: predstavou vody smäd neuhasíme. To však neznamená, že text, kde sa strieda výraz idea pevnosti s výrazom pevnosť a pod., je nezaujímavý alebo neinšpirujúci.
Platon
Idea je podľa Platona zmysel všetkého bytia, základný prvok sveta ideí. Prinajmenšom v jednom významnom období svojho života sa Platon domnieval, že idey sú oddelené od duše alebo ducha i od fyzických a prírodných vecí a sú mimo nich. (Neskôr Platon toto chápanie zmenil.) Idey sú večné predobrazy esencií (bytností) vecí. Mnohosť ideí je zhrnutá v jednej idey dobra a krásy, ktorá ako idea všetky ostatné idey prevyšuje. Táto idea je absolútnom (božstvom). V podobenstve o jaskyni zastupuje túto ideu slnko, zatiaľ čo prírodné veci v slnečnom svetle predstavujú oné početné idey. Platon sa domnieva, že prvky ideí sú prvkami všetkých vecí. Idea je čosi jednotlivo-všeobecné, iba dočasne prebývajúce vo veciach vonkajšieho sveta. Idea je čímsi samobytným, zduchovneným, schopným pohybu, čo je ďalej príčinou všetkého jednotlivého vo vonkajšom svete. Každá vec je následkom nejakej príčiny - idey. Tieto príčiny trvajú v určitom presne ustálenom hierarchickom poridaku, na vrchole ktorého je dobrá idea.
Plotinos
Podľa Plotina je idea prvok svetového rozumu, ducha, duchovného sveta, pochádzajúci z božského vyžarovania, z emanácie jedna. Idey, pokiaľ sú inteligibilné, t. j. zrozumiteľné, nie sú nadradené rozumu, ba ani nie sú mimo rozumu. Idey sú s rozumom jedno a rozum (inteligencia) poznávaním (stykom s ideami) postupne sám seba odhaľuje, súc v podstate mnohopočetné jesno.
Stoicizmus
Idea v stoicizme je číra abstrakcia, ktorá reálne nejestvuje a je len názvom.
Druhy ideí
Idea Boha
Idea Boha je významový útvar, ktorý Immanuel Kant vyčlenil z významového univerza ako regulatívnu ideu jednotiaceho bodu totality všetkých predmetov skúsenosti vôbec.
Idea dobra
Idea dobra podľa Platona je idea, ktorá v hierarchii ideí zaujíma miesto na vrchole. Idea dobra sa prirodzene rozdeľuje a vďaka svojej dobrote je čímsi tvorivým, je prvou a najvyššou príčinou všetkých ostatných ideí hierarchicky nižších, ako aj jednotlivych vecí, ktoré ich odzrkadľujú. Idea dobra je prvým, najvyšším a konečným princípom sveta. Idea dobra má funkciu demiurga všetkého súcna, stvoriteľa organického i anorganického sveta, najvyššieho zákonodarcu, obsahujúceho v sebe dokonalé, ideálne poznanie všetkého, čo je. Idea dobra je prvá a absolútna príčina všetkého súcna a všetkého konania. Priblíženie sa k idei dobra je šťastie.
Idea duše
Idea duše je významový útvar, ktorý Immanuel Kant vyčlenil z významového univerza ako regulatívnu ideu jednotiaceho bodu totality vnútornej skúsenosti.
Idea filozofická
Idea filozofická podľa Kuhna je súčasť konceptuálneho aparátu vedca, zložka paradigmy, ktorú uznáva vedecké spoločenstvo.
Idea mesiáša
Idea Mesiáša je významový útvar v mnohých náboženstvách a oslobodzovacích hnutiach, ktorým sa mieni spasiteľ, osloboditeľ poslaný Bohom; kresťanstvo túto ideu prevzalo z judaizmu.
Idea sily
Idea sily podľa Locka je jednoduchá idea, ktorú získavame zmyslovým vnímaním a reflexiou. Keď totiž sami na sebe pozorujeme, že myslíme a môžeme myslieť, že môžeme ľubovoľne pohybovať rozličnými časťami svojho tela, ktoré boli v pokoji, a keď sa naše zmysly každú chvíľu stretávajú s následkami, ktoré si prirodzené telesá navzájom spôsobujú - ziskavame ideu sily týmto dvojakým spôsobom.
Idea stvorenia z ničoty
Idea stvorenia z ničoty sa objavuje až v helenistickom období.
Idea sveta
Idea sveta je významový útvar, ktorý Kant vyčlenil z významového univerza ako regulatívnu ideu totality vonkajšej skúsenosti.
Iné projekty
Zdroj
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ákáša
Élan vital
Éma
Účel (filozofia)
Účinok (filozofia)
Číslo (filozofia)
Časovosť
Čas (filozofia)
Čisté svedomie
Čistý akt
Čistý praktický rozum
Čistý rozum
Žiadostivá duša
Životný princíp
Životný pud
Absolútna idea
Absolútno
Adiaforon
Akcidens (filozofia)
Akt vedomia
Alétheia
Alter ego
Analógia bytia
Antropický princíp
Anything goes
Apeirón
Apolónske a dionýzovské
Archai
Aseita
Autarkia (filozofia)
Bytie vo svete
Bytnosť
Clinamen
Dasein
Dialektická metóda
Eidos
Entelechia
Epoché
Essentia quinta
Existencia človeka
Finalita
Finitizmus
Frekventálie
Henády
Historizmus (filozofia)
Hmlistá monáda
Homogénnosť priestoru
Idea
Imanentný zákon
Inscendencia
Intencionalita (filozofia)
Jedno
Jednoduchá idea
Kenotická metóda
Koncepcia ja
Konkordancia (synkriticizmus)
Kopernikánsky obrat
Látková príčina
Logos
Materialistická dialektika
Maximum bytia
Maximum bytia človeka
Maximum kultúrneho bytia človeka
Mentalistický jazyk
Merizmus
Methexis
Metodická skepsa
Monáda (filozofia)
Mundus intelligibilis
Mundus sensibilis
Nús
Nazeranie podstaty
Nebytie
Nekonečný regres
Neláska
Nesvojmocná aktivita
Nie-ja
Noumenon
Novoveké významové univerzum
Objektívna idea
Obmedzené
Obomkýnajúce
Odcudzenosť filozofie
Ontós on
Ontologická diferencia
Ontologická kategória
Ontologický status
Ordo ordinans
Orwellova filozofia dejín
Parusia
Podstata
Potencialita
Potencia (filozofia)
Praktický rozum
Pravda faktu
Praveké významové univerzum
Prežívanie času
Predurčená harmónia
Primárna potreba
Princíp individuácie
Prirodzené náboženstvo
Psycha (filozofia)
Psychologizmus
Quinta essentia
Racionalita
Reálnosť
Reaktológia
Relativizmus
Rozpamätávanie sa
Sémantický trojuholník
Súčasné významové univerzum
Skutočný zvuk
Sloboda vôle
Snové ego
Spoločné dobro
Stimulácia (Quine)
Svetové významové univerzum
Svetový duch
Synderesis
Telos (filozofia)
Telo a duša
Teoretický rozum
Trópos
Transcendencia
Transcendentno
Transcendovanie
Transcendovanie človeka
Transhorizontová realita
Transsubstanciácia
Tretí svet (filozofia)
Trh osobnosti
Trichotomizmus
Tvár druhého (Lévinas)
Ty (filozofia dialógu)
Unikajúcno
Univerzálie (filozofia)
Unus mundus
Vôľa k moci
Vývoj v špirále
Významové univerzum
Všeľudový štát (marxizmus)
Večnosť
Vec osebe
Vec pre nás
Veracitas Dei
Vikšepa
Vivéka
Vlastné bytie
Vrodená idea
Zákon kontinuity
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk