A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Iannis Xenakis | |
grécky skladateľ | |
Narodenie | 29. máj 1922 Braila, Rumunsko |
---|---|
Úmrtie | 4. február 2001 (78 rokov) Paríž, Francúzsko |
Odkazy | |
Webstránka | iannis-xenakis.org |
Commons | Iannis Xenakis |
Iannis Xenakis (* 29. máj 1922, Braila, Rumunsko – † 4. február 2001, Paríž, Francúzsko) bol grécky hudobný skladateľ, ktorý stelesňuje ideál toho, čomu sa hovorí „architektúra hudby“. Takáto charakteristika sa pripisuje mnohým veľkým skladateľom minulosti (počnúc Bachom cez Brahmsa až po Schönberga), avšak obzvlášť dobre sa hodí na Xenakisa, pretože skutočne pôsobil aj ako architekt a stavebný inžinier v Le Corbusierovom parížskom ateliéri.
Obdobie pred druhou svetovou vojnou
Iannis Xenakis sa narodil v roku 1922 v Rumunsku ako syn gréckych rodičov. O desať rokov neskôr sa s spolu s ním presťahovali späť do Grécka. Sociálne a kultúrne dozrieval v štyridsiatych rokoch minulého storočia, v čase gréckej občianskej vojny. Jeho nepokojná povaha sa formovala v impulzívnom ovzduší aténskej Polytechniky, kde sa v ňom prebudila trápeniami sužovaná osobnosť, pre ktorú záujem o politické dianie nebol iba nevyhnutnosťou, ale aj súčasťou jeho hlboko zakoreneného gréckeho národného povedomia. Za aktívnu účasť v odboji (koncom vojny bol ťažko ranený), ho odsúdili na smrť, preto emigroval a usadil sa v Paríži a prijal francúzske občianstvo. V kompozícii bol žiakom Dariusa Milhauda a Arthura Honeggera na Ecole Normale de Musique, Oliviera Messiaena na Conservatoire National Supérieur de Musique, neskôr študoval u Hermanna Scherchena v Švajčiarsku.
Obdobie po druhej svetovej vojne
Bezprostredne po druhej svetovej vojne sa Xenakis stretol s Le Corbusierom v Paríži, kde dlhé roky pôsobil ako architekt a stavebný inžinier v jeho ateliéri na ulici de Sévres. Koncom roka 1947 tu našiel živnú pôdu pre svoje utkvelé kompozičné predstavy. Predovšetkým odtiaľto pramenili ponaučenia jeho učiteľa o geometrických "riadiacich čiarach" (ktoré sú jedným z kľúčov k Le Corbusierovým kompozíciám), matematickom duchu Modulora a o protiklade medzi harmóniou prírody a inteligentným racionalizmom kompozičných pravidiel. Práve tu sa stretávali a zlučovali s Xenakisovým hudobným bádaním vo "zvučných hmotách", o ich pravidelných i nepravidelných variáciách a o zlatom reze, ktorý platí pre variačnú škálu každého jedného kompozičného prvku. V projekte Modulor 2 sa uvádza ako autor štúdií k „vlnitým skleným panelom“, spätými s muzikálnym bádaním okolo Metastázy (Metastasis), jeho prvou skladbou pre orchester. Objavil sa aj v zozname spolupracovníkov, ktorý zostavil Jean Petit pre svoju knihu o Le Corbusierovi a bol jedným z protagonistov oživeného záujmu o tesné vzťahy medzi architektúrou, hudbou a matematikou.
Tvorba
Architektúra
Začiatkom roku 1956 požiadala firma Philips Le Corbusiera o vypracovanie projektu ich pavilónu na bruselskej Svetovej výstave. Xenakis tu experimentoval s kompozíciami pre Metastázu, grafickú podobu plynu vyvolávajúceho v ozvučenom priestore určité plynulé transformácie. Sama Metastáza bola silne ovplyvnená Le Corbusierovou proporcionálnou mierkou, vychádzajúcou z Fibonacciho radu a jeho súvislosťou so zlatým či božským rezom.
Bruselský pavilón spoločnosti Philips stelesňoval a vyjadroval stručné zhrnutie všetkých objektov naprojektovaných v ateliéri na ulici de Sèvres, ako taký zbavený prísnej stereometrie pravých uhlov a prostredníctvom platonizmu aj čistých objemov. Tvar pavilónu vychádza zo spojenia prvotnej predstavy fľaše naplnenej „nektárom“ výstavy s Xenakisovými matematickými štúdiami hyperbolických konoidov. V októbri 1956 boli do opatery Iannisa Xenakisa zverené Le Corbusierove náčrty a Xenakis dostal poverenie, aby ich preložil prostredníctvom matematiky. Transformácia tejto myšlienky do architektonickej formy prerástla do kompozičného procesu, v ktorom je ťažké odhadnúť, či je matematická štruktúra prvotná alebo či je nadstavbou, pokračovaním architektonického obrazu. Vo svojej knihe Musique Architecture, ktorej celá jedna kapitola je venovaná práve tomuto pavilónu firmy Philips, znie Xenakisovo záverečné konštatovanie na konci tohto dlhého a podrobného pojednania o Pavilóne Philips takto:
Zatiaľ sa počiatky tejto novej architektúry spoliehajú len cement. Ten pripravuje riečisko, v ktorom plastické materiály zajtrajška vytvoria rieku bohatú na formy i objemy, čísla, ktoré nachádzame nielen v biologických entitách, ale predovšetkým v tej najabstraktnejšej matematike.
Vytvoril vlastné tézy minimálnych pravidiel, od základného pravidla entropie, ktorú pred niekoľkými rokmi študoval kvôli jej výraznému potenciálu, ktorý ho viedol k jeho jednoduchej definícii náhodných kompozícií. Vymyslel a realizoval multimediálne show so svetlom a zvukom v architektonickom priestore a v prírode, kde uvádzal svoje polytopické kompozície:
- na svetovej výstave v Montreali v roku 1967,
- na zrúcaninách kompozície Persepolisu v Iráne v roku 1971,
- v zrúcaninách Mykén v roku 1978,
- k otvoreniu Centre George Pompidou v Paríži v roku 1978).
Jeho kompozície potvrdzujú tézu, že základom niektorých architektonických udalostí boli práve tie koncepcie, ktorých rozvoj sprostredkuje intervencia matematiky. Táto novátorská logika, ktorú do vecí vniesol Xenakis, sa dotýka viacerého než len nového spôsobu riešenia problémov konštrukcie kompozičných štruktúr. Vopred predpokladá architektovo alebo hudobníkovo primerané vzdelanie a schopnosť hlbokej intuície vo veciach nových matematických teórií spojených s problémami symetrie. V päťdesiatych rokoch Xenakis uvažoval nad týmto druhom myšlienok a sám sebe kládol predovšetkým otázky týkajúce sa pravidiel kompozície a pýtal sa, či je vlastne v hudbe alebo akejkoľvek inej oblasti možné niečo vytvoriť aj celkom a úplne bez pravidiel – vytvoriť čosi absolútne slobodne.
Hudba
Xenakis predpovedal aplikáciu počítačov v hudbe a už roku 1957 vytvoril rad svojich skladieb na báze programu. Pomocou matematických pojmov a funkcií modeloval výšku, trvanie, farbu, vytvoril nové hudobné entity na báze logiky. Za pomoci počítača, mohol preskúmať veľké množstvo zoskupení založených na obmenách zvučných intenzít, rovnakým spôsobom akým je zobrazená materiálna a priestorová hutnosť s použitím vzorcov pre výpočet pravdepodobností. Z toho bolo vyvodené zovšeobecnenie pojmu entropie a zavedenie niektorých selektívnych operácií v rámci štatistického postupu vytvorené z niekoľkých následných štúdií, ktoré regulujú takéto modifikácie.
Z dôvodu mŕtveho bodu v serialistickej hudbe, ako tiež kvôli ďalším príčinám, vytvoril v roku 1954 hudbu, založenú na teórii pravdepodobnosti a využívajúcu pri tvorbe zvuku teóriu náhodných operácií. O dva roky neskôr ju nazval „stochastická“ hudba ("Stochastic Music").
Xenakis prejavil svoju spätosť s byzantskou hudbou: zhudobnil rad klasických gréckych tragédií. Napísal množstvo teoretických článkov a pojednaní objasňujúcich jeho postoje a názory. V posledných rokoch života sa však už stránil hovoriť o svojich systémoch a metódach, jeho sústredenejší prístup k hudbe sa prejavil v jej novej kvalite.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Iannis Xenakis
Externé odkazy
- Le Corbusier, E. Varèse, I. Xenakis: Poème électronique (1958) Fakta, kontexty, interpretace. Dizertačná práca Mgr. Martina Flašara
Zdroj
- http://www.iannis-xenakis.org
- www.hc.sk
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Údolie kráľov
1. apríl
1. február
1. marec
1. september
10. august
10. február
10. júl
10. jún
10. roky 20. storočia
11. jún
11. marec
12. august
12. júl
12. jún
12. máj
12. marec
13. máj
13. september
14. jún
14. máj
15. február
15. júl
15. január
15. marec
16. apríl
16. september
17. január
17. máj
17. marec
17. október
18. august
18. február
18. júl
18. máj
18. október
19. apríl
19. jún
19. september
19. storočie
1917
1918
1919
1920
1921
1922
1923
1924
1925
1926
1927
1944
1956
1969
1975
1980
1982
1983
1986
1990
1991
1992
1993
1994
1995
1996
1997
1998
1999
2. máj
20. apríl
20. január
20. roky 20. storočia
20. storočie
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
2014
2015
2016
2017
2018
2019
2020
2021
2023
21. január
21. máj
21. storočie
22. august
22. február
23. apríl
23. január
23. marec
23. september
25. január
25. marec
25. september
26. júl
26. jún
26. január
27. jún
27. máj
27. september
28. apríl
28. február
28. január
28. október
29. máj
3. apríl
3. august
3. február
3. jún
30. december
30. január
30. máj
30. roky 20. storočia
4. apríl
4. november
5. marec
6. august
6. september
7. júl
7. jún
7. marec
8. apríl
9. apríl
9. jún
9. marec
9. september
Aage Niels Bohr
Alain Resnais
Alain Robbe-Grillet
Alan J. Perlis
Albert Marenčin
Aleksander Krawczuk
Alojz Klimo
Andrej Lettrich
Archibald Vivian Hill
Benito Mussolini
Betty White
Blake Edwards
British Broadcasting Corporation
Carl Amery
Christopher Lee
Cornelius Castoriadis
Ctibor Štítnický
Dana Zátopková
Darina Lehotská
Desaťročie
Egypt
Elena Čepčeková
Elmer Bernstein
Emil Skákala
Emil Zátopek
Erich Hartmann
Erving Goffman
Ferdinand Vrba
Francis William Aston
Franjo Tuđman
Fridtjof Nansen
Fritz Strassmann
Gérard Philipe
Günter Behnisch
Guy Hamilton
Hal Clement
Hana Ponická
Hans Georg Dehmelt
Herman Kahn
Iannis Xenakis
Ignác Bizmayer
Ján Bystrický
Ján Bzdúch
Ján Mathé
Július Pántik
Július Torma
Jacinto Benavente
Jack Kerouac
Jason Robards
Jicchak Rabin
José Saramago
Judy Garland
Karin Lászlová
Karl Otto Apel
Kevin Roche
Kingsley Amis
Klára Jarunková
Kultúra (spoločenské vedy)
Leon Max Lederman
Luigi Cavalli-Sforza
Margherita Hacková
Matej Rákoš
Medzinárodný zväz železníc
Michael Ventris
Michalis Kakojannis
Michel de Certeau
Miloš Jakeš
Miloš Kopecký
Niels Bohr
Nobelova cena za chémiu
Nobelova cena za fyziku
Nobelova cena za literatúru
Nobelova cena za mier
Ondrej Gábor
Otto Smik
Paríž
Paul Scofield
Pier Paolo Pasolini
René Roubíček
Roger Etchegaray
Roman Kaliský
Royal Air Force
Seymour Martin Lipset
Slobodan Aljančić
Slovensko
Sovietsky zväz
Spojené kráľovstvo
Stephen Edelston Toulmin
Storočie
Taliansko
Telly Savalas
Thomas Samuel Kuhn
Tibor Bártfay
Tutanchamón
Vittorio Gassman
Vladimír Mináč
Vojtech Filkorn
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk