Ištarina brána - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Ištarina brána
Ištarina brána v Pergamonskom múzeu v Berlíne
Ištarina brána v Pergamonskom múzeu v Berlíne.

Ištarina brána bola ôsma brána do vnútorného mesta Babylonu (v oblasti dnešného mesta Hilla, guvernorát Bábil, Irak). Bola postavená približne v roku 575 pred Kr. na príkaz kráľa Nebukadnesara II. na severnej strane mesta. Bola súčasťou veľkolepej opevnenej procesiovej cesty vedúcej do mesta.

Pôvodná stavba bola dvojbrána s menšou čelnou bránou a väčšou a veľkolepejšou zadnou časťou.[1] Steny boli dokončené z glazovaných tehál väčšinou modrej farby, pričom v nízkych reliéfoch boli v intervaloch zobrazené zvieratá a božstvá (tiež z farebných tehál). Brána bola vysoká 15 metrov a pôvodné základy siahali ďalších 14 metrov pod zem.[2]

Nemecký archeológ Robert Koldewey viedol vykopávky na tomto mieste v rokoch 1904 až 1914. Po skončení prvej svetovej vojny v roku 1918 bola menšia čelná brána zrekonštruovaná v Pergamonskom múzeu v Berlíne.[3]

Ďalšie panely z priečelia brány sa nachádzajú v mnohých ďalších múzeách po celom svete.

Na fasáde irackého veľvyslanectva v Pekingu v Číne sa nachádza replika Ištarinej brány.[4] Fasáda irackého veľvyslanectva v Ammáne v Jordánsku tiež evokuje Ištarinu bránu.[5]

História

Jeden z drakov zdobiacich bránu
Jeden z drakov zdobiacich bránu.

Kráľ Nebukadnesar II. vládol v rokoch 604 - 562 pred Kr., teda na vrchole Novobabylonskej ríše. Je známy ako biblický dobyvateľ, ktorý si podmanil Jeruzalem.[6] Nariadil výstavbu brány a zasvätil ju babylonskej bohyni Ištar. Brána bola postavená z glazovaných tehál so striedajúcimi sa radmi basreliéfov muššú (drakov), aurochov (býkov) a levov, ktoré symbolizovali bohov Marduka, Hadada a Ištar.[7]

Nápis Nebukadnesara II.

Klinový nápis na Ištarskej bráne v Pergamonskom múzeu v Berlíne
Klinový nápis na Ištarinej bráne v Pergamonskom múzeu v Berlíne.

Nápis na Ištarinej bráne je napísaný akkadským klinovým písmom v bielych a modrých glazovaných tehlách a bol venovaním Nebukadnesara na vysvetlenie účelu brány. Nápis na stene Ištarinej brány je 15 metrov vysoký a 10 metrov široký a obsahuje 60 riadkov písma. Nápis vznikol približne v rovnakom čase ako samotná brána, teda okolo rokov 605 – 562 pred Kr.[8]

Nápis

Nebukadnesar, babylonský kráľ, zbožný knieža ustanovený z vôle Marduka, najvyšší kňazský knieža, miláčik Nabu, ozajstný rozvážlivec, ktorý sa naučil prijímať múdrosť, ktorý pochopil ich (Marduka a Nabu) božskú podstatu a vzdáva úctu ich Veličenstvu, neúnavný správca, ktorému vždy leží na srdci starostlivosť o kult Esagila a Ezida a neustále sa stará o blaho Babylonu a Borsippy, múdry, pokorný, správca Esagila a Ezida, prvorodený syn Nabopolassara, babylonského kráľa, som ja.

Oba vstupy do brán (mestských hradieb) Imgur-Ellil a Nemetti-Ellil po zasypaní ulice z Babylonu boli čoraz nižšie. (Preto) som tieto brány zbúral a ich základy som položil na vodnú hladinu s asfaltom a tehlami a dal som ich zhotoviť z tehál s modrým kameňom, na ktorých boli vyobrazené nádherné býky a draci. Ich strechy som zakryl tak, že som na ne pozdĺžne položil majestátne cédre. Na všetky otvory brán som upevnil dvere z cédrového dreva zdobené bronzom. Na brány som umiestnil divoké býky a divoké draky, a tak som ich ozdobil prepychovou nádherou, aby na ne mohlo ľudstvo s úžasom hľadieť.

Chrám Esiskursiskur, najvyšší slávnostný dom Marduka, pána bohov, miesto radosti a osláv väčších i menších božstiev, som nechal postaviť pevný ako hora v predmostí Babylonu z asfaltu a pálených tehál.[9]

Vykopávky a vystavenie

V Pergamonskom múzeu v Berlíne bola z materiálu vykopaného Robertom Koldeweyom postavená rekonštrukcia Ištarinej brány a procesnej cesty,[10] ktorá obsahuje nápisovú dosku. Je vysoká 14 m a široká 30 m. Vykopávky prebiehali v rokoch 1902 až 1914 a počas nich sa odkrylo 14 m základov brány.

Časti brány a zvieratá z Procesnej cesty sa nachádzajú v rôznych iných múzeách po celom svete. Draky získali len štyri múzeá, zatiaľ čo levy putovali do viacerých múzeí. Istanbulské archeologické múzeá má levy, draky a býky. Ny Carlsberg Glyptotek v dánskej Kodani má jedného leva, jedného draka a jedného býka. V Detroitskom inštitúte umenia sa nachádza drak. Röhsska Museum vo švédskom Göteborgu má jedného draka a jedného leva; Louvre, Štátne múzeum egyptského umenia v Mníchove, Kunsthistorisches Museum vo Viedni, Royal Ontario Museum v Toronte, Metropolitan Museum of Art v New Yorku, Oriental Institute v Chicagu, Rhode Island School of Design Museum, Museum of Fine Arts v Bostone a Yale University Art Gallery v New Haven v štáte Connecticut majú levy.

Referencie

  1. ↑ Garcia, Brittany. Ishtar Gate, World History Encyclopedia.
  2. ↑ PODANY, Amanda. Ancient Mesopotamia: Life in the Cradle of Civilization.  : The Great Courses, 2018. S. 213.
  3. ↑ LUCKENBILL, D. D.. Review: The Excavation of Babylon. The American Journal of Theology, s. 420–425. DOI: 10.1086/479397.
  4. ↑ China's Iraq Oil Problem . June 30, 2014. Dostupné online.
  5. ↑ MEDIA2. The Embassy of Republic of Iraq in Hashemite Kingdom of Jordan Makes Unremitting Efforts to Follow Up Affairs of Iraqi Community in Combatting the Coronavirus – وزارة الخارجية العراقية . 2020-06-07. Dostupné online. (po anglicky)
  6. ↑ Panel with striding lion | Work of Art | Heilbrunn Timeline of Art History | The Metropolitan Museum of Art . . Dostupné online.
  7. ↑ KLEINER, Fred. Gardner's Art Through the Ages. Belmont, CA : Thompson Learning, Inc., 2005. ISBN 978-0-15-505090-7. S. 49.
  8. ↑ BAHRANI, Zainab. Mesopotamia: Ancient Art and Architecture. London : Thames and Hudson Ltd, 2017. ISBN 978-0-500-51917-2. S. 280.
  9. ↑ MARZAHN, Joachim. Babylon und das Neujahrsfest. Berlin : Berlin : Vorderasiatisches Museum, 1981. S. 29–30.
  10. ↑ Inside the 30-Year Quest for Babylon's Ishtar Gate . 5 January 2018. Dostupné online. Archivované 2018-07-03 z originálu.

Pozri aj

Iné projekty

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ishtar Gate na anglickej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Ištarina brána





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk