Hynek Žalčík
český hudobný producent a textár
Narodenie	9. apríl 1949 Nový Jičín
Úmrtie	8. február 2005 (55 rokov)
Hudobný portál  Biografický portál

Hynek Žalčík (* 9. apríl 1949, Nový Jičín – † 8. február 2005) bol významný český hudobný producent a textár. Produkoval albumy skupín ako Flamengo, Framus Five, The Progress Organization a Barnodaj, Blue Effect, Energit, Marsyas, Jazz Q, C&K Vocal, Collegium musicum, Deža Ursinyho a mnoho ďalších, z ktorých mnohé patria k najvýznamnejším nahrávkam českej a slovenskej rockovej histórie.

Český publicista Jiří Černý zhrnul jeho prínos takto: „Práve začiatkom sedemdesiatych rokov takmer monopolná a preto prísne strážená firma Supraphon vydala niekoľko albumov, ktoré nielenže neboli ani v najmenšom poplatné normalizačnému, pookupačnému režimu, ale naopak otvorili českému i slovenskému rocku, folku a zhudobnenej poézii nové obzory. Za všetkými týmito dodnes ojedinelými platňami stál Hynek Žalčík. Mladý blondýn do svojich dvadsiatich štyroch rokov dosiahol ako producent výsledky, ktoré nemáme s čím v tuzemsku porovnať. Mimo hudobné kruhy sa o ňom veľa nevedelo. Ako nenápadne žil, tak aj 8. februára po náhlej chorobe zomrel.“

O albumoch

Michal Prokop a Framus Five: Město ER

Josef Kainar bol považovaný za normalizačného, i keď výnimočného básnika, ktorý síce urobil mnoho sporných rozhodnutí a krokov, na druhej strane však vyrastal na džeze a blues a mal za sebou celý rad naozaj pôsobivých textov, ktorými otextoval americké džezové a bluesové originály. Podstatné však bolo, že Kainar bol členom KSČ, i keď bol trochu nepohodlný. Ale bola to možnosť, ako pretlačiť bigbít do Supraphonu.

Titulná skladba plánovaného albumu bola zložená z niekoľkých hudobných fragmentov a hlavnú tému tvorila pieseň The Escape Over The World, ktorú Framus Five dovtedy hrávali na koncertoch s anglickým textom. Josef Kainar dostal od M. Prokopa pracovnú demo-nahrávku, na ktorej bol len klavír a vokálna linka. Podľa tejto nahrávky básnik vytvoril text, ktorému dal názov Město ER, a až následne začala kapela pracovať na aranžmáne skladby. Kompletný tvar Kainar počul až na premiére 23. septembra 1970 v Slovanskom dome.^[1]

Progress Organization : Barnodaj

Medzi najvýznamnejšie albumy histórie česko-slovenského roku patrí debut brnianskej skupiny Progress Organization, ktorý bol natočený v roku 1971, v čase, kedy už skupina vlastne neexistovala. Hynek Žalčík jej debut presadil do edičného plánu Supraphonu ešte na začiatku jej kariéry, keď si mladú kapelu všimol pri jej koncerte v pražskom Rádiopaláci. Dlhé plánovacie termíny reálneho socializmu však spôsobili, že keď prišiel termín nahrávky, Progress Organization už bol minulosťou a jej členovia hrali v iných kapelách.

Na jar 1971 sa dala štvorica dokopy pre vystúpenie na 3. medzinárodnom bigbeatovom festivale v Prahe a nahrávku platne. Tesne pre začiatkom nahrávania sa producent aj hudobníci dozvedeli, že je politicky neprijateľné, aby bola celá platňa naspievaná v angličtine. Nakoniec bol prijatý kompromis, že jedna strana LP (kde sa nachádzajú aj piesne prevzaté z repertoáru skupín Beatles a Cream) bude v angličtine, druhá, s pôvodnými skladbami, bude v češtine.

Ako textár bol narýchlo privolaný spevák Petr Ulrych, ktorý priamo v štúdiu pretextovával české pôvodné skladby s anglickými textami. Jeden text napísal aj sám producent Hynek Žalčík.

Ako konštatoval publicista Petr Gratias, došlo tak pozoruhodnému sociálnemu paradoxu, že vďaka cenzúre a politickému tlaku boli rockové skupiny nútené zdokonalovať sa vo vlastnej tvorbe, siahnuť po českých a slovenských textoch a odpútať sa od angloamerických vzorov. Koniec koncov aj v prípade debutu skupiny Progress Organization platí, že práve strana s českým textami dopadla oveľa lepšie než jej anglický protipól, dodnes je životaschopnejšia a výrazne prispela k nadčasovej pozícii platne Barnodaj.^[2]

Flamengo: Kuře v hodinkách

Väčšina českých a koniec koncov aj slovenských skupín šesťdesiatych rokov vychádzala zo svojich angloamerických vzorov a spievala po anglicky. S postupujúcou normalizáciou však bolo stále ťažšie presadiť sa v štúdiu s anglicky spievaným repertoárom a preto skupiny ako východisko hľadali niekoho, kto by im bol ochotný a schopný pretextovať ich skladby do češtiny, resp. slovenčiny. A bol to práve Žalčík, kto po skúsenostiach s Městom ER navrhol hudobníkom opäť osloviť Josefa Kainara.

Kainar dodal v priebehu niekoľkých dní texty k prevažnej väčšine skladieb, len k poslednej sa už nedostal, pretože uprostred práce náhle zomrel. Ako sa nakoniec ukázalo, Žalčík bol nielen výborný producent, ale aj dobrý a pohotový textár. Keďže Kainar už poslednú pieseň otextovať nestihol, podujal sa na to sám a napísal text Stále dál v čistokrvnom kainarovskom duchu. Text sa ničím neodlišuje od zvyšku celého albumu, ale verne dodržiava jeho hľadačskú a pútnickú poetiku.

Dežo Ursiny: Provisorium

Názov Provisorium pripomínal neustálu premenlivosť hudby, ale aj čohokoľvek iné, čo malo spoločné s Dežom Ursinym. Ursiny dlho nevedel nájsť najoptimálnejšiu podobu svojich skladieb. Po rokoch skúšania síce na Beatovom festivale v Prahe zožal úspech, vzápätí však Ursiny v duchu svojich zvyklostí súbor rozpustil a zdalo sa, že z plánovaného nahrávania dlhohrajúcej platne opäť nič nebude.

Následne do hry vstúpil Hynek Žalčík a Ursinymu ponúkol použiť rytmiku Flamenga, ktoré práve v tom čase skončilo nahrávanie LP Kuře v hodinkách. Po jeho vypočutí Ursiny s návrhom súhlasil. Zo svojich bývalých spolupracovníkov si do pražského štúdia priviedol len hráča na klávesové nástroje Jara Filipa, zvyšok už tvorili muzikanti z Flamenga. Nahrávanie prebiehalo v nečakane pohodovej atmosfére a aj napriek tomu, že na tejto platni Ursiny spolupracuje s jednou z najtvrdších rytmík, výsledok je nečakane vzdušný a krehký.^[3])

Josef Kainar: Obelisk

V časoch najtuhšej normalizácie sa producentovi Hynkovi Žalčíkovi podaril risk, keď v Supraphone presadil vydanie výberu českých blues, pod ktorými bol ako autor textov podpísaný Josef Kainar. Ako zámienku využil nedožité básnikovo jubileum, ktorý by sa práve v tom čase dožil šesťdesiatych rokov a album s Kainarovými textami mal byť jeho dôstojným pripomenutím.

Nebolo to však pritom až také jednoduché, pretože Kainar bol rozporuplnou postavou, ktorá nebola prijímaná jednoznačne ani komunistami, ale ani ľuďmi stojacimi v opozícii. Na jednej strane bol síce komunista a písal oslavné básne na Sovietsky zväz, na druhej strane vyrástol na džeze a bluese a preto ani amerikanizácia českého džezu a rocku mu nebola až tak veľmi cudzia. Sám navyše vynikajúco otextoval celý rad amerických džezových a bluesových skladieb (Diga Diga Do, Miss Otis lituje). No a Žalčíkov projekt ponúkal zaujímavý výber džezových, rockových a folkových piesní s Kainarovými textami.

To, že tento sampler vyšiel, bolo možné považovať za malý zázrak. Rok 1977 bol rokom Charty, kedy politické orgány boli podozrievavé a v pohotovosti. Žalčík sa však ukázal ako dobrý diplomat a zdatný obchodník, keď presvedčil zodpovedných funkcionárov, že pre vydanie piesní otextovaných komunistickým básnikom je vzhľadom na jeho blížiace sa životné jubileum ten správny čas.

Zázrakom v tomto prípade bola skutočnosť, že po rokoch sa na legálnom nosiči objavili piesne z tzv. trezorových platní Město ER a Kuře v hodinkách (na oboch platniach hrali hudobníci ako Erno Šedivý, Ivan Khunt alebo Káša Jahn, ktorí v sedemdesiatych rokoch emigrovali na Západ, čo bol dostatočný dôvod ich mená nepripomínať). Takže aj vydanie albumu bolo až do poslednej chvíle neisté a neustále ohrozované zákazmi.

Výber piesní a dramaturgia albumu boli urobené nesmierne citlivo a prepájanie už „zavedených“ spevákov a orchestrov (Jiří Suchý, Eva Olmerová, Orchester Gustava Broma) s rockovými a folkovými (Michal Prokop, Vladimír Mišík, Flamengo, Etc…) sa ukázalo ako veľmi životaschopné. Okrem toho sa ukázali rôzne prístupy a možnosti jednej formy blues. Hlavne však všetci zúčastnení sa mohli oprieť o vynikajúce texty Josefa Kainara (sám Kainar ako hudobník vedel do textov vniesť aj muzikantské metrum). Dodnes album predstavuje jedinečný projekt a komplexný pohľad na česky spievané blues.^[4])

Diskografia (Produkcia/Umelecká spolupráca Hynek Žalčík)

LP

• Collegium musicum: Collegium musicum (Supraphon 1971)
• Progress Organization: Barnodaj (Supraphon 1971)
• Michal Prokop & Framus Five: Město ER (Supraphon 1971)
• Flamengo: Kuře v hodinkách (Supraphon 1972)
• Dežo Ursiny & Provisorium: Dežo Ursiny & Provisorium (Supraphon 1973)
• Pavol Hammel & Prúdy: Šľahačková princezná (Supraphon 1973)
• Jaroslav Hutka: Stůj břízo zelená (Supraphon 1974)
• Martin Kratochvíl & Jazz Q: Symbiosis (Supraphon 1974)
• Energit: Energit (Supraphon 1975)
• Modrý Efekt & Radim Hladík: Modrý Efekt & Radim Hladík (Supraphon 1975)
• C & K Vocal: Generace (Supraphon 1977)
• Jazz Q Martina Kratochvíla: Elegie (Supraphon 1977)
• Šafrán: Šafrán (Supraphon 1977)
• Barnodaj: Mauglí (Supraphon 1978)
• Jan Spálený: Edison (Supraphon 1978)
• Jiří Suchý & Jiří Šlitr: Divadlo Semafor 1959 – 1969 (3LP Supraphon 1978)
• Josef Kainar: Obelisk (Supraphon 1978)
• Marsyas: Marsyas (Supraphon 1978)
• Martin Kratochvíl & Jazz Q: Zvěsti (Supraphon 1978)
• Vladimír Merta: P.S. (Supraphon 1978)
• Vladimír Mišík / Etc…: Vladimír Mišík / Etc… (Supraphon 1978)
• Vladimír Mišík, Etc…: Etc…2 (Supraphon 1981)
• Václav Hrabě, Miroslav Kovářík, Vladimír Mišík & Etc…: Pár tónů, které přebývají (Panton 1989)

SP

• Flamengo: Každou chvíli / Týden v elektrickém městě (Supraphon 1971)
• Dagmar Voňková: Chlapci na tom horním konci / Holoubek (Supraphon 1976)

Referencie