Hydrazín

Bezpečnosť
	Globálny harmonizovaný systém; klasifikácie a označovania chemikálií
	Hrozby
Vety H	H221, H301, H311, H314, H317, H331, H350, H410
Vety P	P201, P261, P273, P280, P301, P310, P305, P351, P338
	NFPA 704
	4 4 3

	Hydrazín
	Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	N2H4; NH2-NH2
Synonymá	diazán, diamid
Vzhľad	bezfarebná olejovitá kvapalina
	Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť	32,0452 g/mol
Teplota topenia	1,4 °C
Teplota varu	113,5 °C
Hustota	1,021 g/cm3
Rozpustnosť	vo vode
Bezpečnosť
	Globálny harmonizovaný systém; klasifikácie a označovania chemikálií
	Hrozby
Vety H	H221, H301, H311, H314, H317, H331, H350, H410
Vety P	P201, P261, P273, P280, P301, P310, P305, P351, P338
	NFPA 704
	4 4 3
	Ďalšie informácie
Číslo CAS	302-01-2
	Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. ; Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
	Chemický portál

Hydrazín, systémový názov diazán, je bezfarebná olejovitá kvapalina s amoniakovým zápachom, rozpustná v liehu a vode. Je vysoko toxický a má potencionalne karcinogénne účinky.^[1] Hydrazín je na vzduchu (alebo za určitých okolností) samozápalný, pretože má silné redukčné účinky (prudko viaže kyslík). Je to nestála slabá dvojsýtna zásada.

História

V roku 1875 Emil Fischer objavil fenylhydrazín a ostatné substituované hydrazíny. Theodor Curtius vyrobil hydrazín v roku 1887. V roku 1907 Friedrich Raschig vytvoril jednoduchú a efektívnu syntézu hydrazínu pomocou oxidačného spojenia s amoniakom.^[2]

Príprava

Hydrazín sa pripravuje oxidáciou amoniaku (NH₃) chlórnanom sodným (NaClO). Soli hydrazínu sa používajú v chemickom priemysle pri výrobe farbív a liečiv. Používa sa ako zložka raketového paliva. Samotný hydrazín je veľmi ekologické palivo, pretože horením vzniká dusík a voda.

Referencie

↑ TOTH, Bela. Hydrazines and Cancer (A Guidebook on the Carciognic Activities of Hydrazines, Related Chemicals, and Hydrazine Containing Natural Products). : CRC Press, 2003. 264 s. ISBN 978-0-203-30509-6. (po anglicky)
↑ PATIL, K. C.; RATTAN, Tanu Mimani. Inorganic Hydrazine Derivatives (Synthesis, Properties and Applications). : John Wiley & Sons, 2014. 288 s. ISBN 978-1-118-69356-8.

Iné projekty

Kozmonautický portál

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hydrazín

Tento článok týkajúci sa chémie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] TOTH, Bela. Hydrazines and Cancer (A Guidebook on the Carciognic Activities of Hydrazines, Related Chemicals, and Hydrazine Containing Natural Products). : CRC Press, 2003. 264 s. ISBN 978-0-203-30509-6. (po anglicky)

[2] PATIL, K. C.; RATTAN, Tanu Mimani. Inorganic Hydrazine Derivatives (Synthesis, Properties and Applications). : John Wiley & Sons, 2014. 288 s. ISBN 978-1-118-69356-8.

[1]

[2]