Hudobný priemysel tvoria jednotlivci a organizácie, ktoré zarábajú peniaze písaním piesní a hudobných skladieb, tvorbou a predajom hudobných nahrávok a notových materiálov, uvádzaním koncertov, ako aj organizácie, ktoré pomáhajú, školia, zastupujú a sprostredkúvajú hudobných skladateľov. K mnohým jednotlivcom a organizáciám, ktoré pôsobia v tomto odvetví, patria: autori a skladatelia, ktorí píšu piesne a hudobné skladby; speváci, hudobníci, dirigenti a kapelníci, ktorí hudbu interpretujú; nahrávacie spoločnosti, hudobné vydavateľstvá, nahrávacie štúdiá, hudobní producenti, zvukoví inžinieri, maloobchodné a digitálne obchody s hudbou a organizácie pre výkonné práva, ktoré vytvárajú a predávajú hudobné nahrávky a noty; a rezervační agenti, promotéri, hudobné podniky, cestujúci a zvukoví inžinieri, ktorí pomáhajú organizovať a predávať koncerty.

Do tohto odvetvia patrí aj celý rad profesionálov, ktorí pomáhajú spevákom a hudobníkom s ich hudobnou kariérou. Patria sem manažéri talentov, umelci a manažéri repertoáru, obchodní manažéri, právnici v oblasti zábavy; tí, ktorí vysielajú audio alebo video hudobný obsah (satelitné, internetové rozhlasové stanice, rozhlasové a televízne stanice); hudobní novinári a hudobní kritici; DJ-ovia; hudobní pedagógovia a učitelia; výrobcovia hudobných nástrojov a hudobného vybavenia; ako aj mnohí ďalší. Okrem podnikov a umelcov zohrávajú dôležitú úlohu aj organizácie vrátane hudobných zväzov (napr. Americká federácia hudobníkov), neziskových organizácií na ochranu práv výkonných umelcov (napr. Americká spoločnosť skladateľov, autorov a vydavateľov) a iných združení (napr. nezisková organizácia International Alliance for Women in Music, ktorá sa zasadzuje za ženy skladateľky a hudobníčky).

Moderný západný hudobný priemysel sa vyvinul v 30. až 50. rokoch 20. storočia, kedy hudobné nahrávky nahradili noty ako najdôležitejší produkt v hudobnom odvetví. V komerčnom svete sa slovné spojenie „nahrávací priemysel“ – odkaz na nahrávanie predstavení piesní a skladieb a predaj nahrávok – začalo používať ako voľné synonymum pre „hudobný priemysel“. V nultých rokoch 21. storočia ovládajú väčšinu hudobného trhu tri veľké korporátne vydavateľstvá: Universal Music Group vo francúzskom vlastníctve, japonská firma Sony Music Entertainment a americká firma Warner Music Group. Vydavateľstvá nepatriace k týmto trom hlavným vydavateľstvám sa označujú ako nezávislé vydavateľstvá (alebo „indies“ - skratka z anglického výrazu „independent labels“). Najväčšiu časť trhu so živou hudbou, pokiaľ ide o koncerty a turné, kontroluje spoločnosť Live Nation, ktorá je najväčším promotérom a vlastníkom hudobných priestorov. Live Nation je bývalou dcérskou spoločnosťou iHeartMedia Inc, ktorá je najväčším vlastníkom rozhlasových staníc v Spojených štátoch.

V prvých desaťročiach 21. storočia prešiel hudobný priemysel drastickými zmenami v súvislosti s nástupom rozsiahlej digitálnej distribúcie hudby prostredníctvom internetu (čo zahrňuje tak nelegálne zdieľanie súborov so skladbami, ako aj legálne nákupy hudby v internetových obchodoch s hudbou). Výrazným indikátorom týchto zmien je celkový predaj hudby: od roku 2000 výrazne klesol predaj hudobných nahrávok, zatiaľ čo význam živej hudby vzrástol.^[1] V roku 2011 sa najväčším predajcom hudobných nahrávok na svete stala digitálna, internetová platforma prevádzkovaná počítačovou spoločnosťou: iTunes Store spoločnosti Apple Inc. Od roku 2011 hudobný priemysel zaznamenáva neustály rast predaja, pričom streamovanie v súčasnosti generuje viac príjmov ročne ako digitálne sťahovanie. Spotify, Apple Music a Amazon Music sú najväčšie streamovacie služby podľa počtu predplatiteľov.^[2]

Referencie

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Music industry na anglickej Wikipédii.