A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Hrušovská lesostep | |
národná prírodná rezervácia | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Košický |
Okres | Rožňava |
Obec | Hrušov |
Súradnice | 48°35′53″S 20°37′51″V / 48,5980556°S 20,6308333°V |
Rozloha | 0,4085 km² (41 ha) |
Vznik | 1954 |
- posledná novelizácia | 1984 |
Správa | Slovenský kras |
Kód | 558 |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Košického kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Hrušovská lesostep predstavuje explicitnými hranicami vymedzenú najjuhovýchodnejšiu časť Silickej planiny v Slovenskom krase v podobe juhovýchodne exponovanej krasovej stráne, do ktorej od nepamäti významne zasahoval svojou činnosťou človek, no napriek tomu si uchovala niektoré významné prírodné hodnoty s priradeným najvyšším stupňom ochrany. Hrušovská lesostep je v súčasnosti národná prírodná rezervácia v správe Štátnej ochrany prírody Slovenský kras.[1]
Administratívne zaradenie a predmet ochrany
Nachádza sa v katastrálnom území obce Hrušov v okrese Rožňava v Košickom kraji. Územie bolo vyhlásené v roku 1954 a naposledy novelizované v roku 1984 na rozlohe 40,8500 ha. Ochranné pásmo nebolo určené. Deklarovaným predmetom ochrany je: NPR je vyhlásená na ochranu zachovaných lesostepných spoločenstiev s dubom plstnatým, jaseňom mannovým a druhovo bohatým krovinným a bylinným podrastom na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele.[2][1]
Vymedzenie, geológia, geomorfológia a hydrológia
Poloha a plošný rozsah lesostepi je zrejmý z lokalizačnej mapy zverejnenej v rámci portálu Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR.[3] Rozprestiera sa v svahu s lokálnym geografickým názvom Horná strana (lok. Felső oldal). Severnú hranicu tvorí morfologická hrana JV časti Silickej planiny vymedzená kótami 552, 579 a sedlom Soroška. Západná hranica prebieha JZ od k. 552. Južná hranica kopíruje severnú hranicu vinohradov, pätu výverového amfiteátra Eveteš až k vinohradom Z od Bakošovej vinice, kde je aj jej východné ohraničenie. Názvoslovie je zverejnené v príslušnom výreze Základnej mapy 1:10 000 (položka REZM10) zverejnenej na portále.[4]
Prakticky celé územie Hrušovskej lesostepi má z pohľadu geológie a geomorfológie krasový charakter - budujú ju výborne skrasovatené polohy vysokopercentného wettersteinských vápencov silicika, a jej južnú hranicu tvorí hydrologicky a speleogeneticky dôležitý styk spodného a stredného triasu, resp. spodnotriasových bridlíc a strednotriasových vápencov; významne ovplyvnil hydrológiu i vývoj geomorfologických a endokrasových foriem. Na styku týchto súvrství opúšťajú masív Silickej planiny krasové vody vyvieračky Eveteš (lok. Evetes-forrás), ktorá je súčasťou dosiaľ len sčasti známej jaskynnej sústavy Hrušovskej jaskyne.
Skalný reliéf Hrušovskej lesostepi je dobre vyvinutý, ale nemá také výrazné formy, aké sa vyskytujú v Zádielskej tiesňave, na južných stráňach Horného vrchu, či v západných svahoch Silickej alebo Plešiveckej planiny. Reliéf je tu mimoriadne rozrušený, preto v ňom fakticky absentujú celistvé bralné formy, i mohutné skalné steny, aj keď tu geologický podklad výrazne vystupuje na povrch. Má však podobu sekundárne rozrušených, stupňovitých, subhorizontálne uklonených, plošne rozsiahlych skalných stien.[5][6][7][8][9]
Povrchové a podzemné krasové formy
Na krasovom povrchu v oblasti lesostepi sa nachádza len jedna, ale dôležitá povrchová krasová forma: mohutné prepadlisko, ktoré indikuje predpokladané významné rútenie (kolaps) nadložných častí horniny v dosiaľ neznámych jaskynných priestoroch speleogeneticky viazaných na jaskynnú sústavu Hrušovskej jaskyne. Hrušovská jaskyňa je zatiaľ dominantou medzi tunajšími podzemnými krasovými formami. Na základe meraní z konca roku 2017 (pozri odsek Súčasnosť) sa táto jaskyňa vymodelovaná autochtónnymi podzemnými vodnými tokmi tečúcimi v útrobách Silickej planiny a Horného vrchu rozprestiera v masíve planiny práve pod východnou časťou Hrušovskej lesostepi, a to na ploche 200 x 120 m; jej neznáme, predpokladané časti v rôznych výškových úrovniach zasahujú ďaleko za hranice tohoto územia. Okrem nej sa v lesostepi nachádzajú vchody ďalších 5-tich krasových jaskýň, z ktorých 2 majú predpokladaný fluviokrasový vývoj a 3 patria ku koróznemu genetickému typu podzemných priestorov.[10]
História antropogénnej činnosti
Hrušovskú lesostep od nepamäti ovplyvňovala činnosť človeka. Plošne rozsiahlym a invazívnym zásahom bolo už pred stáročiami odstránenie pôvodného lesného porastu a premena pôvodnej lesnej krajiny na najprv stepnú a neskôr na lesostepnú v dôsledku sukcesie podmienenej rôzne intenzívnou pastvou oviec a kôz i zakladaním vinohradov. Severnú hranicu lesostepi poznačila dokonca 1. svetová vojna v podobe zakladania železobetónových vojenských stavieb, tzv. ropíkov, a to priamo na morfologickej hrane Silickej planiny práve v časti, kde sa prekrýva so severnou hranicou Hrušovskej lesostepi. Lokálne tieto miesta ešte viac ovplyvnilo ničenie a rozkrádanie týchto obranných vojenských stavieb po roku 1938 maďarskou armádou i miestnym obyvateľstvom. V rokoch 1952-1954 sa na území Hrušovskej lesostepi vybudoval Jablonovský železničný tunel. Stavba, ktorá sa realizovala s obrovským nasadením a za veľkých osobných obetí budovateľov,[11] mimoriadne výrazne ovplyvnila charakter i estetiku okolitej krasovej krajiny (obrovský násyp vyťaženého materiálu v amfiteátri vyvieračky Eveteš, násyp koľajiska, vyrazenie prieskumnej štôlne, vyrazenie podzemného skladu streliva, vybudovanie strážneho objektu, vybudovanie skladu rozbušiek, vylámanie priestoru v skalnom svahu pre vybudovanie železničnej infraštruktúry, resp. rôznych železničných objektov, odťaženie menších krasových dutín a ich reliktov, a pod.).
Súčasnosť
Krasová krajina Hrušovskej lesostepi prechádza významnými sukcesnými zmenami. Otvorenejšie plochy postupne zarastajú a lesostep sa začína opät meniť na les. Je to dôsledok ukončenia intenzívnej pastvy približne od polovice minulého storočia. Signifikantný rozdiel v rámci 60-ročného zdokumentovaného intervalu je zrejmý z historickej (1950) a súčasnej (2010) ortofotomapy Slovenska zverejnenej na portále Historická ortofotomapa Slovenska zverejnená Centrom excelentnosti pre podporu rozhodovania v lese a krajine, TU Zvolen.[12]
V bezprostrednej blízkosti Hrušovskej lesostepi sa plánuje výstavba už druhého tunela, tentoraz diaľničného. Do februára 2018 mu bude predchádzať inžinierskogeologický prieskum, ktorý prebiehal aj v r. 2017 na plošine planiny severne od lesostepi v podobe inžinierskogeologických vrtov a inžinierskogeologického mapovania.
Koncom roka 2017 uskutočnili jaskyniari Speleoklubu Drienka Slovenskej speleologickej spoločnosti a Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva Liptovský Mikuláš - pracovisko Košice revízne zameranie jaskynných priestorov Hrušovskej jaskyne, pričom dĺžka polygónového ťahu dosiahla oproti pôvodnému údaju 780 m z konca sedemdesiatych rokov min. storočia novú hodnotu 1118 m.
Referencie
- ↑ a b Karasová, E. et Rozložník, M. /eds./(1994): Slovenský kras – chránená krajinná oblasť, Biosferická rezervácia, Osveta, Martin
- ↑ Hrušovská lesostep. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR . Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
- ↑ Hrušovská lesostep. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR . Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
- ↑ http://geoportal.gov.sk/sk/map
- ↑ Ján Mello et al. (1996): Geologická mapa Slovenského krasu 1:50 000. Geologická služba Slovenskej republiky, Bratislava
- ↑ Ján Mello et al. (1997): Vysvetlivky ku geologickej mape Slovenského krasu 1:50 000. Vydavateľstvo Dionýza Štúra, Bratislava, s. 62-66
- ↑ Emil Mazúr et al. (1971): Geografické práce, II, 1-2. Slovenský kras. Regionálna fyzickogeografická analýza. Kabinet pre výskum krajiny pri Katedre geografie PdF v Prešove Univerzity P.J.Šafárika. SPN Bratislava; textová+mapová časť
- ↑ Jozef Jakál (1975): Kras Silickej planiny. Vydavateľstvo Osveta, n. p. Martin, pre Múzeum slovenského krasu v Liptovskom Mikuláši; textová+mapová časť
- ↑ Liška, Milan (1990): Geomorfologické pomery CHKO Slovenský kras. Záverečná správa tematickej úlohy č. VI-5-5-02. Dokumentácia SAŽP, Bratislava, 80 pp.
- ↑ http://www.smopaj.sk/sk/documentloader.php?id=376&filename=zoznam-jaskyn.pdf
- ↑ https://www.zeleznicne.info/view.php?cisloclanku=2008010020
- ↑ http://mapy.tuzvo.sk/HOFM/
Externé odkazy
- Hrušovská lesostep v Zozname osobitne chránených častí prírody SR
- Chránené územia, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk