Hrebeň (geomorfológia)

Hrebeň je geomorfologické označenie pretiahnutej vyvýšeniny s ostrou, často skalnatou vrcholovou časťou a výraznou chrbátnicou^[1].

Hrebeň môže spájať cez sedlo či sedlá dva alebo viac vrcholov, alebo môže byť tvorený pomerne rovným vrcholovým pásmom, za ktorého koncami výška prudšie klesá. Ostrejšie skalnaté hrebene často vznikajú erozívnymi silami ako napríklad ľadovcovou činnosťou, kedy ľadovec obrúsi dve strany pohoria, čím vznikajú po oboch stranách údolia a medzi nimi zvláštny druh horského hrebeňa v podobe arety.

Mnohé hrebene sú pomerne oblé a pozvoľné, vo všeobecnom názvosloví je termín hrebeň približným synonymom slova chrbát, v odbornej terminológii sa chrbát používa častejšie pre oblejšie hrebene.

Hrebene, podobne ako údolia, sú často využívané k doprave či turistike (hrebeňovky Vysokých alebo Západných Tatier), pretože po ich dĺžke je menšie prevýšenie než pri ceste naprieč hrebeňmi a údoliami. Hrebeňové cesty naviac mnohokrát poskytujú atraktívne výhľady do krajiny.

Referencie

↑ Machová, Z. Stručný slovník morfografických termínov . Bratislava: Katedra fyzickej geografie a geoekológie PriF UK, Univerzita Komenského v Bratislave, rev. 2011-01-27, . Dostupné online.

Pozri aj

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hřeben (geomorfologie) na českej Wikipédii.

Portál vedy o Zemi

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Machová, Z. Stručný slovník morfografických termínov . Bratislava: Katedra fyzickej geografie a geoekológie PriF UK, Univerzita Komenského v Bratislave, rev. 2011-01-27, . Dostupné online.

[1]