Pri určovaní hraníc produkčných možností sa určuje krivka tzv. PPF krivka (z anglického production possibility frontier) – krivka hraníc produkčných možností, alebo transformačná krivka, pretože predstavuje transformáciu obmedzených zdrojov z jedného použitia na iné, vyjadruje nasledujúcu skutočnosť. Keď sa v ekonomike v plnom rozsahu výrobku musí nastať znižovanie výroby druhého výrobku. Substitúcia je teda zákonitý dôsledok plne využívanej ekonomiky – čo vyjadruje aj obsah zákona substitúcie. Hranica produkčných možností vzniká teda v dôsledku obmedzenosti celkových zdrojov.

Vychádzajúc z poznatkov PPF možno vymedziť pojem efektívnosti ekonomiky. Efektívna ekonomika je taká, ktorá neplytvá svojimi zdrojmi, ale efektívne, plnohodnotne využíva svoje zdroje. Ekonomika, ktorá sa pohybuje na PPF krivke dosahuje tzv. alokačnú efektívnosť – stav, v ktorom sa zo zdrojov spoločnosti vyťaží maximálny objem statkov. Nemožno však zvýšiť produkciu jedného statku bez toho, aby sa neznížila výroba druhého statku.

Ekonomická vzácnosť výrobných faktorov núti spoločnosť k ich alternatívnemu využitiu. Hranica produkčných možností ukazuje, že s obmedzeným objemom celkových zdrojov sa dajú pri danej technológii vyrobiť rôzne kvantitatívne kombinácie jednotlivých druhov statkov. Ekonomika, ktorá úplne využíva svoje zdroje, je na hranici produkčných možností. Keď chce zvýšiť svoju produkciu určitého statku, musí sa vzdať iného statku.