Divízny generál Bedřich Homola

Homolov puč (čes. Homolův puč)^{[pozn 1]} alebo vojenský zásah ústrednej česko-slovenskej vlády na Slovensku bol vopred naplánovaný vojenský zásah česko-slovenských ozbrojených síl na území Slovenskej krajiny v noci z 9. na 10. marca 1939. Bol vykonaný na príkaz česko-slovenského prezidenta Emila Háchu a na podnet českého generála Aloisa Eliáša. Zároveň s príkazom na vojenskú intervenciu bol aktom prezidenta Emila Háchu odvolaný z funkcie predsedu vlády Slovenskej krajiny Jozef Tiso spolu s celou vládou a dosadený nový premiér Karol Sidor. Bol vyhlásený mimoriadny stav so stanným právom, kedy po 19. hodine večernej sa nesmeli občania pohybovať po uliciach.

Akcia dala zámienku nacistickému Nemecku k zakročeniu v podobe „pacifikačnej akcie“, príp. poskytnutiu pomoci utláčaným Slovákom, a tak viedla k definitívnemu rozbitiu Česko-Slovenska. Na porade Adolfa Hitlera s Joachimom von Ribbentropom, Josephom Goebbelsom a maršalom Wilhelmom Keitlom popoludní 10. marca bolo prijaté definitívne rozhodnutie o obsadení zvyšku Česka 15. marca 1939.^[3]

Príčiny a priebeh

Českí politici si uvedomovali nebezpečenstvo rozpadu Česko-slovenskej republiky, preto už 12. februára 1939 sa z iniciatívy Aloisa Eliáša zišli na tajnej porade v obci Unhošť neďaleko Prahy. Tu si spresnili podmienky zákroku voči slovenskej strane. Ich konanie bolo podmienené hlavne nečinnosťou Jozefa Tisa, vtedajšieho premiéra Slovenskej krajiny, proti separatistickým snahám väčšiny slovenských politikov a podvratnej činnosti ríšskej tajnej služby na území Slovenska.

V noci z 9. na 10. marca 1939 vyhlásila česko-slovenská vláda (bez vedomia ministra Karola Sidora) v autonómnej Slovenskej krajine mimoriadny stav (štatárium). Bolo internovaných asi 250 osôb spomedzi slovenských radikálov, hlavne z HSĽS a Hlinkovej gardy (HG). Vojenská akcia bola namierená voči slovenským nacionalistom a členom HG na kľúčových pozíciách v štátnej správe. Táto operácia trvala asi 24 hodín a nepriniesla žiaden úspech, len zhoršenie vzťahov medzi autonómnou krajinou a centrálnou vládou, čo urýchlilo rozpad Česko-Slovenska. Vymenovanie za predsedu autonómnej vlády J. Siváka, ktorý sa práve nachádzal v Ríme na inaugurácii pápeža Pia XII., bolo politicky nešikovné. J. Sivák sa však zriekol postu a následne vymenovala centrálna vláda Karola Sidora.

V Bratislave bol postrelený gardista Anton Kopal a o niekoľko hodín v štátnej nemocnici skonal.^[4]

Neskorší názov tejto akcie ako „Homolov puč“ je odvodený od mena divízneho generála Bedřicha Homolu, ktorý bol veliteľom VII. armádneho zboru v Banskej Bystrici a podpísal vyhlášku o výnimočnom stave, v ktorej sa na teritóriu svojho zboru ustanovil za vykonávateľa všetkej správnej a súdnej moci. V skutočnosti je tzv. Homolov puč len často používaný nesprávny výraz pre mimoriadny stav vyhlásený česko-slovenskou vládou a pre vojenskú akciu zatýkania gardistov a obsadzovania strategických bodov. Tento výraz vytvorili v mediálnej kampani slovenské gardistické denníky.

Následok mimoriadneho stavu

Pozri aj: Vznik Slovenského štátu

Vojenská intervencia vyprovokovala konanie slovenských radikálov a členov HSĽS k intenzívnej činnosti smerujúcej k rozpadu republiky za výdatnej pomoci nacistického Nemecka, ktoré im požičalo vysielač viedenského rozhlasu. O štyri dni, 14. marca 1939, tak bol v sneme odhlasovaný vznik Slovenského štátu.

Poznámky

1. ↑ Homolov puč je zaužívané nesprávne označenie^[1][2] pre túto udalosť. Názov bol odvodený od meno divízneho generála Bedřicha Homolu, ktorý bol veliteľom pozemného vojska na Slovensku so sídlom v Banskej Bystrici. Nešlo ale o vojenský puč uskutočnený z iniciatívy vojska, ale o mimoriadny stav vyhlásený ústrednou vládou.

Referencie

Použitá literatúra

• Ivan Kamenec: „Hektické mesiace slovenských dejín“, z archívu SNA a SAHI, Historická revue 3/12, str. 12, ročník XXIII.

Externé odkazy

• Armáda. Vojenství – tzv. Homolov puč
• Zlatica Zudová-Lešková: Výnimočný stav na Slovensku v marci 1939 a „Homolov puč“, in: Rozbitie alebo Rozpad? Historické reflexie zániku Česko-Slovenska, Veda, Bratislava 2010.