Hnúšťa
mesto
Evanjelický kostol
Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Rimavská Sobota
Región	Malohont
Vodné toky	Rimava, Klenovská Rimava
Nadmorská výška	298 m n. m.
Súradnice	48°34′24″S 19°57′14″V / 48,573333°S 19,953889°V / 48.573333; 19.953889
Rozloha	68,05 km² (6 805 ha) [1]
Obyvateľstvo	6 616 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	97,22 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1334[3]/1438[4]
Primátor	Martin Pliešovský[5] (SNS)
PSČ	981 01
ŠÚJ	514829
EČV (do r. 2022)	RS
Tel. predvoľba	+421-47
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Námestie Francisciho 74 981 01 Hnúšťa
E-mailová adresa	info@hnusta.sk
Telefón	047 / 202 88 10
Fax	047 / 202 88 10
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Hnúšťa
Webová stránka: hnusta.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál
Demonym: Hnúšťan[6]

Hnúšťa (v minulosti Hnúšťa-Likier, maď. Nyustya, nem. Nusten)^[7] je mesto na Slovensku nachádzajúce sa medzi Rimavskou Sobotou a Tisovcom.

Polohopis

Leží v regióne Malohont, v podhorskej kotline strednej časti Slovenského rudohoria. Geomorfologicky sa nachádza v Rimavskom podolí, tvoriacom časť Revúckej vrchoviny. Na území mesta sa zlievajú vody Rimavy a Klenovskej Rimavy, ktoré vytvárajú doliny. Nimi vedú hlavné cesty (I/72 Rimavská Sobota – Brezno a II/526 Jelšava – Hnúšťa – Kokava nad Rimavicou) i železničná trať z Rimavskej Soboty do Brezna. Od Rimavskej Soboty leží 22 km severne, od Tisovca 12 km južne, od Kokavy 8 km na východ a od Jelšavy 22 km na západ.

Obyvateľstvo

Etnické zloženie obyvateľstva

• Slováci – 93,12 %
• Rómovia – 3,36 %
• Maďari – 1,07 %
• Česi – 0,40 %
• Nemci – 0,04 %

a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva

• rímski katolíci – 36,10 %
• bez vyznania – 35,44 %
• protestanti (hl. evanjelici a. v.) – 21,62 %
• grécki katolíci – 0,37 %

a iní

Časti mesta

• Brádno (25 obyvateľov k 30.6.2015)
• Hačava (336 obyvateľov k 30.6.2015)
• Hnúšťa (5 669 obyvateľov k 30.6.2015)
• Likier (1 586 obyvateľov k 30.6.2015)
• Polom (60 obyvateľov k 30.6.2015)
• Osady: Brezina, Grúnik, Maša, Mútnik, Pri majeri, Skálie

Dejiny

Prvú písomnú zmienku mesto nemá doloženú, ale už v roku 1334 sa uvádza v zozname výberčíkov pápežskej dane. V roku 1811 začala naberať Hnúšťa na svojom význame. Vtedy bola založená spoločnosť Rimavská Coalícia, ktorá začala využívať nerastné bohatstvo zeme. V roku 1881 bola založená Rima-muránsko-šalgotarianská účastinná spoločnosť, ktorá v roku 1885 postavila v mestskej časti Likier prvú koksovú vysokú pec. V meste sa v tomto období vyrobilo najviac surového železa na Slovensku. V 20. storočí železiarstvo upadalo a mesto trpelo veľkou nezamestnanosťou. V roku 1923 železiareň zanikla a Dr. Blasberg v tom istom roku založil chemickú továreň Slovenské lučobné závody. V meste má tradíciu aj ťažba a spracovanie magnezitu.

Mesto vzniklo roku 1960 zlúčením Hnúšte a Likiera a v minulosti tiež nieslo názov Hnúšťa-Likier. Do roku 1960 bola Hnúšťa sídlom okresu.

Dňa 26. novembra 2006 sa v skrachovaných Slovenských lučobných závodoch (SLZ) otvorila výroba káblových zväzkov do automobilov, známa pod názvom Sevon, v dnešnej dobe Yura Corporation. V Hnúšti vďaka tomu znova stúpla zamestnanosť.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

Sakrálne pamiatky

• Evanjelický kostol v Hnúšti, jednoloďová klasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1804-1808. Stojí na mieste staršieho kostola zo 14. storočia. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou. Nachádza sa tu murovaná empora, oltár v štýle novoklasicizmu od Ľ. Jakobetza s obrazom Kristus pri Genezaretskom jazere z roku 1885, organ z roku 1907 a baroková kazateľnica pochádzajúca z pôvodného kostola. Zvony v kostole pochádzajú z obdobia po prvej svetovej vojne, z roku 1924.^[8] Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami. Veža je členená kordónovými rímsami a pilastrami, ukončená je korunnou rísou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou s laternou.

• Rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža, jednoloďová klasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1802. Úpravami prešiel v roku 1853. V roku 1906 bola doplnená západná kaplnka. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami s výmaľbou od J. Ádáma. Zariadenie kostola pochádza zo začiatku 20. storočia. Fasády kostola sú hladké so segmentovo ukončenými oknami. Hlavnej fasáde dominuje rizalit, z ktorého vystupuje veža s korunnou rímsou s tečíkom a zvonovitou helmicou.^[9]

• Evanjelický kostol v Brádne, jednoloďová barokovoklasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a čiastočne predstavanou vežou, z rokov 1794-1797. Stojí na mieste staršej modlitebne zo začiatku 18. storočia. V roku 1810 bol rozšírený o vežu. Interiér je plochostropý s dreveným stropom. Priestor je členený trojramennou emporou. Nachádza sa tu hodnotný barokový kazateľnicový oltár zo začiatku 18. storočia so sochami Árona, Mojžiša, Petra a Pavla. Organ je klasicistický z konca 18. storočia. Veža je členená kordónovými rímsami, pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a dekoratívnou barokovou helmicou s laternou pokrytou šindľom.^[10]

• Evanjelický kostol v časti Hačava, jednoloďová pôvodne klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a mierne predstavanou vežou, z roku 1816. Prestavaný bol v roku 1905 a v polovici 20. storočia, keď pola postavená veža. V interiéri sa nachádza klasicistický oltár, stĺpová architektúra s centrálnym obrazom Ježiš v Getsemanskej záhrade.^[11] Fasády sú hladké, veža mierne vystupujúca z hmoty stavby je ukončená ihlancovou helmicou.

• Evanjelický kostol v časti Likier, jednoloďová neskoroklasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1875. Podľa iných zdrojov je kostol tolerančná stavba z roku 1785.^[12] Interiér je plochostropý.^[13] Fasády sú hladké, okná majú polkruhové ukončenie. Veža je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou.

• 

  Evanjelický kostol

• 

  Loď kostola

• 

  Kostol Povýšenia sv. Kríža

• 

  Evanjelický kostol v Likieri

Ostatné pamiatky

• Turecký most, kamenný jednooblúkový most v časti Maša z obdobia po roku 1785. Pôvod mosta v častoch osmanskej okupácie je pravdepodobne len legendou.^[14]

• 

  Turecký most

• 
• 

• Pamätný dom, dvojpodlažná neorenesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika s valbovou strechou z roku 1906. V budove sídlil počas SNP revolučný národný výbor.^[15] Na budove je osadená pamätná tabuľa SNP.^[16] Fasáde dominujú nárožné rizality lemované bosážou. Parter je dekorovaný pásovaním, poschodie z režnej tehly je členené oknami s profilovanými šambránami s klenákmi. Na ose fasády je atika s vročením 1906.

• Mauzóleum, pohrebná kaplnka, neorenesančná stavba na pôdoryse štvorca s kupolou, z roku 1902.^[17] Fasády mauzólea s pásovaním sú členené rizalitmi lemovanými pilastrami s trojuholníkovými štítmi s tympanónmi. Kupola je ukončená osemuholníkovou laternou.

• 

  Pamätný dom SNP

• 
• 

  Pamätná tabuľa SNP

• 

  Mauzóleum

• 

• Petrivalského vila, dvojpodlažná eklektická stavba na pôdoryse štvorca s nárožnou vežou, z obdobia rokov 1910-1920.^[18] Fasády z režnej tehly sú členené obdĺžnikovými a segmentovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami. Veža s lodžiou je ukončená nízkou ihlancovou helmicou.

• Pomník Janka Francisciho Rimavského z roku 1924.^[19] Autorom pomníku je Vojtech Ihriský. Nachádza sa na námestí pred evanjelickým kostolom.

• Pomník padlým v SNP z roku 1960. Autori pomníka sú sochár Vladimír Moťovský a architekt J. Stockmann

• Pomník Mateja Hrebendu v časti Hačava z roku 1968. Autormi pomníka sú sochár Juraj Hovorka a architekt Ján Antal.

• 

  Petrivalského vila

• 

  Pomník Janka Francisciho

• 

  Pomník Mateja Hrebendu

Prírodné pamiatky

• Chránená prírodná pamiatka – katalpa bignóniovitá (Catalpa bignonioides) v Záhrade l. mája

Hospodárstvo

V meste je zastúpený banícky priemysel (Gemerská nerudná spoločnosť a.s. Hnúšťa) – ťažba a spracovanie mastenca, magnezitu, bentonitu a dolomitu. Výrobou káblových zväzkov sa zaoberá kórejská spoločnosť Yura corporation, s.r.o. v mestskom priemyselnom parku, kde pôsobí aj rakúsky výrobca elastónových mostových ložísk a mostových záverov.

V 20. storočí tu boli veľkým zamestnávateľom zaniklé Slovenské lučobné závody.

Školstvo

• Materská škola Nábrežie Rimavy 447
• Materská škola Klokočova 740
• Základná škola Janka Francisciho Rimavského
• ZŠ Klokočova 742
• Základná umelecká škola Jána Valacha Hnúšťa
• Špeciálna základná škola Hnúšťa
• Gymnázium Mateja Hrebendu
• Stredná odborná škola

Osobnosti mesta

Rodáci

• Ján Francisci-Rimavský (* 1822 – † 1905), básnik, publicista, kapitán slovenských dobrovoľnických výprav v rokoch 1848 – 1849
• Igor Chamula (* 1943 – † 2006), pedagóg a politik
• Adam Cibuľa (* 13. september 1964), slovenský reprezentant v kulturistike, majster Európy v rokoch 1993, 1994, 2004, 2006, 2009

Pôsobili tu

• Matej Hrebenda (* 1796 – † 1880), zberateľ a kolportér kníh

Pozri aj

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Hnúšti

Referencie

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálna stránka mesta

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hnúšťa