Hlavonožce
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva prvoústovce (Protostomia) Skupina špirálovce (Spiralia) Línia trochofórovce (Trochozoa) Nadkmeň (superphylum) Eutrochozoa Kmeň (phylum) mäkkýše (Mollusca) Podkmeň (subphylum) schránkovce (Conchifera) Trieda (classis) hlavonožce (Cephalopoda)
Vedecký názov
Cephalopoda Cuvier, 1797
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Hlavonožce (zastarano: hlavonohé, hlavonožci, ramenýše; lat. Cephalopoda) sú trieda schránkovcov. Sú to bilaterálne súmerné morské mäkkýše s priamym vývinom a sú to tiež vedúce skameneliny druhohôr.

Považujú sa za klasický príklad konvergentného vývoja v živočíšnej ríši. Vo viacerých aspektoch sa veľmi priblížili anatomickej úrovni evolučne najpokročilejších živočíchov – stavovcom. Noha je premenená na svalový lievik s vencom ramien alebo tenkých tentakúl. Schránku majú len fylogeneticky starobylé hlavonožce, u vyšších je silná tendencia k jej redukcii. Veľká hlava je zrastená s premenenou nohou v jeden celok. Majú veľmi dobre rozvinuté zmysly, hlavne hmat, čuch a zrak. Všetky hlavonožce sú predátory a žijú prevažne samotársky bez sociálnych prejavov.

V roku 2004 bolo odhadom známych 1000 až 1200 druhov^[1]. Počet vymretých hlavonožcov je však mnohonásobne vyšší, približne viac než 11 000 druhov.^[2]

Anatómia

Nervová sústava

Nervová sústava je gangliová, vysoko rozvinutá. Centrom je mozog, ktorý vznikol spojením troch párov ganglií (cerebrálnych, pedálnych a viscerálnych). Z mozgu odstupujú smerom na boky zrakové laloky (lobi optici), ktoré sa rozširujú v samostatné zrakové gangliá – sú mohutne vyvinuté, niekedy veľkosťou konkurujú mozgu (Teuthoidea). Smerom nadol a mierne dozadu odstupujú nervové povrazce k páru stomatogastrálnych ganglií – inervujú nielen ústa (ako bukálne gangliá Gastropoda), ale celú tráviacu sústavu. Okrem kožných receptorov hmatu majú 3 typy špecializovaných receptorov:

• čuchový receptor: obrvené tykadielka pred okom (Nautiloidea) alebo čuchové jamky na okraji plášťovej dutiny (Dibranchia);
• polohový receptor: u všetkých je pár statocýst;
• zrakový receptor: po bokoch hlavy je pár očí;
• u Nautiloidea sú to ešte vačkové oči, ale Dibranchia majú už zložité komorové oči, ktorých stavba (a zrejme i kvalita videnia) nápadne pripomína oči stavovcov. Obrovské hlbokomorské druhy z rodu Architeuthis majú najväčšie oči v živočíšnej ríši – ich priemer dosahuje až 40 cm.

Väčšina hlavonožcov má tesne pod epidermou vrstvu pigmentových buniek (chromatofórov). Ich nápadná schopnosť zmeny farby je riadená z cerebrálneho ganglia na základe zrakového podnetu. Zrnká pigmentu sa môžu koncentrovať v strede, alebo naopak, rozptýliť sa po chromatofóre pomocou zvláštnych svalových vláken.

Tráviaca sústava

Tráviaca sústava je pomerne jednoduchá, čo súvisí s konzumáciou mäsitej potravy. V ústach je rohovinová čeľusť, pripomínajúca zobák papagája. Slinné žľazy sú často jedovaté, ich sekrét paralyzuje až usmrcuje korisť. Žalúdok má párovú hepatopankreatickú žľazu (ktorá môže čiastočne zrastať), a pri vyústení do čreva slepý prívesok alebo vak, ktorý je niekedy skoro tak veľký ako žalúdok. Dibranchia majú v blízkosti anusu atramentovú žľazu, ktorej sekrét živočích vypustí do vody, keď uniká pred nepriateľom. Sekrét dezorientuje útočníka opticky, má však dočasne paralytické účinky zrejme aj na iné zmysly (čuch).

Obehová sústava

Centrum obehovej sústavy je srdce, uložené v perikarde. Srdce u Dibranchia má dve predsiene s dvoma žiabrovými vénami, ktoré privádzajú okysličenú hemolymfu zo žiabier, Tetrabranchia majú tieto orgány vyvinuté po dvoch pároch. Hemolymfa obsahuje dýchací pigment hemocyanín, ktorý má modrastú farbu. Hemocyanín nemá takú afinitu na viazanie kyslíka ako hemoglobín, intenzívna svalová práca preto hlavonožce rýchlejšie unaví a ich svaly musia častejšie pracovať na kyslíkový dlh. Obehová sústava u Nautiloidea a Octobrachia je ešte otvorená, hemolymfa cirkuluje v systéme lakún; u Decabrachia je už vlastne uzavretá a v tomto prípade by sa už dalo hovoriť o krvi.

Vylučovacia sústava

Vylučovaciu sústavu tvorí pár, veľmi vzácne 2 páry metanefrídií (Nautiloidea), odpadovým produktom metabolizmu je guanín a xantín.

Rozmnožovanie a vývin

Mláďa hlavonožca

Sú vždy gonochoristy s častým pohlavným dimorfizmom. Gonády sú párové, obvyklej stavby, kopulačný aparát je špecializovaný (Nautiloidea a Dibranchia). Vajíčka majú dosť veľa žĺtka, brázdia sa parciálne a diskoidálne (tak ako u väčšiny stavovcov). Vývin je potom priamy. Rodičovské jedince po rozmnožovaní obvykle uhynú.

Systematika

Fylogenetické delenie

• ?rad †Plectronocerida
  • ...
• rad †Ellesmerocerida (Ellesmeroceroida) – zaraďované aj pod Nautiloidea v užšom zmysle
  • ...
• (-) Palcephalopoda (lodičky/Nautiloidea v najširšom zmysle)
  • (-) Palcephalopoda v užšom zmysle – parafyletický taxón
    • ?rod †Ristedtoceras
    • ?rod †Mooreoceras
    • ?rod †Mitorthoceras
    • ?rod †Orthoceras
    • ?rod †Kionoceras
    • (-) Endoceratoidea
      • rad †Endoceratida (Endoceroida)
        • ...
      • rad †Inteljocerida
        • ...
    • rad † Actinocerida (Actinoceroida, Actinoceratoidea)
      • ...
    • rad †Pseudorthocerida (Pseudorthocerataceae, Pseudorthoceratoidea)
      • čeľaď †Pseudorthoceratidae
    • rad †Tarphycerida – zaraďované aj pod Nautiloidea v užšom zmysle
      • ...
    • rad †Barrandeocerida
      • ...
    • rad †Discosorida (Discosoroida) – zaraďované aj pod Nautiloidea v užšom zmysle
      • ...
    • rad †Ascocerida (Ascoceroida)
      • ...
    • (-)Nautilomorphi (Nautiloda)
      • rad †Oncocerida (Oncoceroida) – zaraďované aj pod Nautiloidea v užšom zmysle
        • ...
      • podtrieda: lodičky v užšom zmysle (Nautiloidea sensu stricto, Tetrabranchiata/ Tetrabranchia sensu stricto)
        • ?†rod Ugooloceras
        • ?rad† Pteroconitida
          • čeľaď †Pteroconitidae
        • ?rad †Trigonocertida
          • čeľaď †Trigonoceratidae
          • rad: lodienkotvaré (Nautilida)
            • ....
  • (-)Neocephalopoda
    • †čeľaď Arionoceratidae
    • †čeľaď Lamellorthoceratidae
    • (-) †Bactritida (sensu lato)
      • podtrieda: † Bactritoidea (Bactritida sensu stricto)
        • ...
      • ?(-) †Michelinoceroida
        • rod †Michelinoceras
      • podtrieda: † amonity (Ammonoidea)
        • ....
      • podtrieda: dvojžiabrovce (Coleoidea Bather, 1888; Dibranchita, Dibranchia)
        • oddelenie/kohorta: †belemnity Gray, 1849 (Belemnoidea, Belemnida)
          • ...
        • oddelenie/kohorta: Neocoleoidea Haas, 1997
          • ...

Poznámka: V niektorých systémoch existuje taxón Orthoceratida (Orthocerida, Orthoceratoidea, Michelinocerida) Kuhn 1940. Jeho rozsah sa uvádza veľmi rôzne, od niekoľko rodov (napr. podľa BioLibu len rody Dawsonoceras, Kionoceras, Michelinoceras, Spyrocerasm, podľa Systema Naturae 2000 čeľaď Geisonoceratidae a rod Orthoceras), cez niekoľko čeľadí a rodov z taxónu Neocephalopoda (napr. podľa paleos. com) až po niektoré „vyššie umiestnené“ taxóny z Palcephalopoda (napr. podľa a Mikko‘ Phylogeny Archive)

Delenie podľa Tree of Life a 2">upraviť | upraviť zdroj

• podtrieda † Endoceratoidea
  • rad † Endoceratida (Endoceroida)
  • rad † Inteljocerida
• podtrieda † Actinoceratoidea
  • rad † Actinocerida
• podtrieda † Orthoceratoidea
  • rad † Ellesmerocerida
  • rad † Ascocerida
  • rad † Plectronocerida
  • rad † Protactinocerida
  • rad † Yanhecerida
• podtrieda lodičky užšom zmysle/štvoržiabrovce v užšom zmysle (Nautiloidea sensu stricto) – vrátane Oncocerida, Discosorida, Pteroconitida, Pterocitida a Trigonocertida
  • ...
• podtrieda †amonity (Ammonoidea) – ako dole
  • ...
• podtrieda dvojžiabrovce (Coleoidea) – ako dole
  • ...

Delenie podľa štúdie Sheryv (2005) a BioLibu/CEPHBASEupraviť | upraviť zdroj

Delenie podľa Sheryv (2005)

• podtrieda † Endoceratoidea Teichert, 1933
• podtrieda † Actinoceratoidea Teichert, 1933
• podtrieda † Ellesmeroceratoidea Flower 1950
• podtrieda † Bactritoidea Shimansky, 1951
• podtrieda † Orthoceratoidea Kuhn, 1940
• podtrieda lodičky v širšom zmysle/štvoržiabrovce v užšom zmysle (Nautiloidea sensu lato) Agassiz, 1847
• podtrieda † amonity (Ammonoidea) Zittel, 1884
• podtrieda dvojžiabrovce (Coleoidea) Bather, 1888

Podobné je delenie podľa 3, kde však je Ellesmeroceratoidea a (ostatné) Orthoceratoidea pod Nautiloidea a naopak jedna podtrieda pribudne:

• rod † Actinosepia
• podtrieda † aptychy (Aptychi)
• podtrieda † Endoceratoidea Teichert, 1933
• podtrieda † Actinoceratoidea Teichert, 1933
• podtrieda † Bactritoidea Shimansky, 1951
• podtrieda lodičky v širšom zmysle/štvoržiabrovce v užšom zmysle (Nautiloidea sensu lato) Agassiz, 1847 - vrátane radov † Ellesmerocerida, † Orthoceratida, † Oncocerida, † Discosorida, † Barrandeocerida a lodienkotvaré (Nautilida)
• podtrieda † amonity (Ammonoidea) Zittel, 1884
• podtrieda dvojžiabrovce (Coleoidea) Bather, 1888

Tradičné delenie 1 (veľmi bežné)upraviť | upraviť zdroj

Veľmi bežné je takéto delenie:

• podtrieda lodičky v širšom zmysle/štvoržiabrovce v užšom zmysle (Nautiloidea v širšom zmysle)- zahŕňa všetky taxóny okrem Ammonoidea a Coleoidea (je to teda akýsi "odpadkový" taxón)
• podtrieda amonity (Ammonoidea) – ako hore
• podtrieda dvojžiabrovce (Coleoidea) – ako hore

Podľa V. Franca (2005) vyzerá toto delenie presnejšie takto:

• podtrieda: štvoržiabrovce v širšom zmysle (Tetrabranchia(ta) sensu lato)
  • rad: † amonity (Ammonoidea)
  • rad: lodičky v širšom zmysle/štvoržiabrovce v užšom zmysle (Nautiloidea sensu lato, Tetrabranchia(ta) sensu stricto)
• podtrieda: dvojžiabrovce (Coleoidea, Dibranchia)
  • ...

Tradičné delenie 2upraviť | upraviť zdroj

• (-) Endocochlia – s vnútornou schránkou
  • podtrieda Coleoidea – ako hore
• (-) Ectocochlia – s vonkajšou schránkou
  • všetky(?) ostatné

Zdrojeupraviť | upraviť zdroj

1. ↑ Brune, R., H. (2004) Encyklopedie ulit a lastur. – Rebo Productions, Dobřejovice, 1. vydanie, 336 pp., str. 16
2. ↑ Ivanov M., Hrdličková, S. & Gregorová, R. (2001) Encyklopedie zkamenělin. – Rebo Productions, Dobřejovice, 1. vydání, 312 pp., str. 139

• PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hlavonožce
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Hlavonožce

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Stránky venované hlavonožcom (CEPHBASE)