A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Pozri aj rozlišovaciu stránku História
Historiografia alebo dejepisectvo je zobrazovanie udalostí, dejov a stavov minulosti (na úrovni osôb, spoločenských vrstiev, národov a iných) s cieľom vyvolať u prijímateľa informácie uvedomenie si dejín. Zjednodušene teda ide o zapisovanie dejín určitým systematickým spôsobom tak, aby vzniklo rozprávanie, ktoré možno úspešne podrobiť kritickej „skúške“. Ešte jednoduchšie sa dá povedať, že ide o odbornú historickú literatúru.
Historiografia je predchodcom historickej vedy v tom zmysle, že pred vznikom (analyzujúcej) historickej vedy existovala len (opisujúca) historiografia. Z iného hľadiska je dnes naopak historiografia jedným z výsledkov historickej vedy, pretože zobrazuje stav, prúdy a ciele historického výskumu.
Z hľadiska jej závislosti od tvorivej sily a vôle dejepisca je historiografia súčasťou literatúry. Jej cieľ sa pohyboval medzi legitimáciou vladárov na jednej strane a kritickým hodnotením minulosti na druhej strane. Akýmsi opakom (empirickej) historiografie je (neempirická) filozofia dejín.
Dejiny historiografie
Starovek
Už nápisy starovekých Babylončanov, Asýrčanov či Egypťanov a iných staroorientálnych národov ospevovali vládcov týchto národov. U Chetitov už možno dokonca nájsť náznaky kritického prístupu.
Starogrécki historici sa snažili podať tradície svojej kultúry ako nespochybniteľné, ale niektorí sa už pokúšali objaviť historické príčiny a súvislosti, napríklad Herodotos pri opisovaní perzských vojen alebo Thukydides (zakladateľ nestrannej historiografie, stvoriteľ historickej monografie) pri opisovaní peloponézskej vojny.
dôležitú Starorímsku historiografiu prakticky založil Polybius, ktorý sa snažil vysvetliť vzostup Ríma na veľmoc v Stredomorí, ktorý sám zažil. Kým Polybius sa snažil byť nestranný, Sallust, Titus Livius a Tacitus sa snažili vo svojich dielach ospravedlniť rímsku nadvládu. Od 4. stor. pred Kr. Arrianos, Plutarchos, Quintus Curtius Rufus a Suetonius vyvinuli životopis ako formu historiografie.
V starovekej Číne malo dejepisectvo od počiatku (až do 20. storočia) veľmi úlohu. Charakteristický je moralistické hodnotenie, poetickosť i kritický prístup v dejepisectve. Ako prvé vznikli anály (letopisy), najznámejšie Konfuciove (551 – 479 pred Kr.) Jarné a jesenné letopisy. Potom vzniklo naratívne dejepisectvo. S’-ma Čchien napísal svoje monumentálne Zápisky historika (Š'-ťi), ktoré boli koncipované ako svetové dejiny a stali sa základom budúcich dejín dynastií. V roku 629 za dynastie Tchang bol zriadený dejepisný úrad, v ktorom kolektív úradníkov spisoval dejiny vždy predchádzajúcej dynastie.
V starovekej Indii zachycujú genealógie kráľovských rodov purány, ktoré končia v 2. stor. po Kr.
V Afrike existovalo len ústne odkazovanie dejín, v Etiópii však existovalo koptské dejepisectvo.
Stredovek
Po temnom období na začiatku stredoveku bolo dejepisectvo obnovené až keď postupne dochádzalo k opätovnému čiastočnému preberaniu antickej kultúry. Písalo sa po latinsky a najmä pre a pod vplyvom kresťanskej cirkvi.
V kláštoroch sa od 8. storočia zapisovali udalosti vo forme stručných či veľmi podrobných análov (letopisov) (napr. Salzburské anály).
Pokiaľ ide o dejiny národov, podľa vzoru Rimana Cassiodora Senatora (490 - 580) , ktorý napísal dejiny Ostrogótov, začali vznikať „hrdinské“ dejiny národov určené skoro vždy šľachte. Napísal ich:
- Gregor z Tours (Gregoire de Tours) pre Frankov (Historia Francorum)
- Paulus Diaconus pre Longobardov (Historia gentis Langobardorum)
- Beda Venerabilis (Beda Ctihodný) pre Anglosasov (Historia ecclesiastica gentis Anglorum)
- Widukind z Corvey pre Sasov (Rerum gestarum saxonicarum libri tres)
- Adam z Brém pre Škandinávcov
- Thietmar z Merseburgu pre Poľsko a lužických Srbov (Thietmari Merseburgensis episcopi Chronicon)
- Kosmas pre Čechov (Chronica Boemorum)
- Nestor pre Rusov (Nestorova Kronika)
Pokiaľ ide o dejiny osôb, vznikali najmä rôzne „Životy“ (po lat. j.č. Vita) svätých, napríklad Život Konštantínov. Až v 9. storočí napísal Einhart, životopisec Karola Veľkého, Vita Caroli (Život Karolov), čo bol prvý stredoveký životopis vladára.
Od 11. storočia vznikali kroniky zobrazujúce dejiny sveta na pozadí nepretržitého zápasu Bohom vyvolených a Bohom zatratených, ktorý svetové dejiny údajne tvorí. Od 12. storočia sa písali aj v národných jazykoch. Vrcholným dielom je tu (latinská) Chronica sive Historia de duabus civitatibus od Otta Frízinského (Otto von Freising). Žobravé rády takéto dejiny prevzali aj do svojich učebníc (tzv. martinské kroniky). V 15. storočí sa však tieto „dejiny“ začali obmedzovať na dejiny určitého územia a/alebo stavu.
Od vzniku stredovekých miest postupne vznikali aj mestské kroniky.
V Indii vznikli začiatkom stredoveku dejiny budhistických kláštorov formou kroník, najmä na Srí Lanke. Z 12. storočia zas pochádzajú významné dejiny Kašmíru „Rádžataranginí“ od Kalhanu. Za vlády mongolských Mogulovcov (16. – 18. storočie) sa prevzal hodnotný a bohatý perzský štýl historiografie.
Islamské kultúry, ktoré veria, že dejiny dosiahli svoj vrchol pôsobením Mohameda a odvtedy sa blížia koncu sveta, mali od 8. storočia veľmi bohatú historiografiu. Popri letopisných svetových kronikách, napr. od al-Tabariho sa písali aj dejiny dynastií, lokálne dejiny a pod. . U al-Masudiho sa dokonca vyskytujú vlastivedné a sociálnohistorické prvky, ktoré dosahujú svoj vrchol u Ibn Chaldúna, ktorý spísal dejiny Predného Východu a severnej Afriky od počiatku až do jeho doby (Čas kráľovstiev a ríš).
Literatúra
- BUCHANAN, Mark. Všeobecný princip: věda o historii: proč je svět jednodušší, než si myslíme. Praha: Baronet, 2004. ISBN 80-7214-644-0
Pozri aj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Časové osi
Šľachta
Archeológia
Bitky
Civilizácie
Datovacie metódy
Dejepisné výhonky
Dejiny športu
Dejiny podľa miesta
Dejiny podľa národa
Dejiny podľa predmetu
Dejiny vojenstva
Dynastie
Úrodný polmesiac
Časová priamka
Šľachta
Abreviatúra (staré rukopisy)
Absolutizmus
Adam Brémsky
Analistika
Angelológia dejín
Antropogénia
Archaická spoločnosť
Archaický (sociológia)
Avunkulát
Baroková zbožnosť
Bezzemok
Braunauer Zeitgeschichte-Tage
Buržoázia
Byzantológia
Cézaropapizmus
Datovanie
Dedina (všeobecne)
Dejepis (pedagogika)
Dejiny
Dejiny ľudstva
Dejiny geografie
Dejiny myslenia
Dejiny umenia
Dejiny vedy
Despotát
Dilúvium
Diluvianizmus
Dominikál
Družina (história)
Duch času
Duel
Dynastia
Ekonomický materializmus
Emblémová kniha
Encyklopédia miest a obcí Slovenska
Epigrafia
Epigrafika
Ghibellin
Guelf
Historická antropológia
Historická epocha
Historická udalosť
Historická veda
Historické
Historické dielo
Historické obdobie
Historický relativizmus
Historik
Historiografia (zapisovanie dejín)
Hlinné
Hohenlohe (šľachtická rodina)
Hospodársky systém
Hradný gróf
Hybná sila dejín
Incipit
Kancelár
Karpatská kotlina
Kliometria
Knieža
Kráľ (panovník)
Kurtizána
Letopočet
Literárna história
Litterae transversa
Logograf (história)
Manufaktúra (história)
Marshallov plán
Medievalistika
Metternichovský absolutizmus
Minulosť
Moderna (dejiny)
Nadstavba (marxizmus)
Narodenie Ježiša Krista
Naturálna výmena
Nižšia šľachta
Objektívny činiteľ dejín
Oktrojovaná ústava
Osová doba
Osvietenstvo
Písomnosť
Pamiatka
Peelova komisia
Periodizácia
Placetum regium
Pomocná veda historická
Portál:História
Po Kristovi
Pragmatická sankcia
Prežitok
Pred Kristom
Primogenitúra
Proroctvo
Prvotná okupácia
Pyramída
Religionistika
Rodová aristokracia
Rodová spoločnosť
Romantizmus
Rukopis (starý dokument)
Rustikál
Seniorát (dedičská postupnosť)
Shire (stará administratívna jednotka)
Skúšobníctvo
Slobodomurárstvo
Spoločenský výrobný spôsob
Spoločenský vývoj
Spoločensko-ekonomická formácia
Starý svet
Stav (spoločenská vrstva)
Subjektívny činiteľ dejín
Tovarová výmena
Trojpoľné hospodárstvo
Uzurpácia (moc)
Východoindická spoločnosť
Výrobná sila
Vývin filozofie
Veto
Vročenie
Vysoká šľachta
Západná kultúra
Zemepisný objav
Zoznam historických výročí
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk