História výpravy cisára Fridricha

História výpravy cisára Fridricha
Historia de expeditione Friderici imperatoris
	; Fridrich Barbarossa v kronike z 13. storočia
Autor	Ansbert
Pôvodný jazyk	latinčina
Krajina vydania	České kniežatstvo, kráľovstvo
Dátum 1. vydania originálu	13. storočie
Literárne obdobie	stredoveká literatúra
Literárny žáner	kronika
	Literárny portál

Hlavné zastávky na výprave cisára Fridricha od Hagenau až po jeho smrť

História expedície cisára Fridricha (lat. Historia de expeditione Friderici imperatoris) je anonymný latinský záznam o ťažení, ktoré viedol Fridrich I., cisár Svätej ríše rímskej, ako súčasť tretej križiackej výpravy. Zahŕňa obdobie rokov 1187 – 1196, ale sústreďuje sa na expedíciu v rokoch 1189 – 1190.

Zdá sa, že ide o zložené dielo, zostavené z častí napísaných počas expedície s predslovom a pridaným dodatkom. Zachovali sa veľmi skoré kópie rukopisov, ale až neskoršia poznámka z 13. storočia uvádza meno autora, Ansbert, čo môže byť meno autora alebo kompilátora.

História poskytuje takmer každodennú správu o expedícii, ktorá prešla Uhorskom, Balkánom a Anatóliou, až do náhlej smrťi Fridricha I. pri nehode pri plávaní. Ide o najpodrobnejšiu dochovanú správu o expedícii a opiera sa najmä o správy očitých svedkov.

Dátum vzniku, autor a rukopisy

História je správa účastníka výpravy, ktorá bola napísaná najneskôr okolo roku 1200. Zdá sa, že skorý návrh existoval pred rokom 1195. Konečná podoba nemohla vzniknúť skôr ako v lete 1196. Na druhej strane Fridrichov syn a nástupca, cisár Henrich VI., ktorý zomrel v septembri 1197, je označovaný ako žijúci. Časti diela boli zrejme napísané súčasne s opisovanými udalosťami, čo dokazujú odkazy na určité akoby ešte žijúce osoby (napr. gróf Filip Flámsky, ktorý zomrel pri obliehaní Akkonu v roku 1191).

Najstaršia zachovaná kópia vznikla okolo roku 1200 v benediktínskom opátstve Saint Lambrecht v Štajersku. Táto neúplná kópia obsahuje iba tretinu textu.

Ďalšia veľmi skorá zachovaná kópia bola zhotovená v kláštore premonštrátov v Milevsku v Čechách pred rokom 1221. Je tiež neúplná. Tento foliant bol už roku 1763 vedený v kláštornej knižnici ako chýbajúci. Rukopis Milevského letopisu našiel následne miestny kaplán Josef Dietrich v Postoloprtoch u miestneho holiča, odkúpil ho, a cez Josefa Dobrovského sa letopis v roku 1828 ocitol v strahovskej knižnici.^[1]^:5

Úplné znenie Histórie je známe len z dvoch kópií, ktoré v 18. storočí získal moravský starožitník a opát Josef Piter. Tieto kópie neboli vytvorené zo žiadneho zo známych skorších rukopisov.

V milevskom rukopise doplnil opát Jarloch poznámku o názve a autorstve diela: „Dejiny výpravy cisára Fridricha, napísané rakúskym duchovným, ktorý bol na tom prítomný“. Neskôr v 13. storočí niekto pridal meno autora: „volal sa Ansbert“. Keďže oba vpisy vznikli skoro po napísaní letopisu, niektorí učenci ich brali ako nominálnu hodnotu. Iní spochybňujú názov alebo dokonca dôsledok Jarlochovho upozornenia, že dielo bolo produktom jedného autora. Ruky viacerých autorov bolo možné vidieť vo variáciách kurzusu použitých v rôznych sekciách. Vzhľadom na rozloženie odkazov na Rakúsko je možné, že len poslednú časť napísal rakúsky duchovný, ktorý mohol byť aj zostavovateľom celku. Zdá sa, že staršie časti boli napísané v diecéze Passau.

História vyšla vo Fontes rerum Austriacarum-Scriptores V (s. 1-90)^[2] a v nasledovných českých prekladoch:

ANSBERT. Třetí křížová výprava dle kronikáře Ansberta : historie o výpravě císaře Fridricha sestavená jakýmsi rakouským klerikem, který se jí účastnil, jménem Ansbert : (skutky nejjasnějšího z římských císařů. : Knihovna Jana Drdy, 2003. Překlad Pavel Soukup. ISBN 80-86240-67-3.
Milevský letopis. Zápisky Vincencia, Jarlocha a Ansberta. Praha : Argo, 2012. ISBN 978-80-257-0885-9. S. 127 – 220.

Štruktúra a zdroje

História sa skladá z troch samostatných častí. Predpokladá sa, že Ansbert bol účastníkom križiackej výpravy a autorom týchto troch hlavných častí.^[3]

Čo sa týka pozadia výpravy, História poskytuje pomerne kusé informácie z pozadia výpravy. Obsahuje správu o vyhlásení križiackej výpravy a mohučskom sneme (27. marca 1188)^[1]^:137-138, ale pomerne málo informácií o politických alebo diplomatických prípravách. Samotná výprava je popisovaná takmer na dennej báze, História je oveľa podrobnejšia ako ktorákoľvek predchádzajúca kronika križiackych výprav.^[4]^:25 Na rozdiel od Histórie pútnikov pomenúva dátumy a miesta, čo umožňuje čitateľovi sledovať pochod armády a dokonca vypočítať jej rýchlosť (takmer 20 km za deň na nepriateľskom území).^[4]^:25 Uvádza tiež 70 zúčastnených šľachticov a cirkevných hodnostárov, čo je dôkladnejší zoznam, ako existuje pre väčšinu križiackych výprav. Okrem švábskeho vojvodu Fridricha VI. a meranského vojvodu Bertholda jedenásť biskupov z Nemecka a jeden z Uhorska, dvaja markgrófi a dvadsaťšesť grófov.^[4]^:21

Plánovanie výpravy

Prvá časť stručne popisuje pád Jeruzalema v roku 1187, mohučský snem (27. marca 1188) a plánovanie križiackej výpravy za účelom jeho znovudobytia.^[1]^:127-139 Rukopis Histórie podrobne cituje niekoľko historických dokumentov:

anonymný list zo Svätej zeme veliteľovi rádu Johanitov v Taliansku Archumbaldovi, ktorý popisuje porážku kresťanov pri Hattíne, ide o jeden z najdôležitejších zdrojov pre túto bitku;^[1]^:127-129
list majstra Johanitov Hermengara v Jeruzaleme, rakúskemu vojvodovi Leopoldovi V., ktorý podrobne popisuje Saladinove dobytie severnej Sýrie v roku 1188;^[1]^:129
bulu pápeža Gregora VIII. Audita tremendi, vyzývajúcu na tretiu križiacku výpravu a list pápeža nemeckým kniežatám; ^[1]^:132-136

Výprava

Druhá časť Histórie opisuje peší prechod Fridrichovej výpravy od mája 1189 cez Uhorsko do Byzancie a Rumského sultanátu až po Fridrichovu smrť v júni 1190.^[1]^:139-197

„

Když vyrazil (cisár Fridrich I. Barbarossa) z města Vídně, vstoupil s vojskem Páně dne 25. května do uherské země, která se nazývá Před Branami. Na rovinaté pláni, jíž se v obecné řeči říká Vierfelt, poblíž města Bratislavy, rozbili tábor. Utábořili se tam na čtyři dni, dokud se neshromáždilo celé vojsko poutníků.

Jak pan císař, tak celé vojsko byli radostně přijati jasným uherským králem Bélou. Pan císař a vzpomenutý král se spolu v oktávu Letnic, totiž 4. června, z aobrovského jásotu obojího lidu a národa setkali a rozmlouvali spolu v sousedství Ostřihomi, které se nazývá tíž Grania, první metropole Uher. Uherská královna Markéta, sestra francouzského krále, dokonce císaři věnovala dvojitý stan ... Nato král jemu a jeho lidem po mnoho dní hojně poskytoval naložené lodě a vozy, naplněné po okraj chleby, vínem, ječmenem na píci pro koně, ovce a voly se třemi velbloudy. Kromě toho zdržel císaře po dva dny na svém soukromém loveckém ostrově, který se, obtékán Dunajem, rozprostírá dosti široko. Vojsko rozmístil po celé své zemi na nejúrodnějsí půdě a v městě Ostřihomi přidělili chudým poutníkům dva domy, jeden plný mouky a druhý ovsa. ... Pouze při směně denárů nebo střibra Uhři naše těžce trápili, vždyť za dva kolínské dávali pět svých a za dva freisinské čtyři uherské denáry ...

Narození svatého Jána Křtitele jsme oslavili v marce, která leží mezi Uhrami a hranicemi Řecka, v osadě řečené U svatého Jiří, vzdálené jednu míli od Francavilly. Odtud jsme přešli přes kdysi slavné město Sirmium a v převečer svátku apoštolů Petra a Pavla jsme přešli, šťastněji než Drávu, řeku Sávu na místě, kde se vlévá do Dunaje. I stanuli jsme brzy v zemi pod panstvím Řeků, a to koncem pátého týdne od chvíle, když jsme se u Prešpurku dotkli uherské půdy.

“

– Historie výpravy císaře Fridricha^[1]^:140-144

Zatiaľčo prechod cez Uhorsko prebehol relatívne pokojne, prechod cez Byzantskú ríšu trval niekoľko mesiacov a dochádzalo na jednej strane k lúpeniu, plieneniu a dobývaniu miest zo strany križiakov, tak k odopieraniu obchodovania, zásob, prepadom zo zálohy a bitkám zo strany Byzantskej ríše. História je v tomto ohľade najlepším zdrojom informácii o Fridrichových vzťahoch s Grékmi z križiackeho pohľadu (lepším^[4]^:26 ako opačný pohľad podáva byzantským kronikárom Nikétom Chóniatom^[5]). Križiacka armáda bola donútená prezimovať v blízkosti Adrianopole a do Malej Ázie sa prepravila až potom, ako nemecký cisár Fridrich I. a byzantský cisár Izák II. Angelos uzavreli dohodu 14. februára 1190.^[1]^:173-174

Rukopis Histórie opäť podrobne cituje historické dokumenty:

list cisára Fridricha synovi Henrichovi VI.^[1]^:155-157
mierovú dohodu medzi nemeckým cisárom Fridrichom I. a byzantským cisárom Izákom II. o ukončení nepriateľstva, o vyrovnaní škôd, obchode a o preprave križiackych vojsk cez Helespont, ktorá sa uskutočnila na Veľkú noc roku 1190.^[1]^:173-174

Nasleduje opis prechodu výpravy cez Rumský sultanát a bojov s Turkami vrcholiacich víťaznou bitkou pri Ikoniu^[1]^:189-190, kde cisár Fridrich osobným príkladom strhol križiakov k víťazstvu.

Dňa 10. júna 1190 však cisár Fridrich náhle umiera pri prekonávaní rieky Salef.

„	Celé vojsko svätého kříže ... strádalo jak neschůdností cesty a kvůli kamenným skaliskům, která byla stěží přístupná i kozorohům a ptactvu, tak také slunečním žárem a letním parnem. Avšak císař, jehož žádné nebezpečí nezastrašilo, se chtěl ochladit z nesmírneho vedra a vyhnout se vrcholkům hor. Pokusil se tedy přeplavat koryto prudké řeky Salefu. Jak však říká moudrý: „nesnaž se přemoci proud řeky", tento jindy moudrý muž nerozumně přepínal své síly proti toku a proudu řeky, ačkoliv ho od toho všichni zrazovali, vstoupil do vody a žalostně zahynul pohlcen virem, přestože již mnohokrát předtím vyvázl z ohromných nebezpečí.	“
– ^[1]^:189-190

Táto časť Histórie po častiach zostavená zo správ, ktoré armáda poslala späť do Nemecka. Rakúsky historik Anton Chroust identifikoval tri sekcie. Prvá sa skončila v novembri 1189, keď je zaznamenané, že Fridrich posiela správy Henrichovi VI. a uhorskému kráľovi Belovi III.. Druhá končí na Veľkú noc roku 1190, keď sa zdá, že správu poslali späť do Ríše s niektorými pisanskými obchodníkmi. Tretia časť, začínajúca 29. marca 1190, vo veľkej miere cituje zo správy očitých svedkov, denníka bavorského duchovného Tagena. Obdobie od 16. mája do 9. júna 1190 je takmer doslovne čerpané z Tagena.^[4]^:1-8

Po smrti cisára Fridricha

Tretia časť Histórie opisuje striedavo dianie v Čechách v rokoch 1190 – 1198 a pokračovanie krížovej výpravy pod velením francúzskeho kráľa Filipa a anglického kráľa Richarda Levie srdce, vrátane vraždy Konráda z Montferratu, novozvoleného jeruzalémskeho kráľa, asasínmi Starca z Hory.^[1]^:200 Nasleduje opis cesty anglického kráľa späť do vlasti, jeho zajatie rakúskym vojvodom Leopoldom V., väznenie a následné prepustenie po zaplatení výkupného.

„	Třebaže si (Richard Levie srdce) přál být nepoznán, přece ho mnozí poznali a když některé jeho lidi cestou zajali, některé pobili, a také on přišel o své věci, došel do Rakous, země vévody Leopolda. Chtěl tudy tajně projít a odejít nepoznán ze země knížete, jehož předtím velmi těžce urazil. Dostihl ho však Boží soud a on upadl do osídel toho, jehož chtěl předtím chytit. ... Když se totiž potajmu a pěšky zdržoval u Vídně v doprovodu pouhých dvou druhů, objevili ho v laciném hostinci a lidé rakouského vévody ho zajali. ... Přece s ním však (Leopold) zacházel důstojněji, než si zasloužil, a poručil ho střežit na hradě Dürnsteinu ležícím na Dunaji. Jeden důležitý důvod spočíval v tom, že anglický král Leopolda ponížil při obléhání Akkonu, dále že zajal kyperského vládce Izáka a jebo manželku, Leopoldovu příbuznou, a že byl podezřelý ze zavraždění Konráda, syna Leopoldovy tety.	“
– ^[1]^:202

Opäť sú podrobne citované historické dokumenty:

dohoda z roku 1193 medzi nemeckým cisárom Henrichom VI. a rakúskym vojvodom Leopoldom V. o podmienkach prepustenia kráľa Richarda^[1]^:203-20
list francúzskeho kráľa Filipa o tom, že anglický kráľ Richard I. nechal zavraždiť markgrófa Konráda.^[1]^:206

Neskoršie citácie

Text Histórie cituje milevský opát Jarloch vo svojom Letopise Jarlochovom vlastnom pokračovaní kroniky Vincentia Pražského. Skorý text histórie použil pre svoju kroniku aj Magnus z Reichersbergu, ktorý zomrel v roku 1195. Takisto anonymný autor Histórie pútnikov, ďalšej správy o križiackej výprave Fridricha I., mal okolo roku 1200 tiež prístup k textu Histórie.

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q Milevský letopis. Zápisky Vincencia, Jarlocha a Ansberta. Praha : Argo, 2012. ISBN 978-80-257-0885-9. S. 127 – 220.
↑ 190. ANSBERTUS AUSTRIACUS. In: KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Martin : Matica slovenská, 1983. 608 s. S. 272.
↑ BLÁHOVÁ, Marie. Ansbert, Encyclopedia of the Medieval Chronicle, V Graeme Dunphy; Cristian Bratu (eds.).. Brill. DOI:10.1163/2213-2139_emc_SIM_000750
↑ ^a ^b ^c ^d ^e LOUD, Graham. The Crusade of Frederick Barbarossa: The History of the Expedition of the Emperor Frederick and Related Texts. : Ashgate, 2010.
↑ MAGOULIAS, Harry J.. O City of Byzantium. Annals of Niketas Choniates. Detroit : Wayne State University Press, 1984. ISBN 0-8143-1764-2.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku History of the Expedition of the Emperor Frederick na anglickej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[ML-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q Milevský letopis. Zápisky Vincencia, Jarlocha a Ansberta. Praha : Argo, 2012. ISBN 978-80-257-0885-9. S. 127 – 220.

[Kuzmik-2] 190. ANSBERTUS AUSTRIACUS. In: KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Martin : Matica slovenská, 1983. 608 s. S. 272.

[Bláhová-3] BLÁHOVÁ, Marie. Ansbert, Encyclopedia of the Medieval Chronicle, V Graeme Dunphy; Cristian Bratu (eds.).. Brill. DOI:10.1163/2213-2139_emc_SIM_000750

[Loud-4] LOUD, Graham. The Crusade of Frederick Barbarossa: The History of the Expedition of the Emperor Frederick and Related Texts. : Ashgate, 2010.

[Magoulias-5] MAGOULIAS, Harry J.. O City of Byzantium. Annals of Niketas Choniates. Detroit : Wayne State University Press, 1984. ISBN 0-8143-1764-2.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]