A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Hildegarda z Bingenu | |
nemecká mystička, prírodovedkyňa, lekárka, spisovateľka, botanička a hudobná skladateľka | |
Narodenie | 16. september 1098 Bermersheim vor der Höhe, Nemecko |
---|---|
Úmrtie | 17. september 1179 (81 rokov) kláštor Rupertsberg, Bingen am Rhein, Nemecko |
Rodičia | Hildebert, Mechtild |
Odkazy | |
Commons | Hildegarda z Bingenu |
Svätá Hildegarda z Bingenu (nem. Hildegard von Bingen; * 16. september 1098, Bermersheim vor der Höhe – † 17. september 1179, kláštor Rupertsberg, Bingen am Rhein) bola nemecká mystička, prírodovedkyňa, lekárka, spisovateľka, botanička a skladateľka. S jej dielom sú spojené počiatky vlastnej nemeckej filozofie, tzv. Frauenmystik. Mníška benediktínskeho rádu a zakladateľka kláštora na Rupertsbergu pri Bingene.
V Katolíckej cirkvi je považovaná za svätú neformálne už od jej smrti. Koncom 16. storočia bola zapísaná do oficiálneho zoznamu svätých. 10. mája 2012 pápež Benedikt XVI. rozšíril liturgický kult úcty svätej Hildegardy na celú Cirkev; pristúpil k tzv. ekvivalentnej kanonizácii, kedy sa neskúma život osoby, ani sa za svätú nevyhlasuje v slávnostnom akte; osoba sa vyhlási za svätú na základe stáročného kultu.[1]
Život
Hildegarda z Bingenu sa narodila ako desiate dieťa urodzenej nemeckej rodiny. V detstve ju rodičia dali do opatery Jutty zo Sponheimu, ktorá spolu s niekoľkými ženami žila pustovníckym životom v blízkosti mužského benediktínskeho kláštora Disibodenberg pri Staudernheime. Po Juttinej smrti prebrala Hildegarda von Bingen vedenie medzitým stále sa rozrastajúceho spoločenstva pobožných žien a neskôr sa s nimi presťahovala do Rupertsbergu pri Bingene, kde v roku 1147 založila kláštor. Hildegarda z Bingenu je autorkou niekoľkých prác, v ktorých sa okrem svojich náboženských vízií, zaoberala i tematikou prírodnej histórie, liečiteľských účinkov prírodných objektov, otázkami krásy i sexuality v korelácii s detskými dispozíciami. Okrem toho je autorkou básní a textov spievaných ženskými hlasmi ako gregoriánsky chorál. Tie sú zhrnuté v diele Symphonia armoniae celestium revelationum (Symfónia harmónie nebeských zjavení). 77 básní tvorí ucelený liturgický cyklus pre špecifické cirkevné sviatky.
Prírodné vedy a liečiteľstvo
Mimo kresťanskú problematiku je Hildegarda známa ako liečiteľka a na vtedajšiu dobu veľmi dobrá znalkyňa prírody. Zachovali sa jej popisy rastlín, zvierat, kameňov a liečenie stravou, drahými kameňmi, či bylinkami. V jej spôsobe liečenia však mal výrazné miesto predovšetkým vždy jej vzťah k Bohu, čo je v mnohých nekresťanských knihách o liečení Hildegardy buď často úplne zabudnuté, alebo výrazne skreslené. Jej liečiteľské znalosti sa neopierajú len o jej znalosti prírodných vied, ale aj zážitky z jej zjavení.
Niekedy je však v jej spisoch o liečení možné nájsť predpisy, ktoré by sme dnes mohli nazvať poverami. Jedno z viacerých vysvetlení je to, že jej spisy ktoré dnes máme k dispozícii nie sú originálne rukopisy, ale neskoršie opisy a tiež i preto s istou pravdepodobnosťou ide o určité neskoršie kompilácie jednak Hildegardiných originálnych textov, tak aj textov iných autorov – okrem iného i antických, arabských a pod. – ako bývalo vo vtedajšej dobe zvykom. Napísala aj štúdiu o blchách a všiach, ktoré spôsobovali problémy u pacientov, ktorých liečila v nemocnici pre chudobných v nemeckom meste Bingen.
Hildegarda je tiež dnes považovaná za prvú spisovateľsky činnú nemeckú lekárku a zakladateľku vedeckej prírodovedy i entomológie v Nemecku.
Vyobrazenie Hildegardy z Bingenu v Dobšinej
Zaujímavosťou je, že kult Hildegardy z Bingenu je doložený aj na území Slovenska, a to v Dobšinej. Pre reštaurátorov a pamiatkárov bolo veľkým prekvapením, keď našli pri odkrývaní fresiek v dnešnom evanjelickom gotickom kostole v Dobšinej fresku svätice, ktorú sprvu nevedeli identifikovať. Zistilo sa, že ide o Hildegardu z Bingenu. Tento kult sem priniesli nemeckí baníci zo Saska, ktorí kolonizovali Dobšinú. V rámci Slovenska je toto vyobrazenie unikátne.[2]
Dielo
- Liber Scivias (1141 – 51)
- Liber vitae meritorum (1148 – 63)
- Liber divinorum operum (1163 – 73/74)
- Vita Sancti Ruperti (um 1168)
- Physica
- Causae et curae
Pozri aj
Referencie
- ↑ Kardinál Amato vysvetľuje kanonizáciu sv. Hildegardy . tkkbs.sk, 2012-05-15, . Dostupné online.
- ↑ Gotická cesta . 2018-10-27, . Dostupné online.
Literatúra
- Beuysová, B., Neboť jsem nemocná láskou, Život Hildegardy z Bingenu, Prostor, Praha 2005
- Český slovník bohovědný, V. Kotrba, Praha 1916 – 1930?
- Dlouhá, B., Sv. Hildegarda z Bingen, Vítězové (Krystal), Olomouc 1934
- Hildegarda, sv., Cestyvěz: Vidění a zjevení svaté Hildegardy, přel. J. Deml, 1911
- Jones, K., Velké ženy duchovní tradice I., Karmelitánské nakladatelství, Kostelní Vydří 2002
- Letz, J., Mystičky západu, Vydavateĺstvo Michala Vaška, Prešov 2002
- Listy sv. Hildegardy z Bingen, přel. B. Konařík, Krystal, Olomouc 1948
- Moudrost Hildegardy z Bingenu, Karmelitánské nakladatelství, Kostelní Vydří 1998
- Pernoudová, R., Žena v době katedrál, Vyšehrad, Praha 2002
- Revue pro teologii a duchovní život Salve, č. 3/1998, Hradec Králové 1998
- Schäfer, Th., Vize, Život, dílo a hudba Hildegardy von Bingen, Pragma, Praha 2003
- Strehlow, W., Svízelná cesta k lásce, Z myšlenek sv.Hildegardy, Volvox Globator, Praha 1998
- Sudbrack, J., Mystika, Karmelitánské nakladatelství, Kostelní Vydří 1995
Iné projekty
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Hildegarda z Bingenu
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hildegarda z Bingenu
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Albert Einstein
Albert Schweitzer
Albert Veľký
Alexander Gottlieb Baumgarten
Alexander Pfänder
Alfred Schmidt
Alwin Diemer
Anagarika Govinda
Andreas Rüdiger
Angelus Silesius
Anselm Grün
Anton Neuhäusler
Arnold Gehlen
Arthur Schopenhauer
August Bebel
August Wilhelm Schlegel
Axel Honneth
Bruno Bauch
Bruno Bauer
Carl Amery
Carl Gustav Carus
Carl von Clausewitz
Christian August Crusius
Christoph von Sigwart
David Hilbert
Dieter Henrich
Dietrich Teodor z Freibergu
Edgar Bauer
Edmund Husserl
Eduard Bernstein
Eduard Spranger
Eduard von Hartmann
Emanuel Lasker
Erich Fromm
Erich Rothacker
Ernst Bloch
Ernst Cassirer
Ernst Kretschmer
Ernst R. Sandvoss
Ernst von Aster
Eugen Drewermann
Eugen Fink
František Harer
Franz Mehring
Franz Rosenzweig
Franz Xaver von Baader
Friedrich Eduard Beneke
Friedrich Engels
Friedrich Heinrich Jacobi
Friedrich Nietzsche
Friedrich Paulsen
Friedrich Schiller
Friedrich Schleiermacher
Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling
Friedrich Wilhelm Ostwald
Fritz Mauthner
Günter Altner
Günther Anders
Gabriel Biel
Georgi Schischkoff
Georg Andreas Gabler
Georg Anton Friedrich Ast
Georg Ferdinand Cantor
Georg Forster
Georg Hermes
Georg Klaus
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Gerd Brand
Gottfried Wilhelm Leibniz
Gotthold Ephraim Lessing
Gottlieb Söhngen
Gottlob Frege
Gustav Theodor Fechner
Hannah Arendtová
Hans-Georg Gadamer
Hans Albert
Hans Blumenberg
Hans Driesch
Hans Reichenbach
Hedwiga Conrad-Martiusová
Heinrich Cornelius Agrippa
Heinrich Rickert
Heinrich Rombach
Heinrich Schmidt
Helmuth Plessner
Helmut Kuhn
Helmut von Glasenapp
Herbert Marcuse
Hermann Cohen
Hermann Diels
Hermann Ebbinghaus
Hermann Lübbe
Hermann Samuel Reimarus
Herman Friedrich Wilhelm Hinrichs
Herman Nohl
Heymann Steinthal
Hildegarda z Bingenu
Horst Matthai Quelle
Hugo Dingler
Hugo zo Svätého Viktora
Immanuel Hermann Fichte
Immanuel Kant
Jürgen Habermas
Jürgen Mittelstraß
Jakob Böhme
Joachim Ritter
Johannes Althusius
Johannes Clauberg
Johannes Micraelius
Johann August Ernesti
Johann Bernhard Basedow
Johann Christoph Adelung
Johann Friedrich Herbart
Johann Georg Hamann
Johann Gottfried von Herder
Johann Gottlieb Fichte
Johann Gustav Droysen
Johann Heinrich Alsted
Johann Heinrich Lambert
Johann Valentin Andreae
Johann Wilhelm Ritter
Johann Wolfgang von Goethe
Josef Derbolav
Josef Dietzgen
Josef Petzoldt
Josef Pieper
Karl Albert
Karl Christian Friedrich Krause
Karl Eugen Dühring
Karl Friedrich Göschel
Karl Jaspers
Karl Lamprecht
Karl Marx
Karl Otto Apel
Karl Rahner
Karl Wilhelm Friedrich von Schlegel
Klaus Hartmann
Lorenz von Stein
Ludger Oeing-Hanhoff
Ludwig Andreas Feuerbach
Ludwig Büchner
Ludwig Landgrebe
Majster Eckhart
Manfred Frank
Martin Heidegger
Max Bense
Max Dessoir
Max Horkheimer
Max Jacob Friedländer
Max Scheler
Menyhért Palágyi
Michael Landmann
Mikuláš Kuzánsky
Moses Hess
Moses Mendelssohn
Nicolai Hartmann
Niklas Luhmann
Novalis
Odo Marquard
Oskar Becker
Oskar Negt
Oswald Schwemmer
Oswald Spengler
Otto Friedrich Bollnow
Otto Liebmann
Paul Lorenzen
Paul Ludwig Landsberg
Paul Natorp
Peter Antes
Peter Sloterdijk
Philipp Melanchthon
Ralf Dahrendorf
Richard Dedekind
Robert Spaemann
Romano Guardini
Rudolf Boehm
Rudolf Bultmann
Rudolf Carnap
Rudolf Eucken
Rudolf Hermann Lotze
Rudolf Pannwitz
Rudolf Stammler
Rudolf Steiner
Rudolph Berlinger
Rudolph Goclenius
Salomon Maimon
Theodor Litt
Theodor Wiesengrund Adorno
Thomas Abbt
Walter Biemel
Walter Dubislav
Wilhelm Dilthey
Wilhelm Kamlah
Wilhelm Nestle
Wilhelm Schapp
Wilhelm von Humboldt
Wolfgang Stegmüller
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk