High Frequency Active Auroral Research Program
ionosférické laboratórium
Štát	Spojené štáty
Fed. štát	Aljaška
Mesto	Gakona
Súradnice	62°23′31″S 145°09′00″Z / 62,392°S 145,15°Z / 62.392; -145.15
Vznik	1993
Webová stránka: haarp.gi.alaska.edu
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Portál vedy o Zemi

High Frequency Active Auroral Research Program (doslovný preklad: vysokofrekvenčný aktívny polárny výskumný program), skrátene HAARP, je civilný a vojenský výskumný projekt USA realizovaný v odľahlom zariadení severovýchodne od Gakony na Aljaške. Prevádzkuje ho University of Alaska, do roku 2015 aj US Air Force a US Navy. Hlavné úlohy sú použitie vysokofrekvenčných elektromagnetických vĺn na prieskum vyšších vrstiev zemskej atmosféry (najmä ionosféry), výskum šírenia rádiových vĺn, komunikácie a navigácie.^[1]

Detail anténneho poľa

Hlavným prístrojom je Ionospheric Research Instrument (IRI), fázované pole, tvorené 180 kríženými dipólovými anténami, rozmiestnenými do pravidelnej mriežky na ploche približne 350 × 300 metrov, schopnými vyžarovať rádiové vlny v rozsahu 2,7 až 10 MHz (pásmo stredných až krátkych vĺn) s celkovým vyžarovaným výkonom približne 3,6 MW do vyšších vrstiev atmosféry. Keďže antény tvoria fázované pole, je možné cielenou voľbou amplitúd a vzájomných fázových posunov budiacich signálov riadiť uhlovú šírku a smer výsledného vyžarovaného zväzku (prípadne viacerých zväzkov) vo veľkom rozsahu uhlov. Zariadenie využíva 30 vysielacích modulov, každý so šiestimi pármi 10 kW vysielačov so samostatnou anténou. Napájanie vysielačov počas aktívnej prevádzky je pre odľahlosť zabezpečované dieselovými generátormi.^[1][2]

Počas výskumnej aktivity je signál generovaný vysielacím systémom vyžarovaný anténnym poľom smerom nahor, kde je v nadmorskej výške 70 až 350 km (v závislosti od prevádzkovej frekvencie) čiastočne absorbovaný v relatívne malom objeme ionosféry s priemerom niekoľkých desiatok kilometrov a hrúbkou len niekoľkých metrov. Intenzita zariadením produkovaného vysokofrekvenčného signálu je v ionosfére menšia než 3 µW/cm², tzn. približne desaťtisíckrát menšia než intenzita prirodzeného elektromagnetického žiarenia Slnka dopadajúceho na Zem a stokrát menšia než prirodzené náhodné zmeny intenzity slnečného ultrafialového a röntgenového žiarenia, ktoré ionosféru vytvára. Drobné efekty, ktoré v dôsledku absorpcie vznikajú, možno pozorovať pomocou citlivých vedeckých prístrojov inštalovaných v zariadení HAARP. Tieto pozorovania poskytujú cenné informácie o dynamike plazmy a pohľad na procesy interakcií Slnka a Zeme.^[3]

Projekt je častým predmetom konšpiračných teórií, podľa ktorých by mal umožňovať ovládanie myslí ľudí, počasia, prípadne vyvolávanie prírodných katastrof po celej Zemi.^[4][5][6]

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému High Frequency Active Auroral Research Program

Externé odkazy

• Oficiálna stránka na webe University of Alaska
• HAARP – Nebeská harfa nebo pekelná harpuna? – prednáška doc. Víta Kudrle z Ústavu fyzikálnej elektroniky Prírodovedeckej fakulty MU v Brne