O rovnomennom potoku pozri Henclová (potok).

Henclová
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Gelnica
Región	Spiš
Nadmorská výška	675 m n. m.
Súradnice	48°47′08″S 20°35′52″V / 48,785556°S 20,597778°V / 48.785556; 20.597778
Rozloha	14,32 km² (1 432 ha) [1]
Obyvateľstvo	102 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	7,12 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1344
Starosta	Lýdia Šomšáková[3] (HLAS-SD)
PSČ	053 33 (pošta Nálepkovo)
ŠÚJ	526550
EČV (do r. 2022)	GL
Tel. predvoľba	+421-53
Telefón	053 / 4494150
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Henclová
Webová stránka: henclova.ocu.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Henclová je obec na Slovensku v okrese Gelnica. Vznikla zlúčením osád Tichá Voda - Štilbach (Stillbach) a Henclová - Huta (Henczfalwa, Hanzlová).

Polohopis

Obec Henclová leží v Slovenskom rudohorí v časti nazývanej Volovské vrchy, 7 km na juh od Nálepkova v doline, obklopená lesmi. Nachádza sa v nadmorskej výške 675 metrov a jej rozloha je 1 432 ha.

Vodné toky

• potok Tichá voda
• prítok Henclová

Časti obce

• Tichá Voda - Štilbach
• Henclová - Huta

Symboly obce

Erb obce má biele pozadie s piatimi smrekmi na zelenom dvojvrší symbolicky naznačenom zvlneným pruhom nad pätou erbu. Prostredný smrek má sedem poschodí vetiev, dva vedľajšie smreky majú šesť poschodí vetiev a krajné sú malé s tromi poschodiami vetiev. V päte sú čierne skrížené banické kladivá.

Dejiny

Štilbach vznikol v roku 1344 ako tretie banské mesto v hornom údolí Hnilca. Podľa darovacej listiny z roku 1338 bolo celé územie Tichej Vody a jej okolie vyhlásené za slobodné banské mesto. V okolitých horách patriach k mestu sa ťažila hlavne meď. Meď bola vyvážaná pod názvom „Stillbacher“ do Švédska, Flandier (dnešného Belgicka) a Anglicka cez Poľsko (Gdansk). V roku 1435 bol v Štilbachu zriadený úrad banského majtra. V rokoch 1489 - 1527 boli v prevádzke huty na spracovanie medenej rudy. Huty boli pravdepodobne aj na území časti Huta ako hovorí jej názov.

Časť Huta je spomínaná v roku 1548 ako súčasť bubekovského panstva, bola pravdepodobne založená Bubekom.

Koncom roku 1556 bol Štilbach zničený a obyvateľstvo vyvraždené vojakmi Františka Bebeka, pána Krásnej Hôrky,čo spôsobilo odchod ľudí, ktorí sa zachránili, do okolitých dedín a miest (Švedlár, Mníšek, Smolník) a zánik mestečka. Pozostatky obetí našli pri stavbe kostola v rokoch 1888 - 1891. Časť Huta bola obývaná aj počas 17. storočia.

Nové osídľovanie územia Štilbachu sa začína v polovici 18. storočia. Po skončení povstaní a cholerových epidémií bolo územie osídľované predkami súčasných obyvateľov dediny zväčša prisťahovalcami zo Zamaguria (dediny Lendak, Nižné Lapše, Vyšné Lapše, Fridman). V roku 1828 už mal Štilbach 47 domov a 353 obyvateľov a Henclová (Huta) mala 26 domov a 252 obyvateľov.

Koncom 19. storočia začali ľudia masovo odchádzať za prácou do Ameriky. Časť z nich sa vrátila a zarobené peniaze umožnili stavať prvé murované domy a v roku 1888 nový kostol.

V roku 1912 bola postavená úzkokoľajná železnica na sťahovanie dreva na parnú pílu do Vondrišla (v súčasnosti Nálepkovo). Po vzniku prvej Česko-slovenskej republiky sa obnovila ťažba medenej rudy, no pre nedostatok postupne zanikla.

V roku 1925 boli dediny Štilbach – Tichá Voda a Henclová spojené do jednej obce, ktorá dostala názov Henclová.

Po vyhlásení Slovenskej republiky (14. marca 1939) sa Henclová stala pohraničnou dedinou (hranica s Maďarskom prechádzala hrebeňom Volovcských vrchov). V dedine sídlila finančná stráž. Obyvatelia obce odchádzali k partizánom (asi 20 chlapov odišlo do oddielu Kirila Gavriloviča Ivanova). Obec bola oslobodená 24. januára 1945.

V roku 1960 bola Henclová elektrifikovaná ako posledná obec v Česko-Slovensku. V roku 1962 sa začalo s výstavbou cesty do Nálepkova a prvý autobus prišiel do dediny v roku 1963. V súčasnosti sú pôvodné domy prestavované na chalupy a obec sa zaľudňuje v lete, keď ju navštevujú rodáci a ich potomkovia.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol sv. Jozefa v časti Tichá Voda, jednoduchá jednoloďová stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z rokov 1888-1891. Kostol bol rozšírený o sakristiu v roku 1940. V interiéri sa nachádza pseudobaroková výmaľba od Š. Berecza z roku 1949. Zaklenutý je pruskou klenbou.^[4] Fasády sú členené lizénovým rámovaním, veža je ukončená ihlancovou helmicou.

• Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie, jednoduchá jednoloďová stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1888. Stavba bola upravovaná v roku 1931. Fasády sú hladké s rímsou s oblúčkovým vlysom, okná majú polkruhové ukončenie. Veža je ukončená ihlancovu helmicou.

• 

  Kostol sv. Jozefa

• 
• 

Pomníky

Pomník padlým a popraveným účastníkom SNP bol vybudovaný z travertínových kvádrov do tvaru pylóna v roku 1959 nad vtedajšou miestnou školou. Odhalený bol 29. augusta 1959.

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Henclová

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce