A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Helenidy | |
Šarsko-pindská horská sústava | |
horská sústava | |
Mytikas - najvyšší vrch masívu
| |
Štáty | Albánsko, Severné Macedónsko, Grécko, Srbsko |
---|---|
Región | Balkánsky polostrov |
Nadradená jednotka |
Alpsko-himalájska sústava |
Susedné jednotky |
Panónska panva, Trácko-macedónsky masív, Dináre, Iónske more, Egejské more |
Podradené jednotky |
Šar planina, Bistra, Karaorman, Grécke pohoria, Jakupica, Stogovo, Galičica, Baba, Paštrik, Koritnik, Korab |
Súradnice | 40°40′00″S 21°15′00″V / 40,66667°S 21,25000°V |
Najvyšší bod | Mytikas |
- výška | 2 917 m n. m. |
- súradnice | 40°05′08″S 22°21′31″V / 40,08556°S 22,35861°V |
Geologické zloženie | vápenec, pieskovec, dolomit, bridlica |
Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
Masív na mape Európy
| |
Časť masívu na mape Grécka
| |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Helenidy (Albánsko-grécke pohoria alebo Šarsko-pindská horská sústava) sú rozsiahly horský systém v južnej časti Balkánskeho polostrova. Najvyšším vrchom je olympský Mytikas (2 917 m n. m.) a horstvo je provinciou Alpsko-himalájskej sústavy.
Polohopis
Pásmo Helenidy nadväzuje tektonickou líniou Drin - Peć na Dinársku sústavu a tiahne sa od južného Srbska cez západné Severné Macedónsko a Albánsko do Grécka. Zaberajú tak celú južnú časť Balkánskeho polostrova, pričom ich súčasťou je aj ostrov Kréta. Východným ohraničením Heleníd je línia údolí riek Ibar a Vardar v Srbsku a Macedónsku.
Delia sa na dva základné systémy; Šarský horský systém a Grécky horský systém. Jednotlivé pohoria oboch systémov sú malebné, plné vápencových štítov, priepastí, jaskýň a tiesňav.
Šarský horský systém
Geografia
Rozkladá sa v macedónsko-srbsko-albánskom pohraničí. Na východnej strane spadá strmo do Pološskej, Kičevskej a Prespanskej kotliny, na západe pokračuje do Albánska a na juhu do Grécka. Delí sa na dve časti - východnú a západnú, pričom vymedzenie tvorí Ochridská kotlina a údolie Čierneho Drinu a Radiky. Východná časť začína pohorím Šar planina (Titov vrh, 2 748 m n. m.) a pokračuje cez pohorie Bistra (2 163 m n. m.), Stogovo (2 273 m n. m.), Karaorman (2 243 m n. m.) a Galičica (2 255 m n. m.) do Prespanskej kotliny. Západná časť tohto systému je vyššia a začína na severe Paštrikom (1 989 m n. m.), pokračuje cez Koritnik (2 394 m n. m.), Korab (2 764 m n. m., najvyšší vrchol masívu) a Jablanicu (2 257 m n. m.) do Ochridskej kotliny.
Jedno z najrozľahlejších pohorí v Macedónsku je Jakupica, tvorené štyrmi lúčovito usporiadanými hrebeňmi - Karadžič, Golešnica, Jakupica a Dautica. Všetky sa zbiehajú na náhornej plošine, ktorej dominuje kužeľovitý vrchol Solunska glava (2 540 m n. m.). Pri macedónsko-gréckej hranici leží vysoké a členité pohorie Baba (Pelister, 2 601 m n. m.).
Členenie
- Severné Macedónsko
- Šar planina - Titov vrh 2 748 m n. m.
- Bistra - Bistra 2 163 m n. m.
- Stogovo - Stogovo 2 273 m n. m.
- Karaorman - Karaorman 2 243 m n. m.
- Galičica - Galičica 2 255 m n. m.
- Koritnik - Koritnik 2 394 m n. m.
- Paštrik - Paštrik 1 989 m n. m.
- Korab - Korab 2 764 m n. m.
- Dešat - Velivar 2 375 m n. m.
- Jablanica - Jablanica 2 257 m n. m.
- Jakupica - Solunska glava 2 540 m n. m.
- Baba - Pelister 2 601 m n. m.
Geologické zloženie
Horské oblasti Šarského systému sú vytvorené prevažne z paleozoických bridlíc, občas prestúpených kryštalickými horninami (Baba, Jakupica, Šar). Ale aj tu sa nájde vápenec (stred masívu Jakupica).
Podnebie
Subalpínske podnebie (v horstvách od 1 000 do 2 000 m n. m.) je teplejšie, tiež rozdiely maximálnych a minimálnych teplôt sú menšie. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 5 – 7° C. Takéto podnebie je typické napr. pre oblasť Baby.
Vodstvo
Veľmi známe sú najväčšie jazerá v Macedónsku - Ochridské jazero, v ktorého hladine sa odráža pohorie Galičica, a Prespanské jazero v pohorí Baba. Voda Prespanského jazera mizne v krasových dutinách a napája nižšie položené Ochridské jazero.
Fauna
V mnohých horských oblastiach Šarského systému žijú medvede, vlky alebo líšky (Šar planina). Takmer všade sa dá stretnúť vysoká a diviačia zver a taktiež je možné zhliadnuť kamzíka. Hojne zastúpené sú hady a jašterice.
- Ochrana prírody
Rozmanitosť krajinných typov a mimoriadnu pestrosť životného prostredia pre živočíchy podmieňuje tiež rastlinstvo. Na mnohých miestach boli vyhlásené chránené územia a národné parky. Ide napr. o Pelister a Galičica na macedónsko-gréckej hranici. Národné parky sú tiež v Albánsku.
Galéria
-
Šar planina
-
Korab - 2 764 m n. m.
-
Pohorie Baba - Pelister
Zdroje
- Publikácia Světová pohoří (Evropa, Jiří Šlégl a kolektív) - ISBN 80-242-0822-9
- Publikácia Jirásko, Leder, Lorenc: Jugoslávské hory. Praha, 1987
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Helenidy na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk