O iných významoch výrazu Hebron pozri Hebron (rozlišovacia stránka).

Hebron (hebr. חֶבְרוֹן‎, arab. الخليل‎)
Mesto
Erb
Štát	Západný breh Jordánu
Nadmorská výška	927 m n. m.
Súradnice	31°32′0″S 35°5′42″V / 31,53333°S 35,09500°V / 31.53333; 35.09500
Obyvateľstvo	229 258 (2009)
Primátor	Chálid Osaily
Časové pásmo	VEČ (UTC+2)
- letný čas	VELČ (UTC+3)
Poloha mesta
Wikimedia Commons: Hebron
Webová stránka: www.hebron-city.ps
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Hebron (hebrejsky: חֶבְרוֹן, arabsky: لخليل' al-Chalíl) je mesto v Západnom brehu Jordánu, 30 km južne od Jeruzalema, v regióne Júdsko. V meste sídli Hebronská univerzita a Palestínska technická univerzita.

Hebron je pre židov po Jeruzaleme druhým najsvätejším mestom, no ako mesto Abraháma má veľký význam aj pre moslimov a kresťanov. Od Abraháma (Abrahám – priateľ Boží) sa odvodzuje i hebrejský názov mesta Chevron a arabský al-Chalíl, pochádzajúci od slova priateľ.

Dejiny

Mesto patrí medzi najstaršie osídlenia v oblasti Blízkeho východu. V biblických dobách tu žili Chetiti, medzi ktorými žil praotec Abrahám. Za panovania kráľa Dávida bol Hebron hlavným mestom izraelského kráľovstva, až po dobytie Jeruzalema. Po zániku Júdskeho kráľovstva a babylonskom zajatí bol Hebron pod vládou Idumejcov. Ich vládca Herodes nechal nad jaskyňou patriarchov postaviť mauzóleum (dočasne kostol a dnes mešita), ktoré existuje dodnes. Následne mesto spravovala Rímska a po nej Byzantská ríša a v roku 638 ho dobyli Arabi. V roku 1099 Hebron dobyli križiaci a svätyňa sa stala opäť kostolom a od roku 1168 na krátky čas i katedrálou hebronského biskupstva. Od roku 1187 patrilo mesto opäť moslimom, ktorí v roku 1267 zakázali vstup do svätyne Židom i kresťanom, trvajúci 700 rokov (do 1967). Od roku 1517 bolo mesto súčasťou Osmanskej ríše, od roku 1917 pod britskou okupáciou.

Na etnicky a nábožensky zmiešanom území dochádzalo často k nepokojom a násilnostiam. V roku 1929 hebronskí Arabi zabili 67 a zranili 60 Židov. Ostatní obyvatelia židovského pôvodu opustili mesto, no v roku 1931 sa časť z nich vrátila. Britská správa ich však v snahe predísť násilnostiam vysťahovala.

Počas prvej arabsko-izraelskej vojny Hebron obsadila Arabská légia a v rokoch 1948 – 1967 sa stal súčasťou Jordánska. Od šesťdňovej vojny v júli 1967 kontrolovalo mesto izraelská armáda a bola tu obnovená židovská komunita. V súčasnosti patrí do oblasti palestínskej autonómnej správy. Vo februári 1994 radikálny izraelský rabín Baruch Goldstein streľbou usmrtil vo svätyni 29 prítomných moslimov a 125 ich zranil.

Pamiatky

• Mauzóleum patriarchov – mimoriadne uctievaná svätyňa Židov a moslimov stojí podľa tradície nad miestom jaskyne Machpela, v ktorej boli pochovaní najvýznamnejší židovskí patriarchovia Starého zákona, uctievaní aj v islame (Adam a Eva, Abrahám a Sára, Izák a Rebeka, Jákob a Lea).
• Abrahámov dub v Mamre – stojí na mieste, kde podľa tradície Abrahám postavil svoj stan. Jeho vek sa odhaduje na 5 000 rokov.
• Hroby Izaia, otca kráľa Dávida, Rút a Abnera.
• Archeologické múzeum s predmetmi z období od kanaánskeho po islamské.

Pozri aj

• Štyri sväté mestá judaizmu

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hebron

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Hebron na nemeckej Wikipédii a Hebron na českej Wikipédii.