Hasičský výskum (inak nazývaný aj okamžitý výskum, bleskový prieskum či just-in-time-research), skúma reakciu ľudí na konkrétnu mimoriadnu udalosť. Pre zabezpečenie presnosti dát pri takomto type výskumu je nevyhnutné jeho vykonanie bezprostredne po udalosti. Prvotná myšlienka na začatie výskumu aj s jeho realizáciou prebieha zo dňa na deň, spravidla do 48 hodín od udalosti. Rýchlosť je nesmierne dôležitá nakoľko cieľom výskumu je pochopenie vnímania a správania ľudí, ktorí sú udalosťou zasiahnutí a to či už priamo alebo nepriamo. Čerstvosť a autentickosť spomienok respondentov na zážitky a pocity spojované s udalosťou, sú preto pre výskumníka kľúčové. Taktiež pri vyhodnocovaní výsledkov, je potrebné zohľadniť osobnosť účastníka výskumu (schopnosť zachovania rozvahy, ovplyvnenie náboženským presvedčením, slabým sebavedomím či skúsenosť z minulosti) a charakter situácie.

Pri zbere dát sa využívajú rôzne techniky. V minulosti to boli najčastejšie dotazníky a hĺbkové rozhovory no v súčasnosti je najpoužívanejším médiom internet a to práve pre možnosť okamžitého spojenia sa s účastníkmi. Prvým takýmto výskumom je „Invázia z Marsu“, ktorého autormi sú Hadleye Cantrila, Herty Herzog a Hazel Gaudet. Tento výskum prebehol už v roku 1938, kedy bola v rádiu odvysielaná séria fiktívnych správ a rozhovorov o nadchádzajúcom útoku mimozemšťanov. Extrémna autentickosť a uveriteľnosť príbehu bola dosiahnutá precíznou simuláciou skutočného rádiového vysielania. Spravodajské vstupy boli prerušované rozhovormi s odborníkmi a medzi vstupmi hrala hudba ako pri klasickom vysielaní. Následný zber dát musel prebehnúť veľmi rýchlo aby boli zachytené presné spomienky a reakcie niekoľko miliónovej vzorky poslucháčov rádia. Podobným typom výskumu ale súčasnejším je 11. september Medzinárodný internetový komunikačný výskum.

Podnetom pre vznik výskumu sa stal teroristický útok na budovy World Trade Centra v New Yorku, dňa 11. septembra 2001. Autorom tohto výskumu je Hynek Jeřábek, člen katedry sociológie na Filozofickej fakulte, Karlovej univerzity v Prahe. Unikátnosť tejto udalosti spočíva najmä v tom, že ju ľudia z celého sveta mohli sledovať v priamom prenose. Pre zber dát sa využil online dotazník, najmä kvôli možnosti bezprostredného kontaktu s respondentmi a okamžitou odozvou. Spustenie výskumu bolo začaté bleskovo dva dni po útoku, presne 13. septembra. Dotazník bol vyslaný do obehu v troch jazykoch a to v angličtine, nemčine a češtine. Zber a základné vyhodnotenie dát sa uskutočnil v priebehu necelého mesiaca, ukončený bol 9. októbra 2001.

Vďaka usilovnej mediálnej kampani bolo vyzbieraných 2628 dotazníkov z celého sveta (z toho 2578 platných). Väčšinu respondentov tvorili Česi (2090), zvyšok tvorili rôzne národnosti z celého sveta. Hlavným cieľom výskumu bolo sledovanie reakcií ľudí na túto udalosť a využívanie komunikačných prostriedkov na zdieľanie pocitov, myšlienok a názorov s inými ľuďmi a teda diskutovanie o udalosti. Práca sa venuje taktiež aj niekoľkým vedľajším cieľom ako je porovnanie rozdielov vnímania udalosti pod vplyvom rôznych kultúr či generalizácia zistených faktov. Výsledkom práce bolo zistenie, že až 99% respondentov diskutovalo o udalostiach z 11. septembra so svojimi blízkymi a priateľmi. To radí túto tému medzi najsledovanejšie udalosti v histórií. 90% opýtaných viedlo rozhovor o tejto udalosti minimálne po dobu jednej hodiny, pričom až 66% z toho diskutovala o udalosti po celý zvyšok dňa. Medzi najzaujímavejšie zistenia tohto výskumu sa však radí 74% kladných odpovedí pri otázke či respondenti diskutovali o udalosti aj v širších skupinách. Ide o tzv. interpersonálnu komunikáciu a teda rozhovory vedené o významnej svetovej udalosti. Tento fakt naznačuje, že udalosť bola tak mimoriadne emocionálne vypätá, že aj ľudia, ktorí svoj názor vo väčších skupinách obvykle nevyjadrujú urobili v tomto prípade výnimku.