A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Hans Rebel | |
rakúsky entomológ | |
Narodenie | 2. september 1861 Hietzing, Rakúsko |
---|---|
Úmrtie | 19. máj 1940 (78 rokov) Viedeň, Rakúsko |
Odkazy | |
Commons | Hans Rebel |
Hans Rebel (* 2. september 1861, Hietzing, Rakúsko – † 19. máj 1940, Viedeň) bol rakúsky entomológ – lepidopterológ a biológ, profesor, doktor práv, dvorný radca.
Život
Po skončení základného vzdelania študoval právo na Viedenskej univerzite a po zložení sudcovských skúšok pracoval na Präsidium des Wiener Landesgerichts, ako doktor práv. Svoje povolanie právnika nevykonával dlho, v roku 1897 sa stal nástupcom kustóda Aloisa Friedricha Rogenhofera (1831 – 1897) v Naturhistorisches Museum Wien, kde pracoval až takmer do konca svojho života –do roku 1932[1].
Od svojich pätnástich rokov sa zaoberal zbieraním a štúdiom minerálov a neskôr za začal venovať motýľom (Lepidoptera). Počas letného pobytu v Štajersku zbieral Makrolepidoptera i Microlepidoptera, príčom práve táto skupina „drobných motýľov“ sa nakoniec stala jeho hlavnou entomologickou špecializáciou.
V roku 1893 skončil prácu v justičnej službe vo Viedni a nastúpil ako pomocný pracovník do Naturhistorische Hofmuseum vo Viedni. Súčasne sa prihlásil na Viedenskú univerzitu s hlavným odborom zoológia, kde po 2 rokoch spísal dizertáciu o vodných larvách motýľov, za čo dostal doktorský titul. Po niekoľkých rokoch habilitoval na Wiener Hochschule für Bodenkultur a po odchode vtedajšieho kustóda múzea Aloisa Friedricha Rogenhofera z múzea, prebral vedenie zbierok motýľov . V roku 1923 sa stal riaditeľom zoologických zbierok múzea (Direktor der Zoologischen Sammlung), V roku 1925 zastával miesto prvého riaditeľa prírodovedného múzea (Ersten Direktors des Naturhistorischen Museums) a pôsobil ako generálny riaditeľ.
Získal čestné uznanie (odznak) za svoj prínos pre Rakúsko na základe svojej muzeálnej práce. V roku 1928 sa stal jedným z konzultantov v Bundesministerium für Unterricht. V roku 1923 nasleduje založenie zväzu (die Gründung des Vereines der Freunde des Naturhistorischen Museums). Pokračoval v štúdiu hlavne mikrolepidopter palearktického regiónu, najmä čeľaď Psychidae. Spoločne s entomológom Danielom Czekeliusom spravil veľa pre výskum lepidopterológie v Sedmohradsku. Robil tiež výskum motýlej fauny dolnej časti údolia Cerny a okolia Orosova pri Dunaji.[2] V tejto publikácii je uvedených 1234 nových taxónov motýľov, z toho 261 druhov z čeľade Noctuidae.
Zaoberal sa hlavne faunou Egypta, motýľmi etiópskej zoogeografickej oblasti, čeľaďou Saturnidae, rodom Parnassius Latr. a pod.
Počas pôsobenia vo Viedenskom múzeu sa výrazne obohatili zbierky tohoto múzea jednak o entomologický materiál, ale tiež o literatúru. Publikoval mnohé práce (viac ako 300) s entomologickou tematikou, ale zaoberal sa tiež otázkami výskumu cicavcov na území Rakúska. Motýle študoval v rámci celej Európy a venoval sa tiež drobným motýľom Microlepidoptera.
Vykonával zbery hlavne na území Európy. Patril k prvým entomológom, ktorí zbierali materiál na území Bulharska. Vykonal celý rad študijných a zberateľských ciest po mnohých oblastiach sveta: (z toho bolo 7 väčších) predovšetkým vo východných krajinách, ďalej Kanárske ostrovy, južná Arábia, ostrov Sokotra, centrálna Afrika, oblasť Sahary, nemecká Nová Guinea, Maroko, Egypt, Sudán, ostrovy Samoa, Novaja - zemľa v Rusku, Madeira, Azorské ostrovy atď.
Veľmi dôležitá je hlavne jeho kolektívna práca, ktorú vydal v roku 1901 spoločne s Ottom Staudingerom (1830 - 1900), ktorá vyšla až po Staudingerovej smrti.[3] V práci opísali viac ako 200 nových taxónov pre tento región (celkove takmer 300 ks).
V roku 1881 sa stal členom Wiener zoolog.-botanischen Gesellschaft. V roku 1896 založil lepidopterologickú sekciu pri Zoologisch-Botanischen Gesellschaft, ktorej predsedom bol viac ako 34 rokov (do roku 1930). Bol riadnym členom, prípadne členom-korešpondentom v sedemnástich prírodovedných spoločnostiach: (napr.: Deutschen Entomologischen Gesellschaft, der Zool.- bot. Ges. in Wien, Royal Entomological Society of London a pod.). Od roku 1936 bol člen - korešpondent aj vo Wiener Akademie der Wissenschaften vo Viedni a vo Wiener Ent. Verein patril od jej založenia v roku 1916 k jej čestným členom.
Počas svojho života opísal viacero druhov a poddruhov hmyzu a živočíchov. Z významných spomenieme napr.: Genus: Megaceraea Rebel, 1840. Z druhov napr. Acompsia minorella Rebel, 1899, Acalyptris minimella Rebel, 1924, Pyraloides spodia Rebel, 1948.
Jeho zbierka hmyzu je cca od roku 1895 uložená z väčšej časti (hlavne Microlepidoptera) v Naturhistorisches Museum Wien.
Referencie
- ↑ http://www.nhm-wien.ac.at/Content.Node/forschung/2zoo/lepidoptera1.html
- ↑ Die Lepidopterenfauna von Herkulesbad und Orsova, Rebel, 1911, 1914, 1927
- ↑ Catalog der Lepidopteren des palaearktischen Faunengebietes
Literatúra
- Nonveiller, G. (2001). Pioneers of the Research on the Insects of Dalmatia. Zagreb: Croatian Natural History Museum : p 390. ISBN 978-953-6645-04-6
- Johnson, Coates (1999). Nabokov's Blues: The Scientific Odyssey of a Literary Genius. New York: McGraw-Hill. : xii + p372 . ISBN 978-0-07-137330-2
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Štefan Nécsey
Štefan Rokos
Achille Guénée
Adalbert Seitz
Adolf Adámek
Adolf Cserey
Alois Friedrich Rogenhofer
Andreas Bang-Haas
Andrej Reiprich
Andrej Terren
Anton Emil Smutný
Aristides von Caradja
Arnold Spuler
Cajetan Felder
Carl Alexander Clerck
Carl Friedrich August Alexander Crüger
Carl Linné
Christian Friedrich Freyer
Conrad Gesner
Curt Jacobus Eisner
Dru Drury
Ede Agost Hudák
Edvard Troníček (mladší)
Edward Donovan
Edward Wotton
Embrik Strand
Emil Marie Hachler
Eugen Kriek
Eugen Pažický
Eugen Vángel
Felix Bryk
Ferdinand Albín Pax
Ferdinand Albin Pax
Ferdinand Heinrich Hermann Strecker
Ferdinand I. (Bulharsko)
Ferdinand Le Cerf
Ferdinand Ochsenheimer
Ferdinand Uhryk
František Antonín Nickerl
Friedrich Kolenati
Géza Horvath
Gejza Horváth
Georg Friedrich Treitschke
Grigorij Jefimovič Grum-Gržimajlo
Gustav Grosse
Gustav Július Geyer
Gyula Dahlström
Hans Ferdinand Emil Julius Stichel
Hans Fruhstorfer
Hans Kotzsch
Hans Rebel
Hynek Albrecht
Hynek Alois Joukl
Ignaz Schiffermüller
Ivan Zbíňovský
János Husz
Ján Bogsch
Ján Pável
Ján Zelný
Jacob Hübner
Jan Daniel Preysler
Jan John
Jaroslav Tykač
Jean Baptiste Alphonse Dechauffour de Boisduval
Johann Centurius von Hoffmannsegg
Johann Christian Fabricius
Johann Friedrich Wilhelm Herbst
Johann Nepomuk Cosmas Michael Denis
Johann Wilhelm Meigen
John Henry Leech
Josef Fischer von Röslerstamm
Josef Johann Mann
Josef Klika
Josef Moucha
Jozef Bošiansky
Jozef Veselý
Jules Léon Austaut
Jules Pierre Rambur
Julius Lederer
Julius von Kennel
Karel Hrubý
Karel Steinich
Karl Schawerda
Karl Wilhelm von Dalla Torre
Karol Ľudovít Doležal
Karol Cengel
Karol Kelecsényi
Karol Oboňa
Koloman Šándor
Kristián Andrej Zipser
Lajos Abafi-Aigner
Lajos Issekutz
Leo Sheljuzhko
Maximilian Ferdinand Wocke
Michal Greisiger
Mieczysław Romuald Krzywicki
Miloslav Kudla
Moses Harris
Napoleon Manuel Kheil
Nikolaj Grigorievič Jeršov
Nikolaj Michajlovič Romanov
Otakar Nickerl
Otto Bang-Haas
Otto Slabý
Otto Staudinger
Paul Pekarský
Philipp Christoph Zeller
Pierre André Latreille
Pierre Millière
Róbert Lačík
Robert Townson
Roger Verity
Rudolf Felder
Rudolf Ritter von Feistmantel
Rudolf Schwarz (prírodovedec)
Rudolf Veliký
Sergej Nikolajevič Alferaki
Stanislav Nemček
Tibor Weisz
Vasilij Petrovský
Viktor Ivanovič Močuľskij
Vladimir Vladimirovič Nabokov
Vladislav Šír
Vojtech Drexler
Witold Niesiołowski
Zdeněk Frankenberger
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk