O herečke pozri Hana Gregorová (herečka).

Hana Gregorová
Rod. meno	Lilgová
Narodenie	30. január 1885 Martin, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	11. december 1958 (73 rokov) Praha, Česko-Slovensko
Známa vďaka	slovenská spisovateľka
Manžel	Jozef Gregor Tajovský
Deti	Dagmar (1916 – 2004)
Odkazy
Commons	Hana Gregorová
Biografický portál

Hana Gregorová, rod. Lilgová^[1] (* 30. január 1885, Martin  –  † 11. december 1958, Praha) bola slovenská spisovateľka, osvetová pracovníčka a obhajkyňa emancipačných snáh žien.

Rodina

• otec: Ján Lilge
• matka: Mária rod. Jamnická
• manžel: Jozef Gregor-Tajovský
• brat: Ivan Lilge - Lysecký

Život

Narodila sa v Martine v uvedomelej farbiarskej rodine a vzdelanie získala na základnej škole v rodisku a neskôr sa po sobáši vzdelávala sama. V roku 1903 – 1906 hrávala ochotnícke divadlo v Slovenskom spevokole v Martine. Účinkovala prevažne v hrách slovenských autorov. Počas krátkeho pôsobenia v rumunskom Nadlaku (1907 – 1910) stvárnila plastickú postavu matky v rovnomennej hre J. G. Tajovského, ktorý ju aj režíroval (1908). Preložila aktovku A. P. Čechova Pytačky, ktorú Tajovský nacvičil s nadlackým Ľudovým kruhom (1909). V roku 1907 sa v Nadlaku zaňho vydala a neskôr sa usadili v Bratislave.^[1]

Pracovala v osvetových organizáciách, pôsobila v časopise Slovenský východ. Po presťahovaní do Bratislavy pokračovala v osvetovej práci, zaujímala sa o politický vývoj, a jej dom často navštevovali tak slovenskí, ako aj českí a zahraniční spisovatelia.

Po smrti svojho manžela sa presťahovala k dcére Dagmar do Prahy, počas 2. svetovej vojny pracovala v protifašistickom odboji. Krátko bola predsedníčkou Zväzu slovenských žien.

Zomrela vo veku 73 rokov v Prahe, pochovaná je v Tajove.

Tvorba

Jej literárna tvorba začala prekladom románu Dáždnik sv. Petra (Kálmán Mikszáth). Písala prózu, no okrem diel pre dospelých sa venovala i tvorbe pre deti.

Myšlienky

„Dnes už máme možnosť akademicky študovať, koľko úsilia to stálo. Vzdelaná žena je povinná pracovať kultúrne a verejne v záujme druhých. Žena dneška má pracovať na novej epoche ľudstva, v ktorej nebude nezaslúženej biedy. Má bojovať o lepšie sociálne pomery. Má kultúrou, sociálnou činorodosťou a umením napĺňať formu života.“ ^[2]

Ocenenia

• 2023  – in memoriam Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o ľudské práva a slobody a ich ochranu. ^[3]

Diela

Tvorba pre dospelých

• 1912 – Ženy, zbierka krátkych próz
• 1920 – Môj svet, kniha noviel
• 1924 – Pokorní ľudia, kniha noviel
• 1929 – Slovenka pri krbe a knihe
• 1930 – Zo srdca, kniha noviel
• 1933 – Vlny duše, román
• 1935 – Svet je tak krásny, cestopisné črty
• 1938 – Čas nezastavíš, román
• 1945 – Radosť bez tône a slzy vekov
• 1946 – Ženy-matky za svetový mier, brožúra
• 1949 – Cudzím dvorom, výber z noviel
• 1958 – Trpké údely, výber z noviel
• Spomienky (rukopis, knižne vyšli až po úprave a zredigovaním jej dcérou v roku 1979)

Tvorba pre deti

• 1922 – O Zorke, čo každému svietila
• 1922 – Kytka
• 1926 – Oddané srdiečka
• 1931 – Rozprávočky z rádia
• 1933 – Pavko v Prahe

Referencie

1. ↑ ^{a b} M. Remiašová; Z. Mokrá. Hana Gregorová / spisovatelia . osobnosti.sk, . Dostupné online.
2. ↑ Dokumentárny film z cyklu Prvá o prvej slovenskej feministke - Hana Gregorová. HITCHHIKER Cinema, RTVS, SFÚ, .
3. ↑ TASR. Prezidentka udelila štátne vyznamenania 28 osobnostiam. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-01-01. Dostupné online .

Literatúra

• Encyklopédia dramatických umení Slovenska

Externé odkazy

• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 6 - evanjelická farnosť v Martine; pokrstená ako JAnna Božena Lilge

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hana Gregorová (spisovateľka)