Hamza je písmeno (ء) arabského písma.

Z hľadiska výslovnosti je to hlasivková záverová nehlasná spoluhláska.

Má zvláštne postavenie, pretože sa nepokladá za samostatnú spoluhlásku, aj keď sa prakticky tak správa. Pokladá sa niekedy za spoluhláskovú formu písmena ا - alif. Môže stáť na začiatku, v strede alebo na konci slova. Hamza sa zapisuje buď samostatne alebo usadená nad (alebo pod) pomocné písmeno, ktorým môže byť

• ا - alif
• ﻭ - wáw
• ى - já ale bez bodiek pod písmenom.

Tieto písmená sa potom nazývajú nositeľ:

• ا +‎ ء →‎ أ alebo إ
• ﻭ +‎ ء →‎ ؤ
• ى +‎ ء →‎ ئ

Na začiatku slova je nositeľom pre hamzu vždy písmeno alif. V tomto prípade nasledujúca krátka samohláska určí, či sa hamza usadí nad alif (أ) alebo pod ʾalif (إ):

• ا +‎ ءَ →‎ أَ
• ا +‎ ءُ →‎ أُ
• ا +‎ ءِ →‎ إِ

Moderný pravopis určuje, že aj v nevokalizovanom texte (bez samohláskových značiek) sa má hamzaẗ nad, alebo pod písmenom ʾalif vždy zapisovať. V praxi sa je však možné stretnúť s textom, kde hamzaẗ zapísaná nie je a na začiatku slova nájdeme iba samotný ʾalif.

• أَ →‎ أ →‎ ا
• أُ →‎ أ →‎ ا
• إِ →‎ إ →‎ ا

Iné projekty

• Wikiknihy ponúkajú texty a príručky na tému Arabčina/Arabské písmo
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hamza