A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Halucinogén je látka, droga, ktorej požitie pôsobí zmeny vnímania, myslenia, emócií a vedomia.
Halucinogény sú skupinou psychoaktívnych látok, deliacich sa do troch kategórií: psychedeliká, disociačné drogy a delirogény. Alternatívny názov je fantastiká. Pôsobia zmeny vnímania, myslenia, emócií a vedomia. Na rozdiel od ostatných psychoaktívnych drôg ako sú stimulanty a opiáty, pôsobiace na bežné oblasti mysli, skúsenosti po týchto látkach pripomínajú stav transu, meditácie a snov. Halucinogény môžu byť obsiahnuté v rastlinách, hubách a môžu byť vyrobené aj synteticky v laboratóriu.
Tieto látky majú dlhú históriu užitia v lekárstve a náboženstve po celom svete. Užívané v šamanistických metódach liečenia a veštenia, iniciačných rituáloch a náboženských rituáloch hnutí ako sú Native American Church a Santo Daime.
Približne od polovice 20. storočia sa halucinogény stali objektom širokého záujmu v západnom svete. Skúmali sa s cieľom liečby depresií, posttraumatických stresových porúch, obsedantne kompulzívnych porúch, alkoholizmu, závislosti na opiátoch a bolestí hlavy a iných nemocí. Existovali tiež málo úspešné pokusy na použití ako pomôcky pri výsluchoch
Halucinogény sú využívané tiež ako prostriedok k získaní náboženských skúseností, zvýšenia kreativity, osobnému rozvoju a „rozšíreniu mysle“. Užívanie psychedelických látok bolo jedným z hlavných prvkov proti-kultúry 60. liet, kedy boli spájané s rôznymi politickými tendenciami, atmosférou rebelantstva a medzigeneračnými spormi.
Psychedeliká
Slovo psychedelický (z gréckeho psyché, duša, mysl + delos, manifest, zjavnosť) je vytvorené s cieľom ukázania myšlienky, že tieto látky zjavujú skryté, ale reálne aspekty mysle. Užíva sa pre myseľ meniace látky ako LSD, psilocybin, DMT, 2C-B, meskalín a DOM. Hlavnými prírodnými zdrojmi sú psilocybinové huby, ayahuasca, peyotl, kaktus San Pedro, semená niektorých rastlín z čeľade pupencovité a havajská lesná ruža.
Vedú sa mnohé diskusie nielen o prirodzenosti a účinkoch, ale aj o ich efektoch. Jedna prominentná teória, prvýkrát publikovaná v knihe Aldouse Huxleyho Dvere vnímania, používa termín „redukčné vlny“. Z toho pohľadu tieto látky blokujú filtračné mechanizmy mozgu; tento efekt je nazývaný ako expanzia mysli a rozšírené vedomie. Mnohé drogy, ako sú konope a extáza, ktoré (predovšetkým vo vysokých dávkach) je možné klasifikovať ako psychedelické, predsa nie sú považované za pravé psychedeliká, lebo ich ďalšie efekty bývajú podobné účinkom sedatív, okrem toho nepôsobia na sérotonínové receptory. Pravé psychedeliká pomáhajú liečiť závislosti s veľmi vysokou úspešnosťou až do 90%, depresie a zbaviť sa predsudkov (pomáhajú vytvoriť nové nervové spojenia). Ľudovo povedané aj jeden trip môže človeku zmeniť vnímanie sveta.
Psychedelické efekty sa môžu zmeniť podľa dávkovania aj prostredia. Môžu pôsobiť vo veľmi nízkych dávkach (LSD) ako aj pomerne veľkých (meskalín). Niektoré, ako sluchový halucinogén DIPT môžu pôsobiť na jediný zmysel, iné pôsobia všeobecne. Niektoré sú vhodnejší pre samotárske skúsenosti, iné zvyšujú empatiu. Mnohé psychedeliká (LSD, meskalín, psilocibyn a iné) nie sú toxické, preto nie je možné sa nimi predávkovať.
Disociačné drogy
Disociačné drogy redukujú (alebo blokujú) signály vedomia iným oblastiam mozgu, predovšetkým fyzické vnímanie. Spôsobujú predovšetkým zmyslovú depriváciu, halucinácie a snívaní podobné stavy. Riadia sa pomedzi nich predovšetkým PCP (anjelský prach), ketamín, muscimol (muchotrávka červená), oxid dusný a dextromethorphan (aktívna látka v mnohých sirupoch od kašľa).
Delirogény
Delirogény sú špeciálna trieda disociačných látok, ktoré pôsobia antagonisticky na acetylcholínové receptory. Niekedy sú nazývané ako „pravé halucinogény“, pretože pôsobia na bežné vnímanie. Niektoré stavy pripomínajú lucidné snívanie. Medzi delirogény patria ľuľkovec zlomocný, mandragora, blen čierny, durman a vo vysokých dávkach niektoré farmaceutické drogy. Oproti klasickým psychedelikám (pôsobiacim ako agonista 5-HT2A receptora), ktoré sú považované za relatívne bezpečné, sú tieto "pravé halucinogény" rádovo nebezpečnejšie a smrteľná dávka pre človeka je veľmi nízka.
Pozri aj
Externé odkazy
Zdroje
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hallucinogen na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
1. perióda
2. perióda
3-chlórbut-1-én
3. perióda
4. perióda
5. perióda
6. perióda
7. perióda
8. perióda
Adícia (chémia)
Adamsit
Adenozín
Agrochémia
Agrochemikália
Akaricíd
Akrylová živica
Aldehyd
Amerícium
Amfión (chémia)
Amidol
Anorganická látka
Anorganická zlúčenina
Apokónia
Arrheniova rovnica
Arzén
Astát
Azeotropická zmes
Azid
Bajkalit
Benzonitril
Berkélium
Bilirubín
Bioflavonoid
Biuret
Bod ekvivalencie
Bulbokapnín
Calvinov-Bensonov cyklus
Cementit
Chalkogény
Chemická informatika
Chemická rovnica
Chemická rovnováha
Chemická zlúčenina
Chemická značka
Chemický dej
Chemický priemysel
Chemický vzorec
Chemicky čistá látka
Chemoterapia
Chinolón
Chloramfenikol
Chlorečnan draselný
Chlorid cézny
Chlorid draselný
Chlorid lantanitý
Chlorid sodný
Chloristan
Chróman bárnatý
Chróman olovnatý
Chróman strontnatý
Chróman zinočnatý
Chronochromizmus
Ciničitan olovnatý
Curium
Cykloalkán
Cykloalkén
Cytozín
Darmštátium
Decht
Dekarboxylácia
Denaturovaný lieh
Deriváty uhľovodíkov
Derivát (chémia)
Detekčná trubička
Deuterovaný chloroform
Dialýza (chémia)
Diborid horčíka
Dichlórdifenyltrichlóretán
Dichróman amónny
Dieldrin
Difosgén
Digoxín
Dijódmetán
Dikarboxylová kyselina
Dimetylanilín
Dioxín
Diskusia s redaktorom:2001:4898:80E8:8:BD0F:AE78:A358:63F2
Dislokácia (kryštalografia)
Disociácia (chémia)
Donor (chémia)
Draslík
Dubnium
Dusičnan
Dusičnan sodný
Dusitan sodný
Ebulioskopia
Elektronegativita
Emulzia (chémia)
Endotermická reakcia
Enol
Entalpia
Ester (chemická zlúčenina)
Extrakcia (chémia)
Fázový diagram
Farmaceutická chémia
Fencyklidín
Fenoplast
Fermium
Filtrácia
Filtračný papier
Flavín
Flavonoid
Fleróvium
Fluorovodík
Fotochémia
Funkčná skupina
Fyzikálna chémia
Gálium
Gazochromizmus
Glutatión
Glykogén
Glykozidová väzba
Glykozylamín
Gravimetria (analytická chémia)
Gudrón
Gulóza
Hásium
Halogénderivát
Halogenid
Halucinogén
Hatchov-Slackov cyklus
Histochémia
Hmotnostný spektrograf
Horenie
Hustomer
Hydrón
Hydrazín
Hydrogenácia
Hydrolýza
Hydroxid draselný
Hydroxid hlinitý
Hydroxid nikelnatý
Hydroxid zinočnatý
Hydroxyderivát
Hydroxyl
Hygroskopia
Iónová väzba
Imidazol
Indigokarmín
Indikátor (chémia)
Indium
Inhibítor (chémia)
Insekticíd
Izobar
Izoméria
Jód
Jódmetán
Jodid fosforečný
Jodid hlinný
Jodid kademnatý
Jodid olovnatý
Jodid samarnatý
Jodid sodný
Jodid vápenatý
Jodid zinočnatý
Kadmium
Kalifornium
Karbonylová skupina
Karbonyly
Karboxyhemoglobín
Karnitín
Katalýza
Katalyzátor (chémia)
Ketón
Ketamín
Ketolátky
Kofeín
Kokaín
Koloid (chémia)
Konformér
Koniín
Koordinačná reakcia
Kopernícium
Kortizón
Korydalín
Kotrimoxazol
Kovalentný polomer
Kovová väzba
Krakovanie
Kremičitan
Kvantová chémia
Kvartovanie
Kyanovodík
Kypriaci prášok do pečiva
Kyselina etándiová
Kyselina fulmínová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk