Haličsko-volynský letopis

Haličsko-volynský letopis alebo Haličsko-volynská kronika^[1] (ukrajinsky: Гаицько-Волинський літопис, romanizované: Halycjko-Volynsjkyj litopys, tiež známa ako Halicz-Volynsjkyj litopys) je významné dielo starorusínskej literatúry a historiografie pokrývajúce roky 1201 – 1292 v dejinách Haličsko-volynského kniežatstva (na modernej Ukrajine).

Obsah

Historiografia Haličsko-volynský letopis tradične rozdeľovala na:

Haličskú kroniku - Kroniku Daniela Romanoviča (1201–1264)
Volynskú kroniku - do smrti Vladimíra Vasilkoviča (1289)

Poľský bádateľ Adrian Jusupovič, ktorý sa ako posledný zaoberal rozdelením kroniky, opísal základné narácie takto^[1]^:87:

Pochvala Romanovi Mstislavičovi (1189-1205)
Kyjevský letopis Rostislavičovcov (1205-1228)
Kronikárska kompilácia Daniela Romanoviča (1228-1245)
Kronikárske zápisky (1245 - 1259)
Kronikárska kompilácia Vladimíra Vasilkoviča (1259-1289)
Kronika Mstislava Danieloviča (1289)

Opis udalostí týkajúcich sa Uhorska

„	Nie je dobré, aby v Haliči vládol bojar. Vydaj moju dcéru za Tvojho syna Kolomana a daj mu vládu v Haliči...	“
– Poľské knieža Leško Biely uhorskému kráľovi Ondrejovi II. ^[1]^:105 - svatba Kolomana Haličského so Salomenou Poľskou

„	Vtedy Daniel šiel, vzal so sebou svojho syna Leva a metropolitu, prišiel ku kráľovi do Izvolinu. Svojho syna oženil s jeho dcérou. Odovzdal mu zajatých veľmožov, ktorých mu boh dal do rúk, keď s bratom zvíťazil proti nemu pri Jaroslave. Uzavrel s ním mier a vrátil sa do svojej krajiny.	“
– Svatba Leva Danieloviča s Konštanciou, dcérou Bela IV. vo Zvolene^[1]^:208

„	Naničhodný a hriešny Nogaj a s ním Telebuga pritiahli proti Uhrom s veľkou silou a s nespočetným množstvom (vojska). Poručili ruským kniežatám Levovi, Mstislavovi, Vladimírovi a Jurajovi Levovičovi, aby šli s nimi … V tej dobe boli všetky ruské kniežatá v područí Tatárov, a preto šli všetci, jediný Vladimír ostal (doma), pretože bol chromý.	“
– Účasť Haličanov na druhom vpáde Mongolov do Uhorska^[1]^:274

„	Naničhodný a hriešny Nogaj a s ním Telebuga sa vracali, po tom čo plienili v Uhorskej krajine. Nogaj tiahol na Brašov a Telebuga cez (karpatské) hory, ktoré je možné prejsť za tri dni. No on chodil tridsať dní. Blúdil v horách vedený Božím hnevom. (Jeho vojaci) Mali veľký hlad a začali jeť ľudí. Potom sa začali aj sami poddávať (smrti) a zomrelo ich nespočetné množstvo. Tí, čo to videli, riekli: "Mŕtvych bolo sto tisíc." Naničhodný a hriešny Telebuga so svojou ženou opustil pešo (Horu) s jednou kobylou. Takto ho Boh zahanbil.	“
– Návrat Mongolov cez Karpaty z druhého vpádu do Uhorska 1285/1286^[1]^:277

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f Haličsko-volynská kronika : neznáme rozprávanie o rodine kráľov a kniežat východo-strednej Európy v 13. storočí. Ed. Martin Homza, Nora Malinovská. 1. vyd. Martin : Matica slovenská; Libri Historiae, 2019. 423 s. ISBN 978-80-8128-233-1. S. 1.

Ďalšia literatúra

234. HALIČSKO-VOLYŇSKÝ LETOPIS. In: KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Vyd. 1. Martin : Matica slovenská, 1983. 608 s. (Dokumentácia.) S. 307 – 308.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Haličsko-volynský letopis

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[HVK-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f Haličsko-volynská kronika : neznáme rozprávanie o rodine kráľov a kniežat východo-strednej Európy v 13. storočí. Ed. Martin Homza, Nora Malinovská. 1. vyd. Martin : Matica slovenská; Libri Historiae, 2019. 423 s. ISBN 978-80-8128-233-1. S. 1.

[1]