A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Hayabusa | |
---|---|
Prevádzkovateľ | Japonsko, JAXA – ISAS |
Výrobca | Japonsko, NEC Toshiba |
Typ misie | planetárna sonda |
Dátum štartu | 9. máj 2003 |
Kozmodróm | Kagošima |
Nosná raketa | M-5 |
Zánik | Itokawa: áno Zem: áno 13. 6. 2010 |
COSPAR ID | 2003-019A |
Kat. číslo | 27809 |
Hmotnosť | 530 kg |
Hayabusa (po slovensky Sokol), predštartové označenie MUSES-C (Mu Space Engineering Satellite), bola japonská planetárna sonda organizácie JAXA, určená najmä na technologické previerky komponentov budúcich kozmických sond. Vedľajším cieľom tohto experimentu bol prieskum planétky 25143 Itokawa z bezprostrednej blízkosti, pristátie na jej povrchu, odber vzoriek prachu a ich dopravenie na Zem. Misia bola napriek mnohým ťažkostiam napokon úspešná.
Postavila ju firma NEC Toshiba Space Systems, Ltd. (NTSpace), Jokohama (Japonsko). Prevádzkoval ju Institute of Space and Astronautical Science (ISAS, od októbra 2003 súčasť organizácia JAXA), Sagamihara (Japonsko).
Konštrukcia a úlohy sondy
Trojosovo stabilizovaná sonda je tvaru štvorbokého hranolu vybavená dvoma trojdielnymi, po oboch stranách telesa sondy rovnobežne umiestnenými panelmi fotovoltaických batérií. Z technického hľadiska skúmala:
- iónový pohon;
- autonómna navigácia;
- spôsob odberu vzoriek minerálov z povrchu planétky;
- návrat vzoriek späť na povrch Zeme.
Sonda niesla iónový motor používajúci ako pracovnú látku xenón, ionizovaný mikrovlnným žiarením a urýchľovaný elektrostatickým poľom. Pre potreby autonómnej navigácie sonda niesla:
- dlhofokálnu optickú navigačnú kameru ONC-T (Optical Navigation Camera - Telescopic);
- krátkofokálnu optickú navigačnú kameru ONC-W (Optical Navigation Camera - Wide-view);
- sledovače hviezd STT (Star Tracker);
- laserový lokátor LIDAR (Light Detection and Ranging);
- laserový diaľkomer LRF (Laser Range Finder);
- senzory FBS (Fan Beam Sensor).
Okrem toho sonda vypúšťala špeciálne navádzacie ciele TM (Target Marker) tvaru disku s priemerom 10 cm s vysoko odrazivým povrchom. Na diskoch sú vyleptané mená 877 490 osôb. Na prieskum planétky z obežnej dráhy okolo nej niesla nasledujúce vedecké prístroje:
- röntgenový fluorescenčný spektrometer;
- spektrometer pre blízku infračervenú oblasť.
Pre prieskum okolia miesta pristátia niesla malého skákajúceho robota MINERVA. Odberné zariadenie vystrelením malého projektilu s hmotnosťou niekoľkých gramov rýchlosťou 300 m/s do povrchu asteroidu zvírilo drobný povrchový materiál (prach), ktorý je následne zhromaždený kužeľovitou násoskou. Odber vzoriek sa mal postupne uskutočniť na niekoľkých miestach asteroidu pri opakovaných pristátiach. Pre dopravu vzoriek na Zem bola sonda vybavená návratovým puzdrom s hmotnosťou 20 kg s padákovým systémom. Na hornej podstave sondy bola umiestnená pevná parabolická anténa pre spojenie so Zemou.
Predpokladané trvanie expedície bolo 4,5 roka.
Priebeh letu
Sonda bola vypustená z kozmodrómu Kagošima dňa 9. mája 2003 o 04:29:25 UTC na medziplanetárnu dráhu, ktorá bola priebežne menená ťahom palubného iónového motora. V máji 2003 však bolo vzhľadom na nestabilitu funkcie v priebehu testovania rozhodnuté nepoužívať iontový motor A.
Dňa 19. mája 2004 uskutočnila gravitačný manéver pri prelete okolo Zeme vo výške 3725 km. V priebehu preletu okolo Zeme boli urobené na kalibračné účely snímky Mesiaca a Zeme kamerou ONT-T.
V druhej polovici augusta 2005 bol palubný iónový motor podľa plánu vypnutý a s využitím korekčného motora na chemické palivo začala sonda uskutočňovať stretávací manéver s planétkou Itokawa. Vo vzdialenosti 20 km od cieľa zakotvila 12. septembra 2005. 3. októbra zlyhal druhý z troch silových zotrvačníkov na orientáciu a stabilizáciu sondy (prvý zlyhal ešte počas príletu). Orientáciu sondy tak prevzali trysky v kombinácii s posledným zotrvačníkom. Nácviky zostupu k povrchu planétky sa uskutočnili 4., 9. a 12. novembra 2005.
Prvý pokus o pristátie a odber vzoriek sonda urobila 19. novembra. Pristátie po dvoch poskokoch bolo síce úspešné a sonda zotrvala na povrchu planétky necelých 30 minút, skôr ako znova odštartovala, ale z technických príčin sa odber vzoriek neuskutočnil. Opakovaný pokus, zavŕšený pristátím 26. novembra o 22:07 UTC na dobu necelej minúty, bol zrejme úspešný. V priebehu štartu sondy z povrchu planétky však došlo k chybovému stavu, sonda stratila orientáciu a prešla do bezpečnostného módu. Telemetrická informácia o priebehu pokusu o oder vzoriek preto nebola na Zemi zachytená.
Odlet sondy od planétky bol naplánovaný na začiatok decembra 2005. 30. novembra však riadiace stredisko oznámilo, že sonde začalo unikať palivo z jednej z dvoch sád pomocných rakiet, druhá sada navyše pravdepodobne zamrzla. Bez oživenia týchto rakiet by bol návrat sondy na Zem nemožný. Sonde zároveň vypadávalo spojenie so Zemou, ako bola vinou zlyhávania stabilizačného systému nesprávne orientovaná. Hayabusa sa vzďaľovala od planétky pomalým tempom 5 km/h.
25. apríla 2007 bol napokon úspešne zapojený iontový motor a sonda zahájila návrat na Zem. V novembri 2009 však zlyhal ďalší z iontových motorov, čo šance na návrat sondy na Zem opäť znížilo. Skombinovaním neutralizéru iontového motoru A a iontového zdroja motoru B sa však podarilo vytvoriť funkčnú motorovú jednotku, čo umožnilo pokračovať v motorickom lete k Zemi.
Po viacerých korekciách dráhy sa napokon sonda priblížila k Zemi. 13. júna 2010 došlo k oddeleniu návratového puzdra od služobnej časti sondy. Obe časti vstúpili do atmosféry. Služobná časť zhorela. Návratový modul dosadol na Zem 13. júna 2010 vo večerných hodinách v Austrálii. Posádka vrtuľníku ho objavila na predpokladanom mieste. Nasledujúceho dňa bola schránka vyzdvihnutá. V puzdre sa našli častice prachu, spočiatku však nebolo isté, či naozaj pochádzajú z planétky Itokawa, alebo ide o kontamináciu. Až 16. novembra 2010 agentúra JAXA zverejnila predbežnú správu o skúmaní približne 1500 častíc z kontajnera "A", ktorých rozmer väčšinou nepresahoval 10 µm. Morfologické skúmanie skenujúcím elektrónovým mikroskopom a predbežná chemická a mineralogická analýza (minerály olivín, pyroxén, plagioklas a troillit) dokázali, že sú mimozemského pôvodu a že pochádzajú evidentne z planétky (25143) Itokawa na základe porovnávania s jej diaľkovým prieskumom.
Nástupca
3. decembra 2014 z kozmodrómu Tanegašima učú sentá vzlietla raketa H-IIA 202 s kozmickou sondou Hayabusa 2. Hayabusa 2 má priletieť a vysadiť pristávací modul na planétku (1999 JU3) Ryugu v roku 2018. Sonda so vzorkami má pristáť na Zemi v roku 2020.[1]
Referencie
- Tento text alebo jeho časť bola prevzatá z článku http://www.lib.cas.cz/space.40/2010/020D.HTM (verzia 2010-05-23) uverejneného na stránkach SPACE 40
. (licencia GFDL a CC-BY-SA 3.0, povolenie autora)
- ↑ Asteroid Explorer "Hayabusa2" . global.jaxa.jp, . Dostupné online.
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Abecedy
Etymológia
Filológia
Filozofia jazyka
Fonetika
Fonológia
Frazeológia
Gramatika
Gramatológia
Gramotnosť
Jazyk
Jazykové hry
Jazykové ostrovy
Éra vlády
Úmrtí v roce 2023
Čínský císař
Čínský Nový rok
Čínsko-vietnamská válka (1406–1428)
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Česká Wikipedie
Česko
Českomoravská konfederace odborových svazů
Ču Kao-sü
Říše Ming
Ťiang-nan
11. leden
1399
14. leden
1425
1435
1648
17. leden
1773
1893
1963
38 př. n. l.
7. leden
8. leden
9. leden
Aleš Loprais
Andrej Babiš
Anglická občanská válka
Brasília
Brazílie
Brazilský Národní kongres
Carl Hahn
Chung-si
Commons:Featured pictures/cs
Cymothoa exigua
Dnipro
Double Asteroid Redirection Test
Druhá plavba Jamese Cooka
Druhý triumvirát
Dynastie Ming
Encyklopedie
Eunuchové v Číně
Gáspár Miklós Tamás
George Pell
Gina Lollobrigida
Gordana Kuić
Hajabusa
Hans Belting
Havaj
Hlavní strana
Hunga Tonga – Hunga Haʻapai
Hunga Tonga – Hunga Haʻapai#Erupce 2021–2022
Inna Čurikovová
Jair Bolsonaro
Jeff Beck
Jižní polární kruh
Jorge O. Calvo
Josef Středula
Karel I. Stuart
Kategorie:Čas
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kauza Čapí hnízdo
Kermadekovy ostrovy
Kevin McCarthy
Konstantin II. Řecký
Korupce
Liliuokalani
Lisa Marie Presleyová
Livia Drusilla
Miloš Horanský
Námořnictvo Spojených států amerických
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Nástup Lucemburků na český trůn
Nadace Wikimedia
Nanking
Octavianus
Ozbrojené síly Ruské federace
Palácio do Planalto
Panelový dům
Paul Johnson
Peking
Petr Pavel
Podmořská sopka
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Právní moc
Protesty v Íránu (2022)
Rallye Dakar
Republikánská strana (USA)
Rusko
Süan-te
Saúdská Arábie
Satelitní fotografie
Scribonia
Sergej Šojgu
Sextus Pompeius
Sněmovna reprezentantů Spojených států amerických
Sopečný popel
Soubor:Cymothoa exigua from Guadeloupe.jpg
Soubor:Portrait assis de l'empereur Ming Xuanzong.jpg
Soubor:Tête de Livie - Grand Palais, Paris 2014.jpg
Soubor:Tonga Volcano Eruption 2022-01-15 0320Z to 0610Z Himawari-8 visible.gif
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Spojené státy americké
Stefan Topurov
Tichý oceán
Tomáš Voženílek
Tonga
Ukrajina
Vachtang Kikabidze
Valerij Gerasimov
Volba prezidenta České republiky 2023
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2023
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2023
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/leden
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2023
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Zdeněk Češka
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk