A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Gregoriánsky kalendár je kalendár nazvaný podľa rímskeho pápeža Gregora XIII., ktorý bol prijatý v roku 1582 a je používaný doteraz. Jeho cieľom bolo odstránenie nesúladu medzi dĺžkou trvania kalendárneho a slnečného roku. Rok má v tomto kalendári dĺžku 365,2425 dňa, čím sa od astronomického roku líši iba o tri desaťtisíciny dňa. Jarná rovnodennosť pripadá každý rok presne na 21. marca.
Do uvedeného roku v celom kresťanskom svete platil juliánsky kalendár, ktorý ešte v 1. storočí pred Kr. zaviedol Gaius Iulius Caesar. On reformoval pôvodný rímsky kalendár najmä pre potrebu prakticky vyriešiť problém počtu dní v roku. Jeho veľkým nedostatkom bol výpočet, na ktorom bol založený. Oproti solárnemu roku sa kalendárny oneskoroval každoročne o 11 minút a 14 sekúnd. Keď sa každé štyri roky pridal celý deň, bolo to o 44 minút a 52 sekúnd viac ako malo byť a takto sa nový rok slávil o spomínaný čas neskôr, ako sa v skutočnosti začal. Ku koncu letopočtu robila táto odchýlka okolo troch štvrtín dňa, ku koncu 4. storočia to boli už tri dni, v 13. storočí sedem a v 16. storočí dokonca desať dní. V čase zavedenia juliánskeho kalendára bola jarná rovnodennosť 25. marca, v čase prvého nicejského koncilu (v roku 325) pripadla na 21. marca, čo ostal potom fixný dátum jarnej rovnodennosti, lebo bol veľmi dôležitý pri určovaní dátumu Veľkej noci a iných pohyblivých cirkevných sviatkov. Avšak v 16. storočí pripadla skutočná jarná rovnodennosť na 11. marca a jesenná na 11. septembra, pričom najkratší deň bol 11. december a najdlhší 11. jún.
Takáto odchýlka bola príliš citeľná na to, aby ju bolo možné ignorovať a počas celého stredoveku sa ju mnohí snažili odstrániť. Na to však bolo nevyhnutné nielen určiť presnú odchýlku spôsobenú nedostatkom juliánskeho kalendára, ale aj nájsť praktický spôsob, ako sa tomu v budúcnosti vyhnúť. Aj preto sa reforma odďaľovala, hoci bola čím ďalej tým nevyhnutnejšia. Hlavne bolo treba dosiahnuť, aby jarná rovnodennosť opäť pripadla na 21. marca. Touto záležitosťou sa zaoberali aj cirkevné koncily – bazilejský, piaty lateránsky ako aj tridentský v roku 1563.
V roku 1582 túto snahu zavŕšil pápež Gregor XIII., podľa ktorého dostal nový kalendár svoje meno – gregoriánsky. Navrhol ho ale neapolský fyzik a astronóm Aloysius Lilius (asi 1510 – 1576), pričom vyriešil dva kľúčové problémy – odstránenie časovej odchýlky desiatich dní a zabránenie, aby sa to v budúcnosti opakovalo zavedením prestupných rokov.
Prvý problém sa podarilo odstrániť bez ťažkostí. Desať prebytočných dní sa jednoducho vynechalo a kalendár sa tak zosúladil s očakávaným stavom. Gregor XIII. v pápežskej bule Inter gravissimas z 24. februára 1582 nariadil, aby po 4. októbri 1582 hneď nasledoval 15. október.
Aby podobná odchýlka viac nenastala, bolo rozhodnuté vynechávať tri prestupné roky počas každých štyroch storočí, a tak zamedziť vzniku troch nadbytočných dní, ktoré by sa naakumulovali počas tohto obdobia. Konkrétne to znamenalo, že roky na konci storočí sú prestupné iba vtedy, ak sú deliteľné číslom 400 bezo zvyšku, napr. roky 1600, 2000, 2400 a pod. Ale roky 1700, 1800, 1900, 2100 a ďalšie sú neprestupné:
„ | ..., aby sa jarná rovnodennosť neodchýlila od 21. marca, ustanovujeme každý štvrtý rok prestupným (ako je zvykom), s výnimkou celých storočí, ktoré až doposiaľ prestupné boli. Želáme si, aby rok 1600 ešte prestupným ostal, ale ďalšie nasledujúce celé storočia už prestupné roky mať nebudú, iba každé celé štvrté storočie. Prvé tri celé storočia teda prestupné nebudú a až štvrté storočie prestupné bude, takže roky 1700, 1800 a 1900 prestupné nebudú. Avšak rok 2000, tak ako je zvykom, bude mať vložený prestupný deň, február bude mať dvadsaťdeväť dní, a toto pravidlo vkladania celého prestupného storočia bude platiť pravidelne každé štvrté storočie. | “ |
Stanovili sa tiež ďalšie detaily, z ktorých vyplynulo, že na každých štyristo rokov vychádza deväťdesiatsedem prestupných rokov. Takýmto spôsobom sa zabezpečila vysoká presnosť, ktorá je bohato dostačujúca. Rok má v tomto kalendári dĺžku 365,2425 dňa, čím sa od astronomického roku líši iba o tri desaťtisíciny dňa. Táto chyba narastie na rozdiel jedného dňa až o 3600 rokov.
Rozdiel medzi gregoriánskym a juliánskym kalendárom je v súčasnosti trinásť dní. Tento stav potrvá až do 1. marca 2100, kedy o jeden deň narastie.
Gregoriánsky kalendár nazývaný aj „nový“ alebo „novoštýlový“ prijala väčšina katolíckych krajín takmer okamžite, väčšinou v rozmedzí rokov 1582 – 1584. Na území Čiech a Moravy to bolo pravdepodobne v roku 1584, na území Slovenska asi o tri roky neskôr. Nekatolícke krajiny ho prijímali veľmi pomaly. Protestantské oblasti Nemecka ho akceptovali čiastočne v roku 1700 a úplne až v roku 1775. Veľká Británia a jej zámorské kolónie ho zaviedli v roku 1752, keď už bola odchýlka jedenásť dní. Pre nich preto po 2. septembri 1752 nastal 14. september. Japonsko ho prijalo až v roku 1873.
Zvláštna je situácia v krajinách vyznávajúcich pravoslávne náboženstvo. Tie ho oficiálne prijali až v dvadsiatom storočí (napr. Rusko v roku 1918 a Grécko až z roku 1923). Kým však pre civilné účely je v platnosti gregoriánsky kalendár, pre cirkevné účely sa naďalej používa kalendár juliánsky alebo kombinácia juliánskeho a gregoriánskeho kalendára.
Zdroje
- kol. autorov, Encyklopédia astronómie, Obzor, Bratislava, 1987
- GREGOR XIII. In: KELLY, J. N. D. Pápeži dvoch tisícročí : od sv. Petra po Jána Pavla II. Preklad Otto Havrila; ilustrácie Monika Čulenová. Vyd. 1. Bratislava : Roal, 1994. 288 s. ISBN 80-88706-00-9. S. 218 – 219.
- S. Zdarileková, Gregoriánska reforma, ISBN 978-80-8105-142-5
- Kl. Ondrejka, Tajomstvo kalendárov, ISBN 978-80-8067-204-1
- L. Souček, Nebeské detektívky, senzácie a záhady, Albatros, Praha, 1971
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Československo
Ľubomír Titl
0. roky 21. storočia
1. december
1. júl
1. január
10. apríl
10. január
10. marec
10. roky 21. storočia
11. január
11. november
12. apríl
12. január
12. marec
13. január
14. jún
14. marec
15. júl
15. január
15. máj
15. marec
16. január
16. marec
162173 Ryugu
17. február
17. marec
18. december
18. február
18. marec
19. január
1918
1920
1922
1923
1924
1925
1926
1927
1928
1929
1930
1931
1932
1933
1934
1935
1936
1938
1939
1942
1943
1944
1947
1948
1949
1951
1952
1953
1954
1955
1957
1958
1971
1973
1982
1990
2. apríl
2. február
20. máj
20. roky 21. storočia
20. storočie
2013
2013 na Slovensku
2014
2014 na Slovensku
2015
2015 na Slovensku
2016
2016 na Slovensku
2017
2017 na Slovensku
2018
2018 vo filme
2019
2019 na Slovensku
2020
2020 na Slovensku
2021
2021 na Slovensku
2022
2022 na Slovensku
2023
2023 na Slovensku
21. február
21. marec
21. september
21. storočie
22. február
22. január
22. storočie
23. apríl
24. jún
24. marec
25. február
25. máj
26. január
27. júl
27. január
27. marec
28. január
28. október
28. september
3. február
3. marec
30. január
30. november
31. december
31. január
4. február
4. január
4. máj
5. apríl
5. február
5. január
6. apríl
6. január
6. marec
7. január
7. marec
8. apríl
8. január
9. apríl
9. február
Africká únia
Alan Baker
Aretha Franklinová
Avicii
Bernardo Bertolucci
Billy Graham
Buenos Aires
Bulharsko
Burton Richter
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela
Charles Aznavour
Charles Kuen Kao
Daniel Akaka
David Ogden Stiers
Desaťročie
Dolores O’Riordanová
Donna Stricklandová
Doprava
Dorothy Malone
Európske hlavné mesto kultúry
Frances Arnoldová
France Gallová
Günter Blobel
G20
Gregoriánsky kalendár
Hayabusa2
Hedviga Bystrická
Herning
Holandsko
Hubert de Givenchy
Igor Kišš
IKEA
Ivan Mjartan
Ján Gašpar
Ján Kuciak
Jaroslava Lázničková-Velebová
John Sulston
John Watts Young
Joseph Polchinski
Jozef Koščo
Jozef Prusák
Juraj Herz
Kórejská republika
Kalendárny rok
Kerčský prieliv
Kigali
Kodaň
Kofi Annan
Kornel Duffek
Kultúra (spoločenské vedy)
Ladislav Hubenák
Ladislav Kačáni
Leeuwarden
Leila Abašidzeová
Leonid Konstantinovič Kadeňuk
Leopold Ahlsen
Lys Assia
Magda Takáčová
Majstrovstvá sveta vo futbale 2018
Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018
Malta
Marián Geišberg
Marián Labuda
Mark Salling
Martina Kušnírová
Michael Harner
Michal Eliáš
Michal Horský
Miloš Forman
Miroslav Maťaščík
Oleg Pastier
Oleg Pavlovič Tabakov
Olga Tokarczuková
Pád meteoritu 18. decembra 2018
Pavol Minárik
Pavol Paška
Pchjongčchang
Peter Grünberg
Prezident Ruskej federácie
Princ Louis
Rímska číslica
Rada Európskej únie
Rakúsko
Reynaldo Bignone
Richard Edward Taylor
Robert Žitňanský
Roy Jay Glauber
Rusko
Rwanda
Saudská Arábia
Slovensko
Stan Lee
Stephen Hawking
Storočie
Sulawesi
Tsunami
Ursula Kroeberová Le Guinová
Václav Bumba
Všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov
Valletta
Vasilij Nikolajevič Krylov
Vidiadhar Surajprasad Naipaul
Vladimir Vladimirovič Putin
Voľba prezidenta Českej republiky v roku 2018
Vojtěch Lindaur
William Nordhaus
Zatmenie Mesiaca
Zemetrasenie
Zimné olympijské hry 2018
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk