Grécke kráľovstvo - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Grécke kráľovstvo
Grécke kráľovstvo
Βασίλειον τῆς Ἑλλάδος
 Prvá helénska republika
 Druhá helénska republika
 Grécky štát
1832 – 1924
1935 – 1941
1944 – 1973
Druhá helénska republika 
Grécky štát 
Grécka vojenská junta 
Vlajka štátu
vlajka
Štátny znak
znak
Geografia
Mapa štátu
Územný vývoj Gréckeho kráľovstva
Rozloha
131 940 km² km² (po roku 1923)
Najvyšší bod
Olymp (2 919 m n. m.)
Obyvateľstvo
Národnostné zloženie
Štátny útvar
Predchádzajúce štáty:
Prvá helénska republika Prvá helénska republika
Druhá helénska republika Druhá helénska republika
Grécky štát Grécky štát
Nástupnícke štáty:
Druhá helénska republika Druhá helénska republika
Grécky štát Grécky štát
Grécka vojenská junta Grécka vojenská junta

Grécke kráľovstvo (novogr. Βασίλειον τῆς Ἑλλάδος – Vasíleion tis Ellados) bol štát existujúci v rokoch 18321924 a 19351973. Nasledoval po prvej helénskej republike, provizórnom štáte počas vojny za nezávislosť. Grécke kráľovstvo bolo vyhlásené na londýnskej konferencii troch veľmocí: Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Rusko. Závery konferencie Osmanská ríša uznala carihradskou zmluvou (1832).

V roku 1924 bola monarchia zrušená a vyhlásená druhá helénska republika. Kráľovstvo bolo obnovené v roku 1935. Tretia helénska republika bola zavedená z rozhodnutia diktatúry plukovníkov v roku 1973, avšak zmena štátnej formy bola potvrdená referendom v roku 1974 po obnovení demokracie.

Dejiny

Dynastia Wittelsbachovcov

Prvý grécky kráľ Otto I. z dynastie Wittelsbachovcov

Roku 1821 Gréci povstali proti osmanskej nadvláde, čo vyústilo vo vojnu, ktorá trvala až do roku 1829 (pozri Grécke povstanie). Od roku 1829 grécky národ viedol gróf Ioannis Kapodistrias, ale po jeho zavraždení roku 1831 vypukla občianska vojna. Vtedy mocnosti (Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Rusko) pristúpili ku kroku vyhlásiť samostatný grécky štát. Na konferencii veľmocí v Londýne roku 1832 bol nový grécky trón ponúknutý vtedy sedemnásťročnému bavorskému princovi Ottovi z rodu Wittelsbachovcov, ktorý ponuku prijal a stal sa tak prvým gréckym kráľom. Pretože Otto bol v čase príchodu do Grécka neplnoletý, faktickú vládu za neho držal koncil regentov, ktorý za neho vládol až do roku 1835. Otto I. sa chopil vlády ako absolutistický monarcha, ktorý sa obklopoval radcami, väčšinou pôvodom z Bavorska. Tí vytvorili Štátnu radu, na čele ktorej stál kráľ.

Revolúcia z 3. septembra 1843

Roku 1843 naplno prepukla verejná nespokojnosť s kráľom a jeho "bavorokracií" a ľud požadoval konštitúciu. Otto I. spočiatku odmietal konštitúciu povoliť, ale vo chvíli, keď boli z Grécka stiahnuté nemecké vojská, vypukol puč. 3. septembra 1843 pechota, vedená plukovníkom Demétriosom Kallérgisom a uznaná Revolučným kapitánom Ioannisom Makriyánisom sa zhromaždila na námestí oproti kráľovskému palácu v Aténach. Vzbúrenci sa odmietli rozísť, kým kráľ neuzná konštitučnú monarchiu. Vzbúrenci požadovali prítomnosť Grékov v Štátnej rade, zvolanie trvalého štátneho zhromaždenia a osobné poďakovanie kráľa vodcom povstania za to, že povstali. Kráľ nakoniec podľahol tlaku zástupov a s požiadavkami súhlasil.

Dynastia Oldenburg-Glücksburg

Potom, čo bol kráľ Otto I. roku 1862 zosadený, bol na grécky trón zvolený sedemnásťročný dánsky princ Viliam. Viliam na grécky trón nastúpil ako Juraj I. a vládol ako konstitučný monarcha. Vládol päťdesiat rokov a počas tejto doby sa Grécko dočkalo rozsiahlych územných ziskov (už pri jeho nástupe Spojené kráľovstvo odstúpilo Iónske ostrovy Grécku). Kráľ Juraj I. bol veľmi politicky aktívny až do roku 1913, kedy bol v Solúne zavraždený.

Kráľ Juraj I.

Jeho nástupcom sa stal Konštantín I., ktorý sa vyznamenal ako vojvodca tým, že pripojil rozsiahle územia k gréckemu kráľovstvu. Kráľ študoval v Nemecku a za manželku si vzal dcéru cisára Viliama II. Sofiu. Konštantín sa ďalej vyznačoval politikou orientovanou na Nemecko, v opozícii voči jednému z tvorcov modernej gréckej politiky Eleftheriosovi Venizelosovi, ktorý bol stúpencom Trojdohody. V prvej svetovej vojne sa kráľ Konštantín I. otvorene snažil držať Grécko neutrálne. Elefthérios Venizelos podporovaný štátmi Dohody po dobe, ktorá vošla do dejín ako Národná schizma, vyhlásil separatistickú vládu v Aténach a Solúne a Grécko sa pridalo na stranu dohody. Kráľ Konštantín bol v roku 1917 donútený abdikovať v prospech svojho syna Alexandra. Za svoju podporu víťaznej strane vo vojne bolo Grécko odmenené rozsiahlym územím v Anatólii, vrátane mesta Smyrna. Alexander I. zomrel roku 1920 a jeho otec Konštantín I. sa vrátil do kráľovského úradu. Po katastrofálnej grécko-tureckej vojne (1919-1922) bol kráľ donútený znovu abdikovať a v exile na Sicílii zomrel.

Po kráľovi Konštantínovi I. nastúpil na trón jeho najstarší syn Juraj. Roku 1924 bola monarchia zrušená a bola vyhlásená Druhá helénska republika. Juraj II. opustil krajinu. Roku 1935 vojenský puč vedený generálom Georgiosom Kondylisom v referende obnovil monarchiu ako štátne zriadenie. Juraj II. sa vrátil do krajiny, kde následne podporoval diktátorský režim Ioannisa Metaxasa. Počas nemeckej invázie do Grécka roku 1941 kráľ aj vláda odplávali do Egypta. Do Grécka sa kráľ vrátil o päť rokov neskôr v roku 1946 a vládol až do svojej smrti roku 1947.

Na grécky trón následne nastúpil mladší brat zosnulého kráľa Pavol I., ktorý vládol až do roku 1964, kedy zomrel. Jeho syn a nástupca Konštantín II. bol po vojenskom prevrate v decembri 1967 donútený odísť do exilu. Vojenská junta vymenovala regenta a roku 1973 nechala odhlasovať zrušenie monarchie. 1. júna 1973 sa Georgios Papadopoulos stal gréckym prezidentom. Vláda vojenskej junty skončila nasledujúceho roka, ale kráľ Konštantín II. sa už na trón nevrátil. V decembri 1974 sa uskutočnilo referendum v ktorom sa Gréci vyjadrili pre definitívne zachovanie republikánskeho zriadenia.

Pozri aj

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Řecké království na českej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Grécke kráľovstvo


Ílchanát
Írska republika (1919 – 1922)
Írske kráľovstvo
Írsky slobodný štát
Čampa (Vietnam)
Čečenská republika Ičkéria
Československá socialistická republika
Čiernohorská republika (1992–2006)
Čiernohorská republika (1992 – 2006)
Čiernohorská socialistická republika
Čiernohorské kniežatstvo
Čiernohorské kráľovstvo
Škótske kráľovstvo
Španielske impérium
Štát Buenos Aires
Achájske kniežatstvo
Africké ríše
Ak Kojunlu
Albánska republika (1925 – 1928)
Albánske kniežatstvo
Antiochijské kniežatstvo
Argentínska konfederácia
Arménske kniežatstvo v Kilikii
Arménske kráľovstvo v Kilikii
Aténske vojvodstvo
Avarský kaganát
Azerbajdžanská demokratická republika
Aztécka ríša
Banátska republika
Benátska republika
Biafra (štát)
Bieloruská ľudová republika
Bosporská ríša
Britské impérium
Bulharská ľudová republika
Bulharská volžsko-kamská ríša
Bulharské cárstvo (1908 – 1946)
Bulharské kniežatstvo
Byzantská ríša
Chorvátske kniežatstvo
Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102)
Chotanské kráľovstvo
Cyperské kráľovstvo
Druhá česko-slovenská republika
Druhá bulharská ríša
Druhá maďarská republika
Druhá poľská republika
Dubrovnícka republika
Edesské grófstvo
Egyptská republika (1953 – 1958)
Elam
Epirský despotát
Etiópske cisárstvo
Etrúrske kráľovstvo
Francúzske kráľovstvo
Francúzsky štát
Grécke kráľovstvo
Grécky štát
Granadský sultanát
Gruzínska demokratická republika
Gruzínske kráľovstvo
Guvernérstvo Río de la Plata
Habsburská monarchia
Haličsko-volynské kniežatstvo
Helvétska republika
Horská republika
Huculská republika
Inkská ríša
Iracká republika (1958 – 1968)
Janovská republika
Jeruzalemské kráľovstvo
Južný Kasai
Judsko
Juhoslávia
Juhoslovanské kráľovstvo
Kadeš
Kalifornská republika
Kandijské kráľovstvo
Karachánovský štát
Karantánia
Kara Kojunlu
Kartágo
Katanga (štát)
Kazašský chanát
Kazanský chanát
Korutánske vojvodstvo
Kráľovstvo oboch Sicílií
Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov
Kyjevská Rus
Kyjevské kniežatstvo
Lýdia (Malá Ázia)
Lýkia
Latinské cisárstvo
Leónske kráľovstvo
Litovské kráľovstvo (1251 – 1263)
Litovské kráľovstvo (1918)
Litovské veľkokniežatstvo
Livónsko
Lutyšské kniežatstvo
Maďarská ľudová republika
Maďarská republika rád
Maďarské kráľovstvo
Mandžukuo
Miestokráľovstvo Peru
Miestokráľovstvo Río de la Plata
Moab (krajina)
Moldavská autonómna sovietska socialistická republika
Moldavská demokratická republika
Moldavské kniežatstvo
Moresnet
Moskovské veľkokniežatstvo
Murská republika
Nacistické Nemecko
Neapolské kráľovstvo
Nemecká demokratická republika
Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)
Nitrianske kniežatstvo
Nová Granada
Novgorodská krajina
Osmanská ríša
Ostrogótske kráľovstvo
Pápežský štát
Poľská ľudová republika
Poľské kráľovstvo (1025 – 1385)
Poľské kráľovstvo (1385 – 1569)
Pruské kráľovstvo
Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)
Prvá česko-slovenská republika
Prvá bulharská ríša
Prvá helénska republika
Prvá Rakúska republika
Ríša Ujgurov
Rímsko-nemecká ríša
Rýnsky spolok
Rakúske cisárstvo
Rakúsko-Uhorsko
Rakúsky štát
Republika oboch národov
Republika siedmich spojených provincií
Rodézia a Ňasko
Rozpad Kyjevskej Rusi
Rumský sultanát
Rumunská ľudová republika
Rumunská socialistická republika
Rumunské kniežatstvo
Rumunské kráľovstvo
Ruská ríša
Ruská republika
Ruská sovietska federatívna socialistická republika
Ruský chanát
Súr (Libanon)
Samova ríša
Sardínske kráľovstvo
Savojsko (historické územie)
Sedmohradské veľkokniežatstvo
Sedmohradsko
Seldžucká ríša
Senegambia
Severokaukazský emirát
Sicílske kráľovstvo
Sliezske kniežatstvo
Slovenská republika (1939 – 1945)
Slovenská republika rád
Solúnske kráľovstvo
Sovietsky zväz
Spojené provincie La Platy
Srbsko a Čierna Hora
Staré Veľké Bulharsko
Stredoamerická federatívna republika
Svätá rímska ríša nemeckého národa
Syagriova ríša
Talianska sociálna republika
Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)
Talianske kráľovstvo (stredovek)
Talianske kráľovstvo (Svätá rímska ríša)
Tartessos
Trapezuntské cisárstvo
Tretia česko-slovenská republika
Tretia francúzska republika
Tripoliské grófstvo
Uhorsko
Ukrajinská ľudová republika
Urartu
Východná Rumélia
Východná Slavónia, Baranja a Západný Srem
Východofranská ríša
Valašsko (Rumunsko)
Veľká Kolumbia
Veľká Morava
Vietnamská republika
Vladimírsko-suzdaľské kniežatstvo
Vojenská diktatúra v Čile
Vojvodstvo Archipelagos
Vojvodstvo Parma a Piacenza
Wu (štát)
Západné Nemecko (1949 – 1990)
Západoukrajinská ľudová republika
Záporožská Sič (územie)
Zakaukazská demokratická federatívna republika
Zjednotená arabská republika
Zuluský štát




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk