Gottlieb Söhngen
nemecký katolícky teológ a filozof
Narodenie	21. máj 1892 Kolín nad Rýnom, Nemecko
Úmrtie	14. november 1971 (79 rokov) Mníchov, Nemecko
Biografický portál

Gottlieb Clemens Söhngen (* 21. máj 1892, Kolín nad Rýnom – † 14. november 1971, Mníchov) bol nemecký katolícky teológ a filozof.

Život

Po ukončení štúdia na Kaiser-Wilhelm-Gymnasium v Kolíne nad Rýnom študoval Gottlieb Söhngen filozofiu a katolícku teológiu na univerzitách v Mníchove, Bonne, Kolíne nad Rýnom a Tübingene. K jeho učiteľom patrili Oswald Külpe a Clemens Baeumker, u ktorého v roku 1914 aj promoval. Téma jeho dizertačnej práce z filozofie znela: „O analytických a syntetických súdoch. Historicko-kritické skúmanie logiky súdu.“ (Ueber analytische und synthetische Urteile. Eine historisch-kritische Untersuchung zur Logik des Urteils.)

V roku 1917 bol vysvätený za kňaza. V rokoch 1924 až 1930 pracoval v Albert-Magnus-Akademie v Kolíne nad Rýnom.

Doktorát z teológie získal v roku 1930. Témou dizertácie bolo: „Bytie a predmet. Scholastická axioma ens et verum convertuntur ako základ metafyzickej a teologickej špekulácie.“ (Sein und Gegenstand. Das scholastische Axiom ens et verum convertuntur als Fundament metaphysischer und theologischer Spekulation.)

V roku 1931 sa habilitoval na univerzite v Bonne prácou: „Účasť na Božom poznaní“ (Teilhabe am göttlichen Wissen). Vyučoval tu až do roku 1937. Veľký vplyv mal na neho teológ Arnold Rademacher.

V roku 1937 prijal profesorské miesto na Lyceum Hosianum v Braunsbergu.

Do Bonnu sa vrátil v roku 1946 ako hosťujúci profesor.

Od roku 1947 pôsobil Söhngen v Mníchove ako profesor propedeutiky a fundamentálnej teológie. Práve tu sa pokúsil vytvoriť syntézu súčasnej a scholastickej filozofie, ktorá by dokázala poskytnúť odpovede na otázky modernej doby.

Profesor Gottlieb Söhngen je úzko spätý aj so životným príbehom Josepha Ratzingera, neskoršieho pápeža Benedikta XVI. V roku 1950/51 podnietil tému Ratzingerovej dizertačnej práce: „Boží ľud a Boží dom v Augustínovej náuke o cirkvi“ (Volk und Haus Gottes in Augustins Lehre von der Kirche). A je to tiež predovšetkým Söhngenova zásluha, že Ratzingerova habilitačná práca – „Teológia dejín svätého Bonaventuru“ (Die Geschichtstheologie Bonaventuras, 1955) – nakoniec, napriek veľkým výhradám profesora Michaela Schmausa, nebola odmietnutá.

Söhngen bol v rokoch 1936 až 1942 vydavateľom knižnej edície „Hraničné otázky teológie a filozofie“ (Grenzfragen zwischen Theologie und Philosophie). Bol známy aj ako kritik neoscholastiky^[1].

Pápež Pavol VI. udelil v roku 1968 Söhngenovi titul Čestný prelát Jeho Svätosti.

Gottlieb Söhngen zomrel 14. novembra 1971 v Mníchove. Posledná rozlúčka sa konala 19. novembra 1971 v kolínskom farskom kostole sv. Agnesy. Homíliu predniesol Joseph Ratzinger:

„Jeho veľkosť, no zároveň i osud, spočívali v šírke jeho myslenia. Kto si totiž kladie takéto obsiahle otázky, nedokáže predložiť nejakú uzavretú, úzku syntézu. A Söhngen si bol toho vedomý. Vedel, že hodina teologických súm zatiaľ znovu neodbila. Vedel, že sa musí uspokojiť s fragmentami. Ale vždy sa snažil v týchto fragmentoch nazerať celok. Premýšľať o fragmentoch z pohľadu celku. Uchopiť fragmenty ako odrazy celku. Týmto je zároveň naznačený aj jeho základný duchovný postoj: Söhngen bol človekom, ktorý sa radikálne a kriticky pýta. A ani my si dnes tieto otázky nekladieme radikálnejšie, než to robil on. Ale súčasne bol Söhngen človekom radikálne veriacim.“^[2]

Výber z diela

• Über analytische und synthetische Urteile. Eine historisch-kritische Untersuchung zur Logik des Urteils, 1915
• Sein und Gegenstand. Das scholastische Axiom Ens et verum convertuntur als Fundament metaphysischer und theologischer Spekulation, 1930
• Analogia fidei, 1934
• Symbol und Wirklichkeit im Kultmysterium, 1937
• Der Wesensaufbau des Mysteriums, 1938
• Die Einheit der Theologie in Anselms Proslogion,1938
• Kardinal Newman. Sein Gottesgedanke und seine Denkergestalt, 1946
• Das sakramentale Wesen des Messopfers, 1946
• Der Geist des Glaubens und der Geist der Wissenschaft, 1947
• Humanität und Christentum, 1947
• Die Einheit in der Theologie, 1952
• Philosophische Einübung in die Theologie. Erkennen, Wissen, Glauben. 1955
• Gesetz und Evangelium. Ihre analoge Einheit theologisch, philosophisch, staatsbürgerlich. 1957
• Der Weg der abendländischen Theologie. Grundgedanken zu einer Theologie des 'Weges'. 1959
• Analogie und Metapher. Kleine Philosophie und Theologie der Sprache. 1962
• Grundfragen einer Rechtstheologie, 1962
• Christi Gegenwart in Glaube und Sakrament, 1967

Literatúra

• KLAUSNITZER, Wolfgang. Gottlieb Söhngen. In: Biographisch-Bibliographisches Kirchenlexikon. Band 21. Nordhausen: Bautz, 2003. S. 1446–1454. ISBN 3-88309-110-3.

Referencie

1. ↑ SÖHNGEN, Gottlieb. Neoscholastik. In: Lexikon für Theologie und Kirche. 2.. vyd. Freiburg : Herder Verlag.
2. ↑ GRAULICH, Markus. Unterwegs zu einer Theologie des Kirchenrechts. Die Grundlegung des Rechts bei Gottlieb Söhngen (1892–1971) und die Konzepte der neueren Kirchenrechtswissenschaft. Paderborn : Schoeningh Ferdinand GmbH, 2005. ISBN 9783506729248. S. 438.

Externé odkazy

• http://www.mediathek.at/atom/12D2D87B-0EB-00101-00000A4C-12D20CBA (nemecky)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gottlieb Söhngen na nemeckej Wikipédii.