Golianovo
obec
Kostol Krista Kráľa
Štát	Slovensko
Kraj	Nitriansky kraj
Okres	Nitra
Región	Ponitrie
Vodný tok	Kadaň
Nadmorská výška	149 m n. m.
Súradnice	48°16′06″S 18°11′12″V / 48,2682°S 18,1868°V / 48.2682; 18.1868
Rozloha	10,7 km² (1 070 ha) [1]
Obyvateľstvo	2 007 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	187,57 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1156
Starosta	Ľuboš Kolárik[3] (DOBRÁ VOĽBA a Umiernení)
PSČ	951 08
ŠÚJ	500232
EČV (do r. 2022)	NR
Tel. predvoľba	+421-37
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Golianovo Golianovo 400 951 08 Golianovo
E-mailová adresa	poslať email
Telefón	658 11 31
Fax	658 11 31
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Golianovo
Webová stránka: golianovo.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Golianovo (maď. Lapásgyarmat, 1920-1927 Lapáš Ďarmoty, 1927-1938, 1945-1948 Lapášské Ďarmoty) je obec na Slovensku v okrese Nitra. V obci je rímskokatolícky kostol Krista Kráľa z roku 1937.

Polohopis

Golianovo leží v západnej časti Žitavskej pahorkatiny, vo vrchovinou chránenej doline v okrese Nitra cca 10 km juhovýchodne od Nitry. Stred obce sa nachádza vo výške 149 m n. m. Kataster obce je mierne pahorkatý v rozmedzí 147 až 233 m n. m.

Časti obce

V 20. storočí k obci patrili viaceré dnes už zaniknuté majere a osady, zoradené podľa počtu obyvateľov v roku 1902 zostupne

• Tichý Dvor (Čendeš, maďarsky Csendes Puszta) dnes už neobývaná osada zanikla v 90. rokoch 20. storočia. V minulosti sa tu nachádzala kúria, roľnícke domy a hospodárske budovy. V osade bol vysadený ovocný sad s exotickými druhmi plodín vyrúbaný v 70. rokoch 20. storočia.^[4]
• Betlehem zanikol po 2. svetovej vojne
• Ňárašský Pereš zanikol po 2. svetovej vojne
• Dolný Mlyn bol zaplavený pri budovaní vodnej nádrže Golianovo. V jeho lokalite sa nachádzali viaceré archeologické náleziská.

Vodné toky

• potok Kadaň
• Tichý potok (prítok Kadane)
• Betlehemský prameň (prítok Kadane)
• Veskejský prameň (prítok Kadane)

Vodné plochy

Golianovský rybník bol vybudovaný v šesťdesiatych rokoch na toku Kadaň. Vlievajú sa tu doň Tichý, Betlehemský a Veskejský prameň. V súčasnosti slúži na závlahu okolitých polí a chov rýb.

Symboly obce

Držiteľom pečate v minulosti bol richtár, ktorý ňou potvrdzoval písomnosti. Pečať zastupovala funkciu vlastnoručného podpisu, keď obyvatelia obce nevedeli písať a čítať.

Obecná pečať

Táto pečať pochádza z osemhrannej pečate Lapášskch Ďarmôt z 18. storočia. Pečať bola ovplyvnená symbolikou niektorého zemianskeho rodu, ktorý bol zemepánom obce. Bola na nej ruka držiaca tri kvety. V kruhopise po obvode pečate bol latinský nápis „SIGILUM LAPASGAR“ (čiže PEČAŤ LAPÁŠskych ĎARmôt).

Obecné symboly

Na podklade pečate obce z 18.storočia bol vypracovaný návrh obecného erbu, ktorý obecné zastupiteľstvo prijalo na zasadnutí 4. júla 1996 pod číslom OZ-115/1996. Návrh schválila Heraldická komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pod signatúrou HR: G-16/96.

Obecný erb

Je tvorený neskorogotickým (dolu zaobleným) červeným štítom, v ktorom striebroodeté rameno drží tri strieborné kvety so zlatým stredom a zlatým kalichom. Kvety sú na zlatých bezlistých stopkách.

Vlajka obce

Má štyri pozdĺžne pruhy vo farbách červená (1/8), biela (3/8/), žltá (3/8) a červená (1/8). Pomer dĺžky a šírky je 3:2. vlajka je ukončená troma cípmi, čiže dvoma zástrihmi.

Dejiny

Svedectvom o osídlení lokality obce je nález rímskej spony zo začiatku nášho letopočtu. Neskôr sa obec formovala ako hradné panstvo nitrianskeho hradu a ako sídlo poddaných, ktorí si v okolí mesta Nitry budovali osady zoskupujúce menší či väčší počet rodín. Usídľovali sa v úrodných rovinách a vrchovinami chránených kotlinách. Prvá písomná zmienka o obci je z r. 1156, kde sa obec spomína pod názvom "Gurmot" v súvislosti s existenciou fary.

V roku 1234 sa obec spomína ako "Gurmot, aliud Gurmot", v roku 1773 ako "Lapos Gyarmath", roku 1920 "Lapáš Darmoty", v roku 1927 "Lapášske Ďarmoty" a od roku 1948 na počesť generála Jána Goliana "Golianovo". V roku 1232 patrila obec Nitrianskemu hradu. V rozkvete sa nachádza obec za vlastníkov rodov Bilidi a Barbely (1550). V tomto období sa spomína fara, malá kaplnka a niže obce rybník.

Úpadok obce bol zaznamenaný za vlastníkov rodov Tarnay, Nevery a grófa Galla. Obrad k lepšiemu nastal po príchode rodu Turčániových (1760-1880). Po nich boli v obci zemepánmi už len Vöröovci a Smrečániovci.

V povojnových rokoch boli rozparcelované a pridelené na výstavbu rodinných domov statkárske pozemky. 19. marca 1957 došlo k založeniu družstva. V roku 1968 bol pre potreby obce do užívania odovzdaný Kultúrny dom.

Pri stavbe vodnej nádrže v 60. rokoch 20. storočia boli odkryté praveké pohrebiská, kultúrne jamy maďarovskej kultúry zo staršej doby bronzovej ako aj mladšie nálezy zo stredoveku.

V 21. storočí bolo v obci objavené archeologické nálezisko jediného trojitého rondelu na Slovensku, ktorý je datovaný do obdobia lengyelskej kultúry. Najstaršie dosiaľ nájdené artefakty sa zaraďujú do obdobia Želiezovskej kultúry (4700 – 4300 pred n. l.). Najviac nálezov sa datuje do obdobia Lengyelu II – III, čiže do obdobia mladého neolitu a eneolitu. ^[5]

Obyvateľstvo

Národnostné zloženie

Vierovyznanie

Osobnosti

• Pavol Plesník - slovenský geograf

Kultúra a zaujímavosti

Pravidelné podujatia

Od roku 2003 sa v obci každoročne konali furmanské preteky. V obci sa taktiež konáva ochutnávka vín, hodové slávnosti, slávnosť sv. Urbana, stavanie mája, obecná zabíjačka, pochovávanie basy a mnoho plesov.

Pamiatky

• Kamenný kríž pri ceste z Vrábeľ, ktorý dal postaviť František Varga v roku 1791
• Kríž na novom cintoríne, pôvodne postavený ako prícestný kríž s latinským nápisom. Kríž bol v posledných rokoch reštaurovaný s prekladom Vznešená pani Johanna Ocskay z Ladíc z vďaky za požehnanie potomka dňa 20. októbra 1818.
• Stará socha sv. Urbana v obci, ktorú v roku 1845 postavil Pavol Duchoň
• Kríž na starom cintoríne s nápisom Ja som skrisenie a život, gdo veri vo mne žiť bude, keď aj umre. Znak spaseňá postavila obec 1911.
• Polychrómovaná socha sv. Floriána pri požiarnej zbrojnici
• Nová socha sv. Urbana nad vinohradmi z roku 1990
• Drevorezba sv. Konštantína Cyrila a sv. Metoda pred kostolom z 21. storočia
• Busta generála Jána Goliana z 21. storočia

Stavby

• Budova obecného úradu a pošty z druhej polovice 18. storočia postavená ako zemianska kúria
• Budova bývalej MŠ postavená v roku 1912
• Kostol Krista Kráľa z roku 1937
• Zdravotné stredisko dal postaviť v roku 1937 Dr. Lechner ako rodinný dom s ordináciou
• Budova Základnej školy dostavaná v roku 1965
• V roku 1971 bolo vybudované nové futbalové ihrisko s klubovňou

Šport

V obci pôsobí futbalový klub OFK Golianovo. V obci sa nachádza futbalové, školské, volejbalové a viacúčelové ihrisko.

Školstvo

• Základná škola s materskou školou Golianovo

Referencie

Zdrojupraviť | upraviť zdroj

• Hromník, Milan, In: Z dejín farnosti Veľký Lapáš, Junior press, Bratislava, 2002, ISBN 80-968795-0-2

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Golianovo

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Stránky obce
• ZŠ a MŠ Golianovo

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.