A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Golda Meirová | ||||||||
izraelská politička | ||||||||
4. predseda vlády Izraela | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 17. marec 1969 – 11. apríl 1974 | ||||||||
| ||||||||
Bývalá ministerka zahraničných vecí | ||||||||
V úrade 1956 – január 1966 | ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Rodné meno | Golda Mabovičová | |||||||
Narodenie | 3. máj 1898 Kyjev, Rusko, dnes Ukrajina | |||||||
Úmrtie | 8. december 1978 (80 rokov) Jeruzalem, Izrael | |||||||
Rodina | ||||||||
Manžel |
Morris Myerson (1917 – 1956) | |||||||
Deti | Menachem (* 1924) Sara (* 1926) | |||||||
Odkazy | ||||||||
Golda Meirová (multimediálne súbory) | ||||||||
Golda Meirová (hebr. גּוֹלְדָּה מֵאִיר), rodená Golda Mabovičová, v rokoch 1917 – 1956 Golda Myersonová (* 3. máj 1898, Kyjev, Rusko, dnes Ukrajina – † 8. december 1978, Jeruzalem, Izrael) bola jedna z najvýznamnejších političiek Blízkeho východu druhej polovice 20. storočia.
Bola spoluzakladateľkou Izraelského štátu, pôsobila vo funkciách ministerky práce a ministerky zahraničných vecí. Bola tiež štvrtým premiérom Izraela (17. marec 1969 – 11. apríl 1974). V Izraeli bola označovaná za „železnú lady“ politiky veľa rokov predtým, než v Spojenom kráľovstve tento prídomok pripadol britskej ministerskej predsedníčke Margaret Thatcherovej.[1] David Ben-Gurion ju raz popísal ako jediného muža v kabinete.[1] Zatiaľ je jedinou ženou, ktorá vykonávala funkciu premiéra Izraela.[2]
Životopis
Detstvo a mladosť
Narodila sa v židovskej štvrti Kyjeva Blume Neidičovej a Moše Mabovičovi. Jej päť súrodencov zomrelo ešte za jej detstva, zostali jej len dve sestry Šejna a Cipke.[3] Často hladovali a mrzli, a tak chudoba donútila v roku 1903 jej otca, tesára, emigrovať do USA[4], kam ho v roku 1906 nasledoval aj zvyšok jeho rodiny, aby sa usadili v Milwaukee v štáte Wisconsin.[5] Tu už ako osemročná každé ráno pomáhala matke v obchode.[5] Keď mala 14, jej matka bola presvedčená, že je už dosť vzdelaná, tak by mala robiť a vydať sa za staršieho muža.[5] Golda s tým nesúhlasila a utiekla z domu.[5]
Necelý rok žila v Denveri u staršej sestry Šejny, kde chodila do školy a popri tom pracovala, a tiež sa tu stretla so svojím budúcim manželom Morrisom Myersonom[6] (zomrel v roku 1951). Po nezhodách so sestrou sa vrátila do Milwaukee[3], kde dokončila strednú školu a prihlásila sa do učiteľského ústavu.[7] V tejto dobe sa začala prvýkrát vážnejšie zajímať o sionistické hnutie.[3]
24. decembra 1917 sa vydala za Morrisa[6] pod podmienkou, že s ňou odíde do Palestíny[8]. Golda mala v pláne podniknúť aliju ihneď po svadbe, ale jej plány narušilo zrušenie všetkých transatlantických spojov v dôsledku prvej svetovej vojny. Do Palestíny, teraz už pod britskou správou, sa spoločne s manželom a sestrou Šejnou presťahovali v roku 1921.[9]
Pôsobenie v Izraeli
Po príjazde do mandátnej Palestíny manželia odišli žiť do kibucu. Vybrali si kibuc Merchavja v údolí Emek Jizreel, avšak ich žiadosť rada kibucu zamietla (jednak kvôli americkému pôvodu, jednak preto, že nechceli prijímať manželské páry). Meyersonovi sa však nedali odbiť a na tretí raz boli prijatí.[10] Medzi Goldine povinnosti v kibuci patril zber mandlí, výsadba stromov, práce v hydinárni a v kuchyni.[11] V kibuci si uvedomili jej vodcovské schopnosti a vybrali ju za svojho zástupcu v odborovom zväze Histadrut.[7] V roku 1924 s manželom kibuc opustili, krátko žili v Tel Avive a nakoniec sa usadili v Jeruzaleme. Goldin manžel získal zamestnanie v novozaloženej stavebnej a dodávateľskej spoločnosti Solel Bone (doslova „Dláždič a stavbár“).[12] V Jeruzaleme sa im narodili dve deti, syn Menachem (* 1924) a dcéra Sára (* 1926).[3] Golda tu pracovala ako učiteľka a musela si privyrábať aj v práčovni, aby mali na zaplatenie jaslí.[11] V roku 1928 bola zvolená za tajomníčku Rady pracujúcich žien (Mo'ecet ha-Po'alot) a odišla na dva roky (1932 – 1934) ako jej vyslankyňa do Spojených štátov.[13] Vzala so sebou aj deti, ale manžel zostal v Jeruzaleme. I kvôli jej obrovskému pracovnému zaťaženiu sa nakoniec rozviedli.[1] V roku 1951, počas Goldinej zahraničnej cesty, Morris zomrel na srdcový infarkt.[8]
Po návrate sa stala členkou výkonného výboru Histadrutu. Medzi rokmi 1932 a 1934 pracovala ako jeho zástupkyňa v USA. V roku 1940 začala Histadrut zastupovať na medzinárodných konferenciách, podnikla niekoľko ciest do Británie a USA, kde získala politickú i finančnú podporu pre vznik samostatného Izraelského štátu. V roku 1946 sa stála riaditeľkou politického oddelenia Židovskej agentúry vďaka čomu získala súhlas na presťahovanie mnohých židovských rodín umiestnených v britských internačných táboroch na Cypre späť do Palestíny.
14. mája 1948 bola jednou z dvoch signatárok izraelskej deklarácie nezávislosti (druhou bola Rachel Kohenová-Kaganová, spolu deklaráciu podpísalo 38 osôb)[7]. David Ben Gurion navrhol Goldu za členku dočasnej vlády. Niekoľko dní pred Deklaráciou nezávislosti ju poslal Ben-Gurion na nebezpečnú misiu, kde mala vyjednávať s jordánskym kráľom Abdalláhom o neútočení Jordánu na Izrael.
Vybavená vôbec prvým izraelským diplomatickým pasom[14][15] prišla 2. septembra 1948 do Moskvy, kde 10. septembra odovzdala v Kremli menovací dekrét na vyslankyňu v Sovietskom zväze. Stala sa tak historicky prvým izraelským vyslancom v tejto krajine.[16]
V roku 1949 bola zvolená za Stranu práce poslankyňou Knesetu (izraelského parlamentu) a túto funkciu nepretržite zastávala až do roku 1974.[7].
Do roku 1956 pracovala ako ministerka práce. V roku 1956 prijala na výzvu vtedajšieho premiéra Ben Guriona hebrejské meno Meir(ová) („jasnejšie horieť, urobiť svetlo“, „ožiariť“[8]) a v júni toho istého roku sa stala ministerkou zahraničných vecí[17]. Ministerský post si udržala do januára 1966. Ako ministerka zahraničných vecí bola tvorcom izraelských pokusov o vytvorenie vzťahov so vznikajúcimi nezávislými africkými krajinami, tiež upevnila vzťahy s USA a vytvorila obojstranné vzťahy s krajinami Latinskej Ameriky[18].
Na začiatku 60-tych rokov jej diagnostikovali rakovinu, a tak v roku 1968 odišla do penzie, odvolávajúc sa na chorobu a vyčerpanie z predošlého úradovania. Medzi rokmi 1966 – 1968 pracovala ako generálna tajomníčka Mapaj (izraelská robotnícka strana)[7], a neskôr, keď sa Mapaj stalo súčasťou novovytvorenej Strany práce, bola vybraná za jej generálnu tajomníčku.
V roku 1969 bola vyzvaná, aby sa ujala funkcie dočasnej ministerskej predsedníčky vlády po zosnulom Levim Eškolovi[19]. Vo funkcii ministerskej predsedníčky potom zostala i po voľbách v októbri 1969 a v čele koaličnej vlády ovládla i Kneset.
V roku 1971 vyvolali jej odporcovia v Knesete neúspešné hlasovanie o vyslovení nedôvery jej vláde – vraj príliš ustupuje v mierových jednaniach Egyptu. Iná situácia nastala po nečakanom egyptsko-sýrskom útoku cez sviatok Jom kipur v roku 1973, kedy bolo izraelské vojsko viditeľne zaskočené a nepripravené – Izrael utrpel ťažké straty. Kabinet Goldy Meirovej bol tvrdo kritizovaný. Pod ťarchou kritiky, a ako sama hovorila, na základe „vôle ľudu,“ nakoniec 11. apríla 1974 rezignovala na svoju funkciu. Ku svojej rezignácii sama dodala: „Päť rokov stačí (…) bolo by nad moje sily naďalej niesť toto bremeno.“[11][20] Po rezignácii ešte ako premiérka vlády v demisii úspešne dojednala dohody o stiahnutí vojenských síl s Egyptom a Sýriou. Na poste premiéra ju 3. júna nahradil Jicchak Rabin. O štyri dni neskôr rezignovala na svoj poslanecký mandát a natrvalo odišla z politiky.[13] V roku 1975 jej bola udelená Izraelská cena za jej mimoriadny prínos spoločnosti a Izraelu[21]. Tá je udeľovaná od roku 1953 a patrí medzi najvyššie izraelské štátne vyznamenania.
Aj v ďalších rokoch však aktívne pôsobila v Strane práce. Zomrela v decembri 1978, po 15 ročnom zápase s rakovinou[7] , a je pochovaná na vrchu Har Herzl v Jeruzaleme[22].
Umelecké stvárnenie
Príbeh Goldy Meirovej bol témou mnohých stvárnení v divadle i vo filme.
V roku 1977 hrala Anne Bancroftová Goldu Meirovou v broadwayskej hre Williama Gibsona Golda.
Austrálska herečka Judy Davisová stvárnila mladú Goldu v televíznom filme A Woman Called Golda (1982); staršiu Goldu stvárnila Ingrid Bergmanová.[23]
Herečka Colleen Dewhurstová ju stvárnila v televíznom filme z roku 1986 Meč Gideonov.[24]
V roku 2003 stvárnila americká herečka Tova Feldshuhová Goldu Meirovou v broadwayskej hre Golda's Balcony, druhej hre od Williama Gibsona[25]. Vo filmovej podobe tejto hry sa v úlohe Goldy predstavila Valerie Harperová[26].
V roku 2005 stvárnila herečka Lynn Cohenová Goldu Meirovou v Spielbergovom filme Mníchov.[27]
Herečka Tova Feldshuhová ju opätovne stvárnila vo francúzskom filme z roku 2006 Ó Jeruzalem.[28]
Vo filme The Hope z roku 2009 režisérky Márty Mészárosovej ju stvárnila poľská herečka Beata Fudalejová[29].
Referencie
- ↑ a b c BUTT, Gerald. Golda Meir . BBC, . Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Golda Meir: Overview. : Metropolitan State College of Denver. . Dostupné online. (anglicky)
- ↑ a b c d PROVIZER, Norman. Golda Meir: An Outline of a Unique Life . Metropolitan State College of Denver, . Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Golda Meir's American Roots . American Jewish Historical Society, . Dostupné online. (anglicky)
- ↑ a b c d VARNELL, Jeanne. Women of Consequence: The Colorado Women's Hall of Fame. Colorado : Johnson Books, 1999. Ďalej len: Women of Consequence: The Colorado Women's Hall of Fame. Dostupné online. ISBN 978-1555662141. S. 125. (anglicky)
- ↑ a b Women of Consequence: The Colorado Women's Hall of Fame. s. 127
- ↑ a b c d e f Golda Meir . Encyclopædia Britannica, . Dostupné online. (anglicky)
- ↑ a b c KORDOVA, Šošana. Mother of a nation, but not much of a mother . Haaretz, 2008-07-07, . Dostupné online. (anglicky)
- ↑ SACHAR, Howard, M. Dějiny Státu Izrael. Praha : Regia, 1999. Ďalej len SACHAR, Howard, M. Dějiny Státu Izrael. ISBN 80-902484-4-6. S. 535.
- ↑ SOSHUK, Levi; EISENBERG, Azriel. Momentous century: personal and eyewitness accounts of the rise of the. London : Rosemont, 1984. Dostupné online. ISBN 0-8453-4748-9. S. 138. (anglicky)
- ↑ a b c SHENKER, Israel. Golda Meir: Peace and Arab Acceptance Were Goals of Her 5 Years as Premier . The New York Times, 1978-12-09, . Dostupné online. (anglicky)
- ↑ GILBERT, Martin. Izrael:Dějiny. s. 66
- ↑ a b Meir, Golda (née Mabovitch; 1898-1978) . Židovská agentura, . Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Golda's Circle . The Emery/Weiner School, . Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Golda Meir's life was devoted to building Zionism . Jewish News Weekly, 2005-07-15, cit. 2009-11-02. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ SACHAR, Howard, M. Dějiny Státu Izrael. s. 372-373
- ↑ ROSENZWEIG, Luc. Ariel Šaron. s.l. : Garamond, 2008. Ďalej len: ROSENZWEIG, Luc. Ariel Šaron. ISBN 978-80-7407-023-5. S. 85.
- ↑ Golda Meir online. Ministerstvo zahraničních věcí Izraele, cit. 2009-11-02. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ GILBERT, Martin. Izrael:Dějiny. s. 403-405
- ↑ Biography of Golda Meir online. Zionism and Israel, cit. 2009-11-02. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Recipients in 1975 online. Israel Prize Official Site, cit. 2009-11-02. Dostupné online. (hebrejsky)
- ↑ Golda Meir online. Jewish Virtual Library, cit. 2009-11-02. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ A Woman Called Golda online. Internet Movie Database, cit. 2009-12-12. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Sword of Gideon online. Internet Movie Database, cit. 2009-12-12. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ SOMMER, Elyse. A CurtainUp Review: Golda's Balcony online. CurtainUp, cit. 2009-12-12. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Golda's Balcony online. Internet Movie Database, cit. 2009-12-12. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ BURSTEIN, Nathan. A different take on Munich online. The Jerusalem Post, 2005-12-22, cit. 2009-12-12. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ O Jerusalem online. Internet Movie Database, cit. 2009-12-12. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ SCHWINKE. Meszáros wraps production on historical drama The Hope online. . Dostupné online. (anglicky)
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Golda Meirová
Externé zdrojeupraviť | upraviť zdroj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk