A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
- Globalizácia znamená aj všeobecne robenie globálnym, pretváranie na globálne.
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Globalizácia je proces narastania medzinárodného prepojenia vo všetkých oblastiach (ekonomika, politika, kultúra, komunikácia, životné prostredie atď.) pozorovaný najmä v posledných desaťročiach. Extrémna interpretácia tohto procesu často označuje globalizáciu ako pokročilý kapitalizmus, ktorý stiera lokálne tradície a regionálne rozdiely a vytvára homogenizovanú svetovú kultúru.[1]
História
Znakom globalizácie je aj „zrútenie“ času a priestoru. Tento jav je najlepšie opísaný v teórií „veľkej dediny“ od Marshalla McLuhana v diele Gutenberg Galaxy (1962). Podľa McLuhana okamžitá komunikácia zničí geografickú rovnováhu a vytvorí „veľkú dedinu“.[1] Termín "globalizácia" bol spopularizovaný Theodorom Levittom profesorom Harvardovej univerzity.[2] Levitt tento termín použil ako prvý v spojení s ekonomikou. Stalo sa tak v roku 1983.
Globalizácia v obchode
Základným impulzom pre začiatok globalizácie bola revolúcia v doprave v polovici 20. storočia. Pomocou rýchlejšej a sofistikovanejšej dopravy mohli firmy uzavierať obchody nielen s lokálnymi partnermi, ale aj s partnermi na opačnej strane Zeme. Priekopníkom globalizácie boli Spojené štáty americké, kde miestne spoločnosti v 60. rokoch expandovali na európske trhy. Dôsledkom toho bolo, že Američania sa museli čiastočne prispôsobiť európskemu zákazníkovi a naopak. Stykom dvoch kultúr sa zmenil spôsob výroby a predaja. Tieto zmeny niektorí označili ako prínos, iní sa s tým nikdy nezmierili. Do globalizácie sa neskôr zapojili aj ďalšie krajiny. V 70. rokoch, keď nastal prudký rozvoj japonskej ekonomiky sa jej tovary rozšírili do všetkých krajín. V USA a Európe tak boli následkom konkurenčného boja zredukované niektoré priemyselné odvetvia. Ich miesto zaujali japonské firmy s ich spôsobom výroby. Tieto procesy prebiehali aj v 80. a 90. rokoch a prebiehajú naďalej.
Globalizácia v kultúre
Hlavnými centrami globalizácie sú vždy veľké mestá, kde sa za posledných 40 rokov kultúrne rozdiely zmenšovali. Týmto mestám (napr. Berlín, Londýn, New York) sa hovorí taviace kotle (z anglického melting pot). Súčasťou globalizácie je aj prisťahovalectvo, tak v Európe (Turci, Alžírčania, Číňania), ako aj v Severnej Amerike (hlavne v USA Mexičania a Portorikánci) a v krajinách na Arabskom polostrove (Indovia, Pakistanci). Globalizácia sa najviac prejavuje vo vyspelých oblastiach, tam kde je vysoká kúpna sila a rozvinutá a intenzívna doprava.
Globalizácia vo svetovej ekonomike
Globalizáciou sa v skratke nazýva teória globálneho ekonomického rastu (pozri Rozvojová politika), podľa ktorej rozvoj vyspelých krajín spôsobuje aj zvýšenie životnej úrovne a zmiernenie chudoby v rozvojových krajinách. Na druhej strane odporcovia globalizácie tvrdia, že rozdiely sa prehlbujú a vyspelé krajiny musia podporovať miestne drobné podnikanie v krajinách tretieho sveta. Taktiež musia zmenšovať ekologické dopady priemyslu v rozvojových krajinách, ktoré ich situáciu zhoršujú.
Zápory globalizácie
Proces globalizácie so sebou prináša aj rôzne problémy. Jedným z nich je napríklad veľká odlišnosť kultúr, ktorá vedie k nestabilite v niektorých krajinách. Typickým príkladom sú krajiny západnej Európy, kde často dochádza k nepokojom. Tento problém môže mať ale aj opačný charakter, napríklad v arabským krajinách, kde preniká západná globalizovaná kultúra a mení tak konzervatívnu islamskú spoločnosť.
Referencie
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Globalizácia
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Škandály
Žena
Životný štýl
Aktivizmus
Antiglobalizácia
Charita
Chudoba
Civilná služba
Ekonomické vedy a ekonomika
Etniká, národy a národnosti
Globalizácia
Hippies
Humanitárna pomoc
Informačná spoločnosť
Každodenný život
Kancelária
Kasty
Škandál
Živelnosť
Životný štýl
Antiglobalizácia
Archaická spoločnosť
Asertívne právo
Asertívne zvládnutie kritiky
Asertivita
Autorita (sociológia)
Blahoželanie
Blaho (pocit)
Buržoázna spoločnosť
Charita
Deportácia
Detský domov
Disident
Elita
Flashmob
Fundamentalizmus
Globalizácia
Hladovka (odmietanie potravy)
Hlasovanie
Ice Bucket Challenge
Kasta
Kultúra reálnej virtuality
Lokálny patriotizmus
Mainstream
Maršal
Masová spoločnosť
Mier
Mimovládna organizácia
Mrav
Negatívna asercia
Negatívne opytovanie
Normatívny systém
Občiansky preukaz
Občianstvo
Otvorená spoločnosť
Otvorené dvere
Politická kultúra
Postindustriálna spoločnosť
Potreba sociálneho života
Prijateľný kompromis
Propaganda
Publikum (obecenstvo)
Reakcia spätnou väzbou
Rodné číslo
Sebaotvorenie
Sedliak (poddanstvo)
Selektívne ignorovanie
Situácia (filozofia)
Skinheads Against Racial Prejudice
Sloboda
Sloboda slova
Sociálna skupina
Sociálny konflikt
Sociológia
Sociológia kultúry
Spätná väzba pri prijímaní kritiky
Spoločenská deľba práce
Spoločenská inštitúcia
Stredná trieda (sociológia)
Susedstvo
Tajná spoločnosť
Triedny boj
Verejná mienka
Voľby
Voľné informácie
Watchdog
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk