A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Glenn L. Martin Company bol americký letecký výrobca založený americkým priekopníkom letectva Glennom L. Martinom. Spoločnosť existovala v rokoch 1912 – 1961 a potom niekoľkokrát prešla fúziami, na ktorých konci bol jeden z najväčších leteckých výrobcov Lockheed Martin.
Začiatky
Glenn L. Martin Company bola založená 16. augusta 1912. Martin najprv začal stavbou vojenských cvičných lietadiel, ktoré vyrábal v kalifornskej Santa Ane. V roku 1916 prijal ponuku Wright Company na vytvorenie Wright-Martin Company, čo sa stalo v auguste toho istého roka. Spolupráca nefungovala dobre a Martin firmu opustil, aby vytvoril novú spoločnosť Glenn L. Martin. Stalo sa tak 10. septembra 1917 v meste Cleveland v štáte Ohio.

Medzivojnové obdobie
Prvým úspechom továrne bol bombardovací dvojplošník Martin MB-1, objednaný US Army 17. januára 1918. Stroj vstúpil do služby až po skončení prvej svetovej vojny. Jeho vylepšený nasledovník Martin MB-2 bol taktiež prijatý do sériovej výroby. Bolo vyrobených 20 kusov (prvých 5 pod označením MB-2, zvyšok ako NBS-1 - nočný bombardér s krátkym doletom). Pôvodne bolo objednaných o 110 kusov viac, ale výroba sa nerealizovala vo firme Martin. Letectvo totiž zakúpilo práva na lietadlo a nechalo si zvyšok série vyrobiť vo firmách Curtiss-Wright (50ks), LWF Engineering (35ks) a Aeromarine (25ks). Používalo ho celkom 7 squadron (Virgínia 4, Havaj 2 a jedna na Filipínach).
V roku 1924 pre zmenu Glenn L. Martin vďaka lepšej cene získal objednávku na výrobu prieskumného bombardéra Curtiss SC-1, ktorých vyrobil celkom 404 kusov. V roku 1929 firma predala svoju továreň v Clevelande a postavila úplne novú blízkosti mesta Baltimore v Middle River v štáte Maryland. V tridsiatych rokoch Martin staval lietajúce člny pre US Navy a vyvinul tiež priekopnícky bombardér Martin B-10, ktorý priniesol množstvo technických vylepšení. Vyrobil tiež lietajúci čln Martin Model 130 China Clipper, ktorý používali aerolínie Pan Am pre spojenie San Francisca a Manily.


Druhá svetová vojna
V stavbe lietajúcich člnov spoločnosť pokračovala aj počas druhej svetovej vojny, keď vyrábala úspešný Martin PBM Mariner a veľký lietajúci čln JRM Mars. Spoločnosť aj za vojny stavala niekoľko typov bombardérov. Ľahký bombardér Martin Maryland bol rovnako ako nasledujúci Martin Baltimore vyrábaný najmä na vývoz. Najúspešnejšou druhovojnovou konštrukciou firmy bol stredný bombardér Martin B-26 Marauder, vyrobený vo viac ako 5 000 kusoch.
Firma tiež v licencii postavila 531 kusov ťažkého bombardéra Boeing B-29 Superfortress. Boli medzi nimi aj kusy Enola Gay a Bockscar, ktoré zhodili atómové bomby na Hirošimu a Nagasaki.
Neúspešný bol projekt viacúčelového palubného bombardéra Martin AM Mauler, ktorý bol operačne používaný len niekoľko rokov.


Povojnový vývoj
Krátko po skončení vojny firma vyvíjala prototypy prúdových bombardérov prvej generácie. Ale ani Martin XB-48, ani Martin XB-51 neboli nikdy sériovo vyrábané. V licencii bol vyrábaný britský bombardér English Electric Canberra a to pod označením Martin B-57 Canberra. V päťdesiatych rokoch bol vyrábaný tiež lietajúci čln Martin P5M Marlin a dvojmotorové dopravné lietadlo Martin 4-0-4.
Na prelome 40. a 50. rokov bolo vyrábané námorné hliadkové lietadlo Martin P4M Mercator.
Zaujímavým typom bol lietajúci čln s prúdovými motormi Martin P6M Seamaster, ktorý mal slúžiť ako strategický bombardér. Typ bol veľmi blízko vstupu do služby a bolo dokonca vyrobených 12 kusov, než ho v jeho úlohe vytlačili balistické strely Polaris.
V roku 1961 sa Glenn L. Martin spojil so spoločnosťou American-Marietta Corporation, čím vznikla spoločnosť Martin Marietta. Tá sa v roku 1995 zlúčila so spolocnostou Lockheed a tým vznikol zbrojný gigant Lockheed-Martin.
Zaujímavosti
Spoločnost Martin zamestnávala množstvo významných amerických konštruktérov a zakladateľov leteckých výrobcov ako bol Donald Douglas, Lawrence Bell, James S. McDonnell (McDonnell Aircraft Corporation), J. H. "Dutch" Kindleberger (North American), Hans Multhopp a C. A. Van Dusen (Brewster).
William Boeing, zakladateľ spolocnosti Boeing, sa pod vedením Glenna L. Martina učil lietať a aj v jeho spoločnosti kúpil svoje prvé lietadlo.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Glenn L. Martin Company
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Glenn L. Martin Company na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
AGCO
Apple
Autodesk
Automobilky USA
Disney
Electronic Arts
Filmové štúdiá USA
Filmové produkčné podniky USA
3DO
ACNielsen
Adobe Inc.
Airalo
Airbnb
Alphabet Inc.
Amazon.com
American Express
Amtrak
Associated Press
AT&T
Atari
ATI Technologies
Avis Car Rental
Axiom Space
Bell Labs
Bel Ami (porno)
Betterment
BFGoodrich
BlackRock
Cannondale Bicycle Corporation
Cisco Systems
Citrix Systems
Clarivate
Compaq
Converse (obuv)
Coursera
Cyrix
Dell
Diners Club International
Dolby Laboratories
Dyras
Eastman Kodak
EBay
Electronic Arts
Emery Roth & Sons
EMG
Epic Games
Factor 5
Falcon Entertainment
Fenway Sports Group
Fisher-Price
Forbes (vydavateľstvo)
Fortune 500
Gamevice
General Electric
Getty Images
Gibson Guitar Corporation
Glenn L. Martin Company
Goldman Sachs
GoPro
Gray Matter Interactive
GT Bicycles
Hangar 13
Hay Group
Helixe
Hewlett-Packard
Hoka One One
Honeywell
Hooters
Hotely a rezorty Wyndham
Hyperkin
IBM
Id Software
Intel
Ion Storm
JBL
Johnson Controls
Korbel Champagne Cellars
Koss Corporation
Lexmark
LucasArts
MasterCard
Mesa Boogie
Monkeystone Games
Monolith Productions
Monsanto
Motorola
Ness Digital Engineering
Neuralink
New Balance
NexGen
Nike, Inc.
Online Computer Library Center
Oracle Corporation
Oshkosh Corporation
Panavision
Peavey Electronics
Pixar Animation Studios
Plantronics
Polaris Industries
PRS Guitars
Qualcomm
Razer
Red Hat, Inc.
Rocketdyne
Rockford Fosgate
Rogue Entertainment
Salesforce
Salesforce.com
Shell Oil Company
Skidmore, Owings and Merrill
Specialized
Starbucks
Tesla (automobilka)
Texaco
Texas Instruments
Toffler Associates
Trek Bicycle Corporation
Trident Microsystems
Uber
United Fruit Company
United Launch Alliance
United States Mint
Universal Music Group
Vanguard Group
Vans
Venum
Viacom (2006-2019)
Viacom International
Visa
Volition
Walmart
Warner Bros. Discovery
West Coast Customs
X (sociálna sieť)
Yahoo!
Zend Technologies
Zipline
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
