Georges Pompidou - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Georges Pompidou
Georges Pompidou
francúzsky politik
Georges Pompidou
Georges Pompidou, podpis (z wikidata)
19. prezident Francúzskej republiky
V úrade
15. jún 1969 – 2. apríl 1974
PremiériJacques Chaban-Delmas (1969 – 1972)
Pierre Messmer (1972 – 1974)
Predchodca Charles de Gaulle Alain Poher (interim) Nástupca
Biografické údaje
Narodenie5. júl 1911
Montboudif, Francúzsko
Úmrtie2. apríl 1974 (62 rokov)
Paríž, Francúzsko
Alma materÉcole normale supérieure
Rodina
Manželka
Claude Pompidouová [1]
Odkazy
Spolupracuj na CommonsGeorges Pompidou
(multimediálne súbory)

Georges Jean Raymond Pompidou (* 5. júl 1911, Montboudif, Francúzsko – † 2. apríl 1974, Paríž) bol francúzsky štátnik a od roku 1969 do svojej smrti prezident Francúzska a spoluknieža Andorry.

Životopis

Georges Jean Raymond Pompidou sa narodil 5. júla 1911 do rodiny učiteľov v dedine Montboudif v departemente Cantal rozprestierajúcom sa v centrálnej časti Francúzska. Po absolvovaní Filozofickej fakulty na prestížnej vysokej škole École normale supérieure v Paríži pokračoval v roku 1934 v šľapajach svojich rodičov a vydal sa na učiteľskú dráhu. Počas druhej svetovej vojny pedagogickú činnosť prerušil a až do kapitulácie Francúzska v roku 1940 slúžil v alpskom pešom pluku. Členom dočasnej vlády, v ktorej pôsobil ako referent pre otázky vzdelávania, sa stal po skončení druhej svetovej vojny. Práve v tomto období sa začala jeho úzka spolupráca s Charlesom de Gaulleom – od roku 1948 viedol päť rokov jeho kanceláriu. Keď v roku 1953 de Gaulle dočasne opustil politiku, Pompidou nastúpil do Rothschildovej banky a neskôr sa stal aj jej riaditeľom. Bola to pre neho príležitosť podieľať sa na hospodárskom živote krajiny a nadviazať širšiu škálu vzťahov.

V roku 1958 sa Charles de Gaulle opäť vrátil k moci a o štyri roky nato - v roku 1962 - sa po odstúpení Michela Debrésa Georges Pompidou postavil na čelo vlády.[2][3] Tento post zastával šesť rokov - od 14. apríla 1962 do 10. júla 1968 a stal sa dovtedy najdlhšie vládnúcim premiérom. Vo Francúzsku sa totiž od konca druhej svetovej vojny do mája 1958 až 23-krát zmenil šéf vládneho kabinetu. Po abdikácii Charlesa de Gaullea, ktorý v apríli 1969 odstúpil potom, ako v referende neprešiel jeho návrh na reformu Senátu a na presun niektorých kompetencií na kraje, sa konali vo Francúzsku v júni 1969 prezidentské voľby. Georges Pompidou porazil v druhom kole Alaina Poher. [2]Pompidou ziskal 58,2 % hlasov a najvyšši počet hlasov v dovtedajšej histórii.[4] V Elyzejskom paláci, sídle francúzskeho prezidenta, pokračoval Georges Pompidou v kurze, ktorý nastolil jeho predchodca de Gaulle, ale politológovia sa zhodujú na tom, že si počínal pragmatickejšie. Na čele Francúzska bol od 15. júna 1969 až do svojej smrti 2. apríla 1974.

Georges Pompidou zdôrazňoval vážnosť umenia pri kultúrnom rozvoji krajiny. Preto prišiel prakticky hneď po svojom zvolení za prezidenta s myšlienkou vytvorenia múzea moderného umenia. Pozoruhodná budova v centre Paríža nesúca jeho meno - Centrum Pompidou - sa stala od roku 1977, keď bola otvorená, mimoriadne obľúbeným miestom a jednou z veľkých atrakcií mesta na Seine.[2]

Iné projekty

Referencie

  1. TASR. Zomrela Claude Pompidouová, vdova po nebohom francúzskom exprezidentovi. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2007-07-03. Dostupné online . ISSN 1335-4418.
  2. a b c TASR. Pred 110 rokmi sa narodil bývalý francúzsky prezident Georges Pompidou. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-07-05. Dostupné online .
  3. TASR. Historický kalendár na 14. apríla. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2002-04-14. Dostupné online . ISSN 1335-4418.
  4. ©TASR 2002. Le Temps: Francúzski voliči hlasovali za republikové hodnoty. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2002-05-06. Dostupné online . ISSN 1335-4418.
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Georges Pompidou





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk