Geologický cyklus je dlhé obdobie vo vývoji Zeme, ktoré sa v priebehu geologického obdobia niekoľkokrát opakuje a prebieha v určitom zákonitom slede. Najstaršie geologické cykly trvali asi 500 mil. rokov, najmladšie 200 mil. rokov. Na začiatku vznikajú nové geosynklinály – rozsiahle sedimentačné panvy a prebieha bázický, prevažne podmorský vulkanizmus. Koniec geologických cyklov charakterizuje intenzívne vrásnenie, vznik pásmových pohorí a sopečné výlevy.

Tento cyklus sa dá pomocou súčasných teórií (teória platňovej tektoniky) opísať nasledovne: Začiatok je otvorenie nového riftového systému, jeho následné rozširovanie a vyplnenie vodou (vznik mora) – napr. Červené more. Časom sa pôvodné okraje riftu od seba vzdialia dostatočne ďaľeko, čím sa z mora stane oceán a ich dná vytvoria oceánske panvy – Atlantický oceán. Časom rozchádzajúce sa platne prídu do kontaktu s inými platňami, čím nastane ich pokles v (subdukčnej zóne) a nakoniec sa celý oceán opäť uzavrie a kontinentálne platne na jeho okrajoch vytvoria pásmové pohorie. Poklesnutý a roztavený materiál sa môže opäť dostať na povrch – čo sa deje cez oslabené miesta v kôre, príp. cez existujúce riftové zóny, čím sa cyklus uzatvára.

Geologické cykly vo fanerozoiku sa nazývajú podľa vrásnení:

• kaledónsky geologický cyklus
• varísky geologický cyklus
• alpínsky geologický cyklus

Zdroj

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Portál vedy o Zemi