Geert Hofstede - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Geert Hofstede
Geert Hofstede
holandský sociológ
Narodenie2. október 1928
Haarlem, Holandsko
Úmrtie12. február 2020 (91 rokov)
Velp, Holandsko
Alma materTechnische Universiteit Delft
Rijksuniversiteit Groningen
ManželkaMaaike A. van den Hoek (1955 – 2020)
Deti4
Odkazy
Webstránkageerthofstede.nl
CommonsSpolupracuj na Commons Geert Hofstede

Gerard Hendrik Hofstede (* 2. október 1928, Haarlem, Holandsko – † 12. február 2020, Velp[1]) bol holandský sociológ. Zaoberal sa predovšetkým skúmaním vzťahov medzi rôznymi národnými kultúrami a kultúrou v rámci organizácií. V súčasnosti je v oblasti manažmentu jedným z najviac citovaných neamerických autorov.

V roku 1953 absolvoval magisterské štúdium v odbore prírodných vied na Technologickom inštitúte v Delfte a v roku 1967 získal titul PhD na Groningenskej univerzite. V rokoch 1953 - 1955 slúžil v holandskej armáde ako technický dôstojník. Od roku 1955 bola jeho manželkou Maaike A. van den Hoek, mali štyroch synov.[2].

Kariéra

Do povedomia odbornej verejnosti sa dostal na konci sedemdesiatych a na začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia, keď publikoval svoju teóriu národných kultúr. Podkladom pre jej vypracovanie boli Hofstedeho osobné skúsenosti získané počas pôsobenia v spoločnosti IBM Európe, kde založil a viedol oddelenie personálneho výskumu. Vytvoril vtedy IBM International Employee Opinion Research Program - program výskumu názorov zamestnancov, ktorého cieľom bolo zistenie vplyvu národnej kultúry na kultúru organizácie a určenie odlišností medzi jednotlivými národnými kultúrami v štýle riadenia, komunikácii a ďalších rovinách fungovania organizácie.

Po odchode od spoločnosti IBM sa stal profesorom na viacerých medzinárodných školách: od roku 1971 do roku 1973 ako externista prednášal problematiku organizačného správania na IMD (International Institute for Management Development) v Lausanne. V období rokov 1973 až 1979 pôsobil ako profesor manažmentu na EIASM (European Institute for Advanced Studies in Management) v Bruseli a zároveň ako hosťujúci profesor manažmentu na INSEAD vo francúzskom Fontainebleau. V roku 1980 stál Geert Hosfede ako spoluzakladateľ pri vzniku IRIC (Institute for Research on Intercultural Cooperation). V roku 1985 sa stal profesorom na Maastrichtskej univerzite, kde až do roku 1993 vyučoval. Neskôr pracoval ako poradca pre rôzne vládne a podnikateľské organizácie, napríklad pre Svetovú banku, OECD či pre Európsku komisiu.

Prínos

Hofstedeho najznámejšia kniha nesie názov Culture’s Consequences: International Differences in Work-related Values (po slovensky Dôsledky kultúry: Medzinárodné rozdiely v hodnotách súvisiacich s prácou). Jej obsahom je analýza výsledkov prieskumu, ktorý bol vykonaný na vzorke viac než 116 000 zamestnancov spoločnosti IBM zo 40 krajín celého sveta. Poukazuje na odlišnosti medzi kultúrami a prináša teórie vysvetľujúce kultúrnu rôznorodosť, ktoré sú často označované ako tzv. „Hofstedeho dimenzie“. Patrí k nim:

  • veľká verzus malá miera vyhýbania sa neistote
  • veľké verzus malé rozpätie moci
  • maskulinita verzus femininita
  • individualizmus verzus kolektivizmus
  • dlhodobá verzus krátkodobá orientácia

Z výsledkov tohto výskumu vyplynulo, že národná kultúra určuje v súvislosti s riadením predovšetkým:

  • tendencie organizácie pri tvorbe a výbere organizačnej štruktúry,
  • mieru zdôrazňovania jednotlivých manažérskych funkcií,
  • štýl riadenia vedúcich pracovníkov a spôsob rozhodovania v organizácii,
  • predstavy pracovníkov o úlohe manažéra v organizácii,
  • motivačné vzorce príslušníkov jednotlivých kultúr.

Hofstedeho štúdia v IBM sa preslávila ako prelomové dielo z oblasti sociálnych vied venované problematike medzikultúrnych vzťahov. Odvolávajú sa na ňu mnohé významné publikácie z rôznych odborov, napríklad zo sociológie, antropológie, práva, histórie, ekonómie či podnikovej ekonomiky. Tento koncept našiel uplatnenie aj v rámci analýzy najrôznejších sektorov ako je rozdelenie príjmov, výdavky na obranu, právne systémy, politika sociálneho zabezpečenia, náhle prepuknutia násilia a konfliktov, náboženské hodnoty a správanie, štátne a korporátne riadenie ekonomiky či práca.

Čestné tituly

  • člen Academy of Management, USA
  • vynikajúci študent Academy of International Business
  • medzinárodný čestný člen AIESEC
  • čestný člen SIETAR Europe
  • Doctor Honoris Causa, Nyenrode University, Holandsko
  • Doctor Honoris Causa, Nov Bulgarski Universitet, Sofia, Bulharsko
  • Doctor Honoris Causa, Οικονομικό Πανεπιστήμιο Αθηνών (Athénska univerzita ekonómie a obchodu), Athény, Grécko
  • Doctor Honoris Causa, Göteborgs Universitet, Gothenburg, Švédsko

Bibliografia

  • The Game of Budget Control. How to Live With Budgetary Standards and Yet Be Motivated By Them., 1967
  • Culture's Consequences: International Differences in Work-related Values, 1980
  • Uncommon Sense About Organizations: Cases, Studies, and Field Observations, 1994
  • Cultures and Organizations: Software of the Mind, 1997
  • Culture's Consequences: Comparing Values, Behaviors, Institutions, and Organizations Across Nations, 2001

Referencie

  1. https://geerthofstede.com/geert-hofstede-passed-away-1928-2020-obituary/
  2. Oficjalna strona Geerta Hofstedego . geerthofstede.com, . Dostupné online. (anglicky)

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Geert Hofstede

Émile Durkheim
Československo
Človek
Človek rozumný
Ľubomír Lipták
Ľudová kultúra
Škola Annales
Štát
Štátny
Štefan Polakovič (filozof)
Štruktúra
Štrukturalizmus
Štrukturalizmus (architektúra)
Žáner
Život
Adorno
Alfred Adler
Alfred Kroeber
Altamira (jaskyňa)
Alterglobalizmus
Alternatívna kultúra
Alvin Toffler
Al Gore
Anna Freudová
Antická filozofia
Antikapitalizmus
Antonio Gramsci
Anton Hykisch
Antropológ
Antropológia
Aristoteles
Arnold Joseph Toynbee
Arthur Schopenhauer
Auguste Comte
Barbar
Barok
Baruch Spinoza
Benátky (mesto)
Bioetika
Biofília
Biokulturológia
Birminghamská škola
Carl Gustav Jung
Cech
Charles Fourier
Chemikália
Cirkev
Civilizácia
Claude Lévi-Strauss
Cnosť
Cyklus
Dalimír Hajko
Dav
David Hume
Davisti
Dejiny umenia
Denis Diderot
Denis McQuail
Descartes (Indre-et-Loire)
Dialóg
Dialektická metóda
Dialektický
Dieťa
Diskurzívny
Dominik Tatarka
Duša
Duch
Duchovné vedy
Editor
Edward Burnett Tylor
Ekológia
Ekonómia
Ekonomika
Empirizmus
Erasmus Rotterdamský
Erich Fromm
Ernst Bloch
Esej
Estetický
Estetika
Etický
Etnografia
Etnológia
Etológia
Európa
Evolucionizmus
Existencializmus
Fernand Braudel
Film
Filmológia
Filmová kritika
Filozof
Filozofia
Filozofia 20. storočia
Filozofia dejín
Florencia
Fourierizmus
François Marie Charles Fourier
François Rabelais
Francúzsko
Francis Bacon
Francis Fukuyama
Frankfurtská škola
Frankfurt nad Mohanom
Freud
Friedrich Engels
Friedrich Schiller
Friedrich Wilhelm Ostwald
Fundamentalizmus
Futurológia
Geert Hofstede
Gender (rod)
George Berkeley
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Germánia
Gilles Deleuze
Giordano Bruno
Giovanni Battista Vico
Globalizácia
Gottfried Wilhelm Leibniz
Gotthold Ephraim Lessing
Gréci
Grécke jazyky
Gustav Klemm
György Lukács
Harry Stack Sullivan
Hegel
Heidegger
Heinrich Rickert
Henri de Saint-Simon
Herbert Marcuse
Hermeneutika
História
Historiografia
Hlbinná psychológia
Hodnota
Hodnota (filozofia)
Homér
Hra
Hrad
Hrdinovia
Identita
Igor Hrušovský
Immanuel Kant
Inštitúcia
Indivíduum
Informácia
Inovácia
Ján Bakoš
Ján Jesenius
Ján Lajčiak
Ján Smrek
Jürgen Habermas
Jacob Burckhardt
Jacques Derrida
Jacques Le Goff
James Cook
Jan Amos Komenský
Jan Keller
Jazyk
Jean-François Lyotard
Jean-Jacques Rousseau
Jean Bodin
Jean Jacques Rousseau
Jednotlivec
Jestvovanie
Johann Christoph Adelung
Johann Gottfried von Herder
John Locke
John Naisbitt
José Ortega y Gasset
Josef Šmajs
Jozef Škultéty
Julien Offray de La Mettrie
Juraj Kučírek
Kant
Kapitalizmus
Karl Marx
Karol Marx
Katolicizmus
Kláštor
Kníhtlač
Knižnica
Kognitívny
Kolektívne nevedomie
Kolumbus
Komunikácia
Konrad Lorenz
Kontinuita
Kontrakultúra
Konzervativizmus
Konzument
Kostol
Kríza
Kresťan
Kresťanstvo
Kultúra
Kultúra (spoločenské vedy)
Kultúrna antropológia
Kultúrna ekológia
Kultúrne dedičstvo
Kultúrne univerzálie
Kultúrny pluralizmus
Kultúrny systém
Kulturológia
Laco Novomeský
Ladislav Hanus
Ladislav Hohoš (filozof)
Latinčina
Legislatívny proces
Lenin
Leslie White
Liberálna demokracia
Lineárny
Lingvistika
Literárna kritika
Literatúra
Logoterapia
Louis Althusser
Lucien Febvre
Ludwig Wittgenstein
Média
Móric Beňovský
Mýtus
Machiavelli
Manažment (činnosť)
Marco Polo
Marcus Tullius Cicero
Marc Bloch
Martin Rázus
Marxistická filozofia
Marxizmus
Masa
Masmédium
Masová kultúra
Materiál
Matka
Max Horkheimer
Max Weber
Mešťan
Mentalita
Michel de Montaigne
Michel Paul Foucault
Mikuláš Kuzánsky
Miláno
Moderna
Monadológia
Montesquieu
Morálka
Mrav
Mučeník
Multikulturalizmus
Muzikológia
Náboženský kult
Náboženstvo
Nacionalizmus
Nadácia
Nekrofília
Neokolonializmus
Neoliberalizmus
Neomarxizmus
Nietzsche
Noetika
Norbert Elias
Norma
Normatívny systém
Novotomizmus
Občianske združenie
Obyčaj
Ontogenéza
Organizácia
Osveta
Osvietenská filozofia
Osvietenstvo
Oswald Spengler
Ouroboros
Písmo
Paradigma
Patricia Aburdeneová
Patristika
Paul Heinrich Dietrich von Holbach
Permakultúra
Peter Liba
Pico della Mirandola
Pierre Bourdieu
Pitirim Alexandrovič Sorokin
Platón
Podvedomie
Pojem
Polis
Politika
Politológia
Populárna kultúra
Postštrukturalizmus
Postmarxizmus
Postmoderna
Potreba
Pozitivizmus
Poznanie
Práca
Právo
Príroda
Prírodné vedy
Prax
Presvedčenie
Produkt
Psychoanalýza
Psychológia
Rím
Rítus
Rómológia
Racionalizmus
Racionalizmus (filozofia)
Raymond Aron
Reč
Realita
René Descartes
René Girard
Renesančný platonizmus
Renesancia
Rituál
Roland Barthes
Rovnosť
Rozum
Súčasná filozofia
Súkromné vlastníctvo
Samuel Phillips Huntington
Sankcia
Scholastika (filozofia)
Sedem slobodných umení
Semiotika
Sen
Senát
Sigmund Freud
Sociálna skupina
Sociológia
Sociológia kultúry
Sofisti (filozofia)
Solipsizmus
Spoločenská veda
Spoločnosť
Stredovek
Stredoveká filozofia
Subkultúra
Svätý
Symbol
Tabu
Tacitus
Talcott Parsons
Teatrológ
Technokracia
Technokratizmus
Thomas Hobbes
Thomas More
Tommaso Campanella
Tradícia
Triedny boj
Tvorba
Umberto Eco
Umenie
Utilitarizmus
Výchova
Výskum
Výtvarná kritika
Veľká francúzska revolúcia
Veda
Vergilius
Viera
Vitalizmus
Vladimír Clementis
Voltaire
Walter Benjamin
Wilhelm Reich
Wilhelm Wundt
Zákon
Zvyk




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk