Galovianske háje

	Galovianske háje
	geomorfologická časť; Liptovskej kotliny
	Okolie Gôtovian
Štát	Slovensko
Región	Žilinský
Okres	Liptovský Mikuláš
Časť	Liptovskej kotliny
Hranice	Liptovské nivy, Ľubeľská pahorkatina
Mestá	Galovany, Gôtovany, Vlachy
Rieky	Váh, Palúdžanka, Kľačianka, Dúbravka
Súradnice	49°04′08″S 19°29′06″V / 49,069°S 19,485°V
Najvyšší bod	Jelšie
- výška	782 m n. m.
Najnižší bod	severozápadný okraj územia
- poloha	Vlachy
- výška	cca 530 m n. m.
	Poloha územia v rámci Slovenska Poloha územia v rámci Slovenska Poloha územia v rámci Slovenska
	Poloha územia v rámci Žilinského kraja Poloha územia v rámci Žilinského kraja Poloha územia v rámci Žilinského kraja
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°04′08″S 19°29′06″V / 49,069°S 19,485°V

Galovianske háje^[1] sú geomorfologickou časťou Liptovskej kotliny. Zaberajú územie na juh od Liptovskej Mary, juhozápadne od Liptovského Mikuláša.^[2]

Polohopis

Územie sa nachádza v západnej polovici Podtatranskej kotliny, rovnako tak v západnej časti podcelku Liptovská kotlina. Severný okraj kopíruje breh Liptovskej Mary a čiastočne aj vyrovnávacej nádrže Bešeňová a nachádzajú sa tu obce Galovany, Gôtovany, Malatíny a okrajovo i Vlachy.^[3] Severnú hranicu vymedzujú Liptovské nivy, západným, južným aj východným smerom nadväzuje Ľubeľská pahorkatina, obe geomorfologické časti Liptovskej kotliny.^[2]

Z Nízkych Tatier tečú Galovianskymi hájmi do Liptovskej Mary resp. Váhu viaceré vodné toky, medzi nimi Malatínka, Kľačianka, Dúbravka a Palúdžanka. Južným okrajom vedie cesta I/18 (Ružomberok – Liptovský Mikuláš), severným prechádza v trase diaľnice D1 Európska cesta 50 (Žilina – Košice). V jej blízkosti je trasa železničnej trate Žilina – Košice, ktorá je významným spojením východu a západu krajiny.^[3]

Ochrana územia

Južnou časťou Galovianskych hájov vedie ochranné pásmo Národného parku Nízke Tatry, ktoré zaberá najmä východnú časť tohto územia. Maloplošné, osobitne chránené lokality sa v tejto časti Liptovskej kotliny nevyskytujú.^[3]

Turizmus

Táto časť Liptovskej kotliny patrí medzi pokojnejšie a menej navštevované oblasti. Južné pobrežie Liptovskej Mary je využívané najmä milovníkmi rekreačného rybolovu a v lokalite Dechtáre je v blízkosti tradičnej reštaurácie malý prístav. Vzhľadom na odľahlosť územia od horských oblastí tu nie sú značené chodníky a jedinú výnimku tvorí červeno značený chodník, vedúci od železničnej zastávky Vlachy cez Archeopark Havránok na Liptovský hrad.^[3]

Referencie

↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.
↑ ^a ^b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d mapový portál HIKING.SK . mapy.hiking.sk, . Dostupné online.

Pozri aj

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.

[GCS-2] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.

[mapa-3] mapový portál HIKING.SK . mapy.hiking.sk, . Dostupné online.

[1]

[2]

[3]