Gallova kronika

Činy poľských kniežat
Gesta principum Polonorum
	; Prvá stránka Gesta principum Polonorum (Codex Zamoyscianus uložený v Poľskej národnej knižnici)
Autor	Gallus Anonymus
Pôvodný jazyk	latinčina
Krajina vydania	Poľské kráľovstvo
Dátum 1. vydania originálu	1112 – 1118
Literárne obdobie	stredoveká literatúra
Literárny žáner	kronika
	Literárny portál

Gesta principum Polonorum (slovensky Činy poľských kniežat, prípadne Kronika a činy poľských kniežat a vládcov) sú súborom stredovekých piesní o činoch venovaných životu a činom poľského kniežaťa Boleslava III. Krivoústeho, jeho predkom a Poľskému kráľovstvu pred a počas jeho vlády.

Pôvodný text bol spísaný niekedy medzi rokmi 1112 až 1118, pričom dodnes sa dochoval v troch rukopisoch a v dvoch odlišných podaniach. Za autora, hoci je text anonymný, je považovaný istý Gallus Anonymus, ktorý býva spájaný s kláštorom v Saint-Gilles, prípadne s inými miestami v západnej Európe.

Táto kronika je jedným z najstarších dokumentov venovaných poľskej histórii a zároveň ponúka aj jedinečné poňatie európskych dejín z východo-európskeho pohľadu, čím dopĺňa poňatie západných a juhoeurópskych kronikárov.

Opis udalostí týkajúcich sa Uhorska

„	Či si Boleslav (Chrabrý) nepodrobil Moravu i Čechy a nezískal v Prahe kniežací stolec a neprenechal ho svojim zástupcom? Či sám častejšie v boji nepremohol Uhrov a nepripojil celú ich zem siahajúcu až k Dunaju k svojmu panstvu?	“
– ^[1]^:31

„	Keď Kazimír dospel a ujal sa vlády, obávali sa zlovolníci, že by sa mohol mstiť za bezprávie spáchané na svojej matke, povstali proti nemu a vyhnali ho do Uhorska. V tom čase vládol v Uhorsku svätý Štefan a len vtedy ich obracal na vieru vyhrážkami i lichôtkami. S Čechmi, najväčšími nepriateľmi Poliakov, udržiaval mier a priateľstvo a kým žil, neprepustil Kazimíra na slobodu. Keď odišiel z onoho sveta, obdržal uhorský trón Peter Benátčan. Tohto Petra tiež Česi požiadali, aby nepúšťal Kazimíra na slobodu, ak si chce s nimi uchovať priateľstvo zdedené po predkoch. Z titulu kráľovskej hodnosti im vraj odpovedal: "ak by starý zákon predpisoval, že uhorský kráľ má byť žalárnikom českého kniežaťa, učiním, čo žiadate.	“
– ^[1]^:47

„	(Poľské knieža) Boleslav tiež vyhnal vlastnými silami z Uhorska kráľa Šalamúna a na trón dosadil Ladislava, ktorý vynikal vysokou postavou tak, ako oplýval zbožnosťou. Ten Ladislav bol od detstva vychovávaný v Poľsku a čo sa týka zvykov a spôsobu života, stal sa z neho takmer Poliak. Uhorsko vraj nikdy predtým takého kráľa nemalo, ani lány zeme už po ňom tak úrodné neboli.	“
– ^[1]^:53

Referencie

↑ ^a ^b ^c ANONYMUS, Gallus. Kroniky a činy polských knížat a vládců. 1. vyd. Praha : Argo, 2009. 162 s. ISBN 978-80-257-0206-2.

Ďalšia literatúra

164. POĽSKÁ KRONIKA Tzv. GALLA. In: KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Vyd. 1. Martin : Matica slovenská, 1983. 608 s. (Dokumentácia.) S. 251 – 252.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[GA-1] ANONYMUS, Gallus. Kroniky a činy polských knížat a vládců. 1. vyd. Praha : Argo, 2009. 162 s. ISBN 978-80-257-0206-2.

[1]