Gaštan jedlý

	Gaštan jedlý
	Miocén PreЄ Є O S D K P T J K Pg N
	; Gaštan jedlý
Stupeň ohrozenia
	najmenej ohrozený
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	rastliny (Vegetabilia)
Podríša (subregnum)	zelené rastliny (Viridiplantae, Chlorobionta)
Vývojová línia	cievnaté rastliny (Tracheophyta)
Vývojová vetva	semenné rastliny (Spermatophyta)
Oddelenie	krytosemenné rastliny (Angiospermae)
Trieda (classis)	pravé dvojklíčnolistové rastliny (Eudicotidae)
Rad (ordo)	bukotvaré (Fagales)
Rod (genus)	gaštan (Castanea)
Vedecký názov
	castanea sativa; Mill., 1768
	; Územie rozšírenia
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Gaštan jedlý^[1](iné názvy: gaštan siaty^[2]; staršie: gaštanovník^[3]; ľudovo: jedlý gaštan, gaštan; lat. Castanea sativa alebo Castanea vesca) je opadavý listnatý strom z čeľade bukovité.

Jeho história na Slovensku korení v 13. storočí, keď ho na naše územie priniesol gróf Forgáč.^[4]

Opis

Gaštan je ovocný listnatý strom, ktorý môže dorastať do výšky až 30 m. Je typický svojim pomerne hrubým kmeňom, ktorý je už v malej výške rozkonárený. Gaštan má od vyklíčenia hladkú sivo červenkastú kôru, ktorá sa starnutím mení na tmavo hnedú až sivú husto sieťovú popraskanú kôru. V mladom veku je koruna gaštana vajcovito kužeľovitá, ale starnutím postupne nadobúda valcovitý tvar. Na korune rastú podlhovasto kopijovité, na okraji pichľavé zúbkaté listy. Opadavé listy dosahujú dĺžku 10 – 30 cm. Belavé kvety kvitnú v júni a vytvárajú vzpriamené, jahňadovité samčie súkvetia, na ktorých báze sa nachádzajú 1 – 3 samičie kvety so spoločnou šupinatou plodovou čiaškou. Po odkvitnutí sa kvety menia na suché 2,5 – 5 cm veľké pukavé plody. Plodom gaštana je veľká elipsovitá tmavo hnedá nažka, ktorá je obalená v čiaške. Čiaška je na povrchu dosť tvrdá a ostnatá a sú v nej uložené 1 – 3 plody.^[5]^[6]

Výskyt

Vyhovuje mu teplé a vlhké podnebie so sumou zrážok od 700 – 1500 mm. Rozprestiera sa v oblastiach južnej Európy, juhozápadnej Ázie a Severnej Ameriky do nadmorskej výšky až 2000 m. Gaštan jedlý rastie na strmých svahoch a okrajových stanovištiach, kde zvyčajne rastie v mierne kyslej pôde, so škálou pH 4 – 6. Pre prežitie gaštanu je nesmierne dôležitá priemerná teplota 9 – 11 °C. Na Slovensku sa vyskytuje najmä v opadavých a zmiešaných listnatých lesoch. Možno ho nájsť aj v niektorých parkoch a záhradách.^[5]

Využitie

Využitie v priemysle

Drevo gaštana je ťažké, pevné, ľahko spracovateľné a dobre odolávajúce hnilobe. Bez problémov sa dokáže kvalitou vyrovnať drevu dubovému. Možno z neho získať umelé vlákno a celulózu. Ľudia ho používajú v stavebníctve, baníctve a vo vinohradníctve. Tiež patrí medzi stromy s najkrajšou korunou, preto sa aktívne používa na dekoráciu parkov, záhrad či parkovísk. Svojou tmavou hnedou farbou ho profesionálny architekti odporúčajú v kompozícii spolu s pagaštanom, dubom a lieskou. Gaštan jedlý sa tiež zaraďuje k vynikajúcim melioračným drevinám, čo znamená, že udržuje vlahu a vytvára humus. To zapríčinilo, že sa gaštan dostal na tretie miesto v rebríčku drevín v dĺžke rozpadu listu. Kožiari si tento strom veľmi vážia, pretože obsahuje trieslo, ktoré sa ľudstvu ešte nepodarilo synteticky vyrobiť.^[5]

Účinné látky

Na jednom dospelom gaštane možno vypestovať 80 – 150 kg kvalitných plodov, ktorým sa v ľudovom liečiteľstve pripisuje schopnosť zmierňovať dráždenie kašľa. Avšak obsahuje ju len málo kombinovaných výťažkov a čajových zmesi proti kašľu a čiernemu kašľu, pretože vedci nenašli dôkaz o zodpovedajúcich účinných látkach. Vplyvom pôsobenia trieslovin ju možno použiť pri hnačke a ako kloktadlo pri zápale hrdla. Homeopatické prípravky sa nasadzujú pri kŕčovitom kašli a zápaloch konečníka. Plody gaštana, ktoré majú vysoký obsah škrobu sa v minulosti ľudovo používali proti hnačke. V niektorých častiach južnej Európy sa z nich dodnes pripravuje gaštanová múka.^[6] Včely zo stromu tiež produkujú gaštanový med, ktorý je charakteristický svojou silnou aromatickou a mierne horkou chuťou.^[7]

Galéria

Rozpukané plody
Plody na strome
Habitus koruny
Borka
Kmeň
Rozpukaný plod
Plody v šupke a po vylúpnutí
Rez dreva
Kvety (jún)

Referencie

↑ gaštan. In: Encyclopaedia Beliana
↑ Bratislava: Univerzita Komenského, . Dostupné online.
↑ gaštanovník. In: Slovník súčasného slovenského jazyka
↑ redakcia@trnavskyhlas.sk. Hrad hostín, nerestí a vášní . trnavskyhlas.sk, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c crzp.uniag.sk, . Dostupné online.
↑ ^a ^b Jana Jindrová – Miroslava Malovcová: Liečivé rastliny: Ottov sprievodca prírodou, OTOVO NAKLADATELSTVÍ 2010, 104. s, ISBN 978-80-7360-589-6
↑ old.lehota.sk, . Dostupné online.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] štan. In: Encyclopaedia Beliana

[2] Bratislava: Univerzita Komenského, . Dostupné online.

[3] štanovník. In: Slovník súčasného slovenského jazyka

[4] redakcia@trnavskyhlas.sk. Hrad hostín, nerestí a vášní . trnavskyhlas.sk, . Dostupné online.

[pdf-5] rzp.uniag.sk, . Dostupné online.

[kniha-6] Jana Jindrová – Miroslava Malovcová: Liečivé rastliny: Ottov sprievodca prírodou, OTOVO NAKLADATELSTVÍ 2010, 104. s, ISBN 978-80-7360-589-6

[7] .lehota.sk, . Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]