A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
G7 alebo Skupina G7 (anglicky Group of Seven) je skupina siedmich najvyspelejších krajín sveta. (Rusku bolo v roku 2014 pozastavené členstvo ako reakcia na jeho anexiu Krymu.)
Globalizačné procesy sú natoľko zložité, že sa dajú ťažko riadiť a neexistuje žiadna svetová vláda, ktorá by k tomu bola oprávnená. Pokiaľ sa niečo k takejto pozícii blíži, tak je to G7. Pod touto skratkou sa neskrýva žiadna organizácia ani medzinárodná zmluva. Rokovanie skupiny G7 je nezáväzné, napriek tomu má na medzinárodnom dianí zásadný vplyv. Od roku 2020 tvorí skupina G7 viac ako 50 percent globálneho čistého bohatstva (čo je € 352 biliónov), 32 až 46 percent globálneho hrubého domáceho produktu a približne 770 miliónov ľudí alebo 10 percent svetovej populácie. Je dostatočne reprezentatívna (patria sem štyria z piatich stálych členov Rady bezpečnosti) a zároveň natoľko pružná (7 vodcov sa ľahšie dohodne ako 200 krajín OSN), aby mohla byť efektívna. Rokovaní sa zúčastňujú priamo hlavy štátov a vlád (v prípade USA, Francúzska prezidenti, u ostatných krajín premiéri), ktorí nie sú obmedzení byrokratickým aparátom a môžu utužiť priateľské osobné vzťahy a vniesť vlastný názor do neformálnej diskusie o najdôležitejších globálnych otázkach.
Vznik a členstvo
Predstavitelia šiestich vyspelých krajín sa prvýkrát zišli v roku 1975 na zámku v Rambouillet neďaleko Paríža. Okrem hosťujúceho francúzskeho prezidenta Valéry Giscard d'Estainga sa zúčastnili najvyšší predstavitelia Nemecka, Veľkej Británie, Talianska, USA a Japonska. Nasledujúci rok pozval americký prezident Gerald Ford svojich partnerov do San Juanu na Portoriku, pričom sa skupina rozšírila o Kanadu. Neskôr sa stalo pravidlom, že sa samitu zúčastňuje aj Európska únia (zastúpená šéfom predsedníckej krajiny a prezidentom Európskej komisie), a označenie G7 sa vžilo a nadlho zostalo. Po skončení studenej vojny bolo v roku 1991 prvýkrát prizvaný aj vtedajší sovietsky prezident Gorbačov a od tej doby sa účasť ruského prezidenta stala pravidlom. V roku 1997 vyhlásil americký prezident Clinton zasadanie v Denveri „samitom ôsmich“ a od nasledujúceho samitu v Birminghame sa oficiálne hovorí o skupine G8. Rusko sa zúčastňovalo všetkých politických jednaní, ale spočiatku bola obmedzená jeho účasť na finančných otázkach, ktoré zostali doménou G7. Plnoprávnym členom sa Rusko stalo v roku 2006, kedy samit G8 samo hostilo. V roku 2014 bolo Rusku pozastavené členstvo ako reakcia na jeho anexiu Krymu.
Štruktúra zasadania
G7 nie je medzinárodná organizácia a nemá pevnú štruktúru ani sekretariát, v priebehu rokov sa však vžili isté pravidlá. Vrcholom je samit čelných predstaviteľov štátov a vlád, ktorý sa koná väčšinou v júni. Hostiteľská krajina sa pravidelne mení podľa dopredu daného poradníka. V roku 2003 sa tak samit uskutočnil vo francúzskom Eviane, v roku 2004 ju hostil americký prezident Bush v letovisku Sea Island, zatiaľ čo v roku 2005 bola usporiadateľom Veľká Británia. Samitu sa spočiatku zúčastňovali aj ministri zahraničných vecí, ale zástupcovia štátov a vlád si vymohli, aby sa mohli schádzať sami vo väčšom súkromí (napriek tomu sú samity G7 každý rok ohromnou mediálnou atrakciou).
Ministri zahraničných vecí G7, tak ako ministri financií, sa v prvej polovici roku schádzajú k samostatným jednaniam. Ministri financií a guvernéri centrálnych bánk zemí G7 sa navyše pravidelne stretávajú na pozadí jarného a jesenného zasadania Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu. V poslednej dobe sú taktiež stále častejšie príležitostné zasadania sektorových ministrov G7 ku konkrétnym témam (pre vnútorné záležitosti, životné prostredie, výskum či zamestnanosť). Aj keď predstavitelia krajín G7 chcú zachovať neformálny charakter rokovania, musí im niekto pripraviť program. Za týmto účelom sú menovaní šerpovia — osobní splnomocnenci zástupcov štátov a kolónií.
Tematický záber
Z počiatku bol záber samitov G7 iba ekonomický. V 70. rokoch sa rokovalo predovšetkým o medzinárodných finančných otázkach spojených s ropnou krízou (skokový nárast cien ropy po izraelsko-arabskej vojne) a nestabilitou menových kurzov po tom, čo dolár opustil zlatý štandard. Ekonomické otázky – makroekonomika, medzinárodný obchod a rozvoj chudobných krajín – sú i dnes jadrom všetkých samitov G7. Skupina G7 združuje hlavné obchodné mocnosti (iba v inom zoskupení zvanom QUAD — Japonsko, SŠA, Kanada a EÚ) a preto patria k hlavným témam G7 zložité rokovania o medzinárodnom obchode (Uruguajské kolo v 80. rokoch či stávajúca Rozvojová agenda z Dauhá). Vzťahy medzi Severom a Juhom sú taktiež tradičné náplňou stretnutí G7. Zo samitov v Lyone a neskôr v Kolíne nad Rýnom vzišla iniciatíva na oddĺžení najchudobnejších krajín (Highly Indebted Poor Countries — HIPC), na samite v Janove bol oznámený vznik Globálneho fondu boja proti AIDS, tuberkulóze a malárii, a na samite v Kananaskise v roku 2002 bol schválený Akčný plán pre africký rozvoj. Vedľa čistých ekonomických otázok však s postupom globalizácie pribúdali stále ďalšie témy (ochrana životného prostredia, migrácie a i.). Veľkú rolu hrajú vždy predsedajúce krajiny, ktoré často prichádzajú s vlastnými iniciatívami (napríklad Japonsko na samite v Okinawe s iniciatívou v oblasti digitálnej ekonomiky, alebo Veľká Británia v roku 2005 na samite v Gleneagles s iniciatívou oddĺžení najchudobnejších zemí a zvýšení rozvojovej pomoci pre Afriku). Hlavným trendom oproti počiatkom G7 je však výrazná politizácia samitov. Už v 70. a 80. rokoch sa samity nevyhli aktuálnym politickým otázkam (sovietska invázia do Afganistanu, kríza okolo rukojemníkov na americkej ambasáde v Teheráne v roku 1980 či rozmiestňovanie rakiet so stredným doletom v Európe o niekoľko rokov neskôr). Napriek tomu po ukončení studenej vojny je tento trend natoľko výrazný, že politické otázky často prevažovali nad ekonomickými a samity G7 tak dostali nový rozmer. V 90. rokoch účastníci G7 diskutovali okrem iného aj o masakre na námestí Nebeského pokoja v Číne, bosnianskom konflikte, genocíde v Rwande, izraelsko-palestínskych mierových rozhovoroch či o nešírení zbraní hromadného ničenia. Po udalostiach 11. septembra 2001 začali samitom dominovať aj bezpečnostné otázky a boj proti terorizmu.
Vzťahy s ostatnými hráčmi
Skupina G7 má vďaka svojmu špecifickému charakteru významné slovo v medzinárodných otázkach. Z rovnakých dôvodov je však rôznymi aktivistami napádaná, lebo vraj ide o netransparentný klub mocných, ktorí chcú sami rozhodovať o osude sveta. Samity G7 sú však iba neformálnym stretávaním hláv štátov a vlád, ktorí sami také schôdzky považujú v dnešnom globalizačnom svete za užitočné (iste je lepšie, pokiaľ spolu reprezentanti najvyspelejších krajín jednajú, než keby spolu nehovorili vôbec). Zmyslom G7 nie je nahradiť ostatné medzinárodné organizácie, ako je OSN, Svetová banka, Medzinárodný menový fond, WTO či OECD. Všetky tieto organizácie majú svoju vlastnú rolu, ich predstavitelia sú často pozývaní na samity G7 ako pozorovatelia a tak či onak s G7 spolupracujú. V poslednej dobe sú na samity stále častejšie pozývaní taktiež zástupcovia významných rozvojových krajín (Čína, Brazília, India a ďalšie), i keď o formálnom rozšírení G7 sa zatiaľ neuvažuje. Na samitoch sa nejedná iba o problémoch, ktoré sa úzko týkajú samotných zemí G7, ale i o globálnych otázkach všeobecne, vrátane problémov najchudobnejších krajín, či spolupráce s africkými krajinami v rámci programu NEPAD. Dialóg s rozvojovými krajinami sa taktiež stal pravidlom počas sektorových zasadaní ministrov G7. Ministri financií a guvernéri centrálnych bánk G7 sa navyše pravidelne schádzajú v rozšírenej zostave s rozvojovými krajinami, čím vznikla nová skupina G20. Pomaly sa taktiež začína meniť negatívne vnímanie G7 v očiach nevládnych aktivistov. Skôr samity G7 sprevádzali ohromné protesty, čo vyvrcholilo tragickou smrťou demonštranta v Janove v roku 2001. Krajiny G7 však ukázali, že vedia počúvať verejnosť, lebo práve rozšírenie oddĺžovacej iniciatívy HIPC bolo z časti odpoveďou na hnutie nevládnych rozvojových organizácií (kampaň Jubilee 2000). Po teroristických útokoch 11. septembra sú pre istotu samity G7 presúvané na horšie dostupné miesta (príkladom je kanadské horské stredisko Kananaskis), kde lákajú i menšiu pozornosť demonštrantov.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Írsko
Únia za ľudové hnutie
Čína
Čínsky nový rok
Česko
Škótsko
Štefan Glézl
0. roky 21. storočia
1. júl
1. január
1. marec
10. apríl
10. jún
10. január
10. roky 21. storočia
11. január
11. marec
12. január
12. máj
13. december
13. máj
13. marec
14. február
15. august
16. september
17. jún
17. marec
18. február
19. december
19. júl
1909
1911
1912
1917
1919
1923
1924
1925
1927
1929
1931
1932
1933
1934
1935
1938
1941
1946
1948
1967
1970
2. december
2. február
2. január
2. marec
20. február
20. január
20. storočie
2002
2002 na Slovensku
2003
2003 na Slovensku
2004
2004 na Slovensku
2005
2005 na Slovensku
2006
2006 na Slovensku
2007
2007 na Slovensku
2008
2008 na Slovensku
2009
2009 na Slovensku
2010
2010 na Slovensku
2011
2011 na Slovensku
2012
2012 na Slovensku
2014
21. apríl
21. december
21. október
21. storočie
22. apríl
22. február
22. júl
22. január
22. storočie
23. október
24. august
24. máj
24. november
27. apríl
27. február
27. jún
27. január
27. máj
28. august
28. december
28. február
28. január
29. január
3. apríl
3. február
3. máj
3. marec
30. september
31. december
31. máj
4. február
4. júl
4. marec
5. marec
6. jún
6. máj
6. marec
7. február
8. február
8. jún
9. august
9. február
90. roky 20. storočia
Abbé Pierre
Abcházsko
Alan MacDiarmid
Albert Fert
Alexander King
Al Gore
Al Oerter
Anatol Rapoport
Angola
Anna Nicole Smith
Atlantis (raketoplán)
Austrália (štát)
Bénazír Bhuttová
Belgicko
Bobby Rosengarden
Boris Jeľcin
Bulharčina
Bulharsko
Carlo Ponti
CBS
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela
Desaťročie
Discovery (raketoplán)
Doprava
Doris Lessingová
Emil Scheimer
Endeavour (raketoplán)
Eric Maskin
Estónsko
Európska únia
Euro
Fianna Fáil
Filippo Raciti
Francúzsko
G8
Georg Zundel
Gerald Ford
Gerhard Ertl
Gordon Brown
Grécko
Grand Rapids (Michigan)
Gregoriánsky kalendár
Harmony (ISS)
Hugo Chávez
Ian Wallace
India
Ingmar Bergman
Island
Iva Hercíková
I Mjong-bak
Július Špaňár
Jean Baudrillard
Jednotné Rusko
John Backus
Jozef Dunajovec
Južná Kórea
Karel Svoboda (hudobný skladateľ)
Karol Spišák
Kevin Rudd
Kirgizsko
Kofi Annan
Kosovo
Kultúra (spoločenské vedy)
Kurt Vonnegut
Kurt Waldheim
Ladislav Čech
Leonid Hurwicz
Lisabonská zmluva
Litva
Lotyšsko
Maďarsko
Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007
Malta
Manuel Galrinho Bento
Martti Ahtisaari
Maurice Béjart
Medzinárodná vesmírna stanica
Medzinárodný olympijský výbor
Medzivládny panel o zmene klímy
Michelangelo Antonioni
Michigan
Milan Kiš
Miloš Kováč
Miroslav Abrahám
Miroslav Chovanec
Monarchia
Nemecko
Nepál
Nicolas Sarkozy
Nigéria
Norman Mailer
Nová demokracia
Občianska platforma
Oliver Smithies
Organizácia krajín vyvážajúcich ropu
Organizácia Spojených národov
Pan Ki-mun
Peru
Peter Grünberg
Poľsko
Portugalsko
Pratibha Dévísinh Pátilová
Rímska číslica
Republika
Richterova stupnica
Roger Myerson
Rumunčina
Rumunsko
Rusko
Ryszard Kapuściński
Ségolène Royalová
Salomon Morel
Schengenský priestor
Slovensko
Slovinský toliar
Slovinsko
Soči
Spojené štáty
Spojené kráľovstvo
Srbsko
Steve Fossett
Storočie
Strana spravodlivosti a rozvoja
STS-117
STS-118
STS-120
Svetová obchodná organizácia
Teória veľkého tresku (seriál)
Teddy Kollek
Telefónica O2 Slovakia
Tony Blair
Trest smrti
Turecko
Ukrajina
Venezuela
Vietnam
Viktor Juščenko
Viliam Schrojf
Zatmenie Mesiaca
Zimné olympijské hry
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk