Fytoplanktón alebo rastlinný planktón je tá časť planktónu, ktorá je tvorená rastlinami^{[pozn 1]}; opakom je zooplanktón (a prípadne aj baktérioplanktón). V užšom zmysle a najčastejšie sem patria len autotrofné organizmy. Fytoplanktón zahŕňa najmä mikroskopické riasy (hlavne rozsievky a rastlinné bičíkovce a z bičíkovcov predovšetkým panciernatky) a sinice, ale môžu sa v ňom vyskytovať aj vyššie organizované typy rastlín drobných rozmerov.^{[1][2][3][4][5][6]} Ojedinele sa do fytoplanktónu zahŕňajú aj všetky baktérie a huby a fytoplanktón sa potom delí na „vlastný fytoplanktón“ (planktón obsahujúci chlorofyl) a saproplanktón (baktérie a huby).^[7][8]

Etymológia

Termín zaviedol nemecký zoológ Victor Hensen. Prvá časť je vedecká predpona fyto- odvodená z gréckeho slova fyton (rastlina). Druhá časť je slovo planktón, čo je vedecký novotvar z 19. storočia, ktorý pochádza buď z gréckeho „plankton“ (blúdiace, hnané po okolí), čo je stredný rod od slovesného prídavného mena planktos (blúdiaci, hnaný po okolí), alebo pochádza priamo zo slovesa „plazein“ (spôsobiť blúdenie niečoho, túlať sa).^[9][10]

Charakteristika

Fytoplanktón je kľúčovou zložkou oceánov, morí a sladkovodných ekosystémov. Väčšina fytoplanktónu nie je viditeľná voľným okom. Je však zastúpená v ohromných množstvách a variantoch. Niektoré sú viditeľné ako farebné škvrny na povrchu vodných plôch, najmä tie, ktoré v bunkách obsahujú chlorofyl a príslušné pigmenty (fykobiliproteín a xantofyl).^[11]

Poznámky

1. ↑ Poznámka: Rastliny spomínané v tejto definícii fytoplanktónu sú myslené v tradičnom, širokom ponímaní tohto pojmu; v súčasnosti totiž sinice a mnohé riasy, ktoré patria do fytoplanktónu, zaraďujeme mimo taxónu rastliny (porov. napr. články riasy, bičíkovce , sinice a rastliny).

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fytoplanktón