Fullerény^[1] alebo fulerény^[2] je súhrnné označenie (skupina) guľovitých molekúl tvorených pospájanými päťuholníkovými a šesťuholníkovými prstencami atómov uhlíka^[3]. Pre uzatvorené štruktúry platí, že počet päťuholníkov je presne 12, čo vyplýva z Eulerovej rovnice pre mnohosteny^[4]. Fullerény sú jedna z alotropických modifikácií uhlíka (ďalšie formy sú grafit, diamant, lonsdaleit, grafén, uhlíkové nanorúrky...). Najmenším stabilným členom rodiny fullerénov je C₆₀ (buckminsterfullerén). Je to zároveň prvý syntetizovaný fullerén. Má tvar futbalovej lopty a symetriuI_h^[4].

Objav fullerénov pochádza z Japonska z roku 1970^{[chýba zdroj}, resp. pre svet mimo Japonska až od výskumníkov z Rice University z roku 1985. Majú veľmi zaujímavé fyzikálne vlastnosti, ktoré ich stavajú zatiaľ na prvé miesto v oblasti nanotechnologicky (pozri nanotechnológia) využiteľných materiálov^{[chýba zdroj}. Vyrábajú sa z nich nanorúrky, ktoré slúžia napr. na výrobu elektrotechnických súčiastok (tranzistorov) a veľmi ľahkých a pevných materiálov (časti lietadiel, tkaniny).

Väzby v molekule fullerénov sú tvorené kombináciou hybridných orbitálov sp³ pre diamant a sp² pre grafit. Počet hybridných sp² orbitálov závisí od počtu uhlíkov v molekule - od 20 pre najmenšiu možnú, aj keď nestabilnú molekulu C₂₀, až po nekonečno v prípade grafitu, ktorý by mohol byť považovaný extrém fullerénovej štruktúry^[3].

Zdroje

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému fullerény.

Chemický portál