Fulerén - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Fulerén
 ...
Fullerén C540

Fullerény[1] alebo fulerény[2] je súhrnné označenie (skupina) guľovitých molekúl tvorených pospájanými päťuholníkovými a šesťuholníkovými prstencami atómov uhlíka[3]. Pre uzatvorené štruktúry platí, že počet päťuholníkov je presne 12, čo vyplýva z Eulerovej rovnice pre mnohosteny[4]. Fullerény sú jedna z alotropických modifikácií uhlíka (ďalšie formy sú grafit, diamant, lonsdaleit, grafén, uhlíkové nanorúrky...). Najmenším stabilným členom rodiny fullerénov je C60 (buckminsterfullerén). Je to zároveň prvý syntetizovaný fullerén. Má tvar futbalovej lopty a symetriuIh[4].

Objav fullerénov pochádza z Japonska z roku 1970[chýba zdroj, resp. pre svet mimo Japonska až od výskumníkov z Rice University z roku 1985. Majú veľmi zaujímavé fyzikálne vlastnosti, ktoré ich stavajú zatiaľ na prvé miesto v oblasti nanotechnologicky (pozri nanotechnológia) využiteľných materiálov[chýba zdroj. Vyrábajú sa z nich nanorúrky, ktoré slúžia napr. na výrobu elektrotechnických súčiastok (tranzistorov) a veľmi ľahkých a pevných materiálov (časti lietadiel, tkaniny).

Väzby v molekule fullerénov sú tvorené kombináciou hybridných orbitálov sp3 pre diamant a sp2 pre grafit. Počet hybridných sp2 orbitálov závisí od počtu uhlíkov v molekule - od 20 pre najmenšiu možnú, aj keď nestabilnú molekulu C20, až po nekonečno v prípade grafitu, ktorý by mohol byť považovaný extrém fullerénovej štruktúry[3].

Zdroje

  1. fullerény. In: Encyclopaedia Beliana
  2. a b PIERSON, Hugh. Handbook of carbon, graphite, diamond and fullerenes. New Yersey : Noyes Publications, 1993. 399 s. ISBN 0-8155-1339-9. Kapitola The Fullerene Molecules, s. 356-373. (po anglicky)
  3. a b HIRSCH, Andreas. Fullerenes: Chemistry and Reactions.  : Wiley, 2005. 440 s. ISBN 3-527-30820-2. (po anglicky)

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému fullerény.
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

čítajte viac o Fulerén





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk