Friedrich Schiller - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Friedrich Schiller
Friedrich Schiller
nemecký dramatik, lyrik, estetik a historik
Friedrich Schiller
Narodenie10. november 1759
Marbach am Neckar, Nemecko
Úmrtie9. máj 1805 (45 rokov)
Weimar, Nemecko
PodpisFriedrich Schiller, podpis
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Friedrich Schiller
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Friedrich Schiller

Friedrich Schiller, celým menom Johann Christoph Friedrich von Schiller (* 10. november 1759, Marbach am Neckar, Nemecko – † 9. máj 1805, Weimar) bol nemecký dramatik, spisovateľ, básnik, estetik a historik. Bol vedúci predstaviteľ nemeckej klasiky, čestný občan Francúzskej republiky. Jeho dramatické dielo patetickým spôsobom obhajuje slobodu a práva človeka a ľudské bratstvo. Jeho názory sa utvárali pod vplyvom Rousseaua, Lessinga a hnutia Sturm und Drang. V estetike vychádza z Kanta. Umenie považoval za prostriedok formovania harmonickej osobnosti, ktorá slobodne tvorí dobro. Podľa neho iba umenie pomáha človeku získať skutočnú slobodu.

Životopis

Rodina

Friedrich Schiller sa narodil v Marbachu am Neckar vo Württembersku. Bol druhým dieťaťom Johanna Kaspara Schillera a Elisabeth Dorothey, rodenej Kodweißovej. Jeho otec bol nižší dôstojník a lekár v službách württemberského vojvodu Karola Eugena, ktorý patril k najhorším tyranom svojej doby. Friedrich bol jediným synom – mal päť sestier. V roku 1766, kedy sa narodila Friedrichova sestra Louise, sa celá rodina presťahovala do Ludwigsburgu.

Štúdium

Rodičia ho chceli dať na štúdium teológie, no na príkaz Karola Eugena musel ako 14-ročný začať študovať právo na vojenskej akadémii Karlsschule blízko Stuttgartu, kde bol až do svojich 21 rokov. V škole však vládla prísna disciplína, ktorú veľmi ťažko znášal. Žiadny voľný deň, prázdniny, či dovolenka. Tvrdá disciplína sa odrážala napríklad aj v tom, že svojich rodičov videl len krátku chvíľu počas návštev na ktorých však boli vždy prítomní aj dozorcovia. To bola príčina jeho nesmiernej túžbe po slobode. Napriek prísnym predpisom sa mu podarilo dostať k niektorým zakázaným knihám – boli to diela od Klopstocka, Kanta, Rousseaua, Montesquieta, Shakespeara, ktoré podnecovali jeho túžbu po slobode a v mnohom ho ovplyvnili. Sloboda bola aj silným motívom v jeho prvej hre, ktorú napísal, keď mal 23 rokov – Zbojníci. Toto dielo písal počas štúdia medicíny, na ktoré sa mu podarilo prestúpiť. Dielo Zbojníci malo veľký úspech už na svojej premiére v januári 1782 v mannheimskom divadle pod vedením Wolfganga Heriberta Dalberga. Schiller sa aj napriek zákazu kniežaťa Karola Eugena zúčastnil premiéry spolu s priateľom Andreasom Streicherom. Karol Eugen sa však o jeho účasti na premiére dozvedel a za trest ho na štrnásť dní poslal do väzenia. Taktiež mu dal prísny zákaz písať čokoľvek okrem medicínskych prác. Hra bola krátko po uverejnení zakázaná.

Útek zo Stuttgartu

Socha F. S. Schillera a J. W. Goetheho

Pre neznesiteľný útlak sa Schiller rozhodol pre útek. V noci z 22. na 23. septembra 1782 utiekol s Andreasom Streicherom zo Stuttgartu. Následne sa vydal do Frankfurtu, Oggersheimu a Bauerbachu. Schillerov priateľ opísal túto cestu v knihe Útek zo Schillerovho pobytu v Stuttgarte a Mannheime, 1782 – 1785. Postupne sa začal úplne venovať literárnej tvorbe, pracoval ako novinár.

Roky 1783 – 1789

V roku 1783 Schiller ochorel na maláriu, po tom ako sa vrátil do Mannheimu. V roku 1787 odchádza do Weimaru, kde pôsobila slávna trojica Wieland, Goethe, Herder. Od stretnutia veľa očakával, no dočkal sa len chladného prijatia. Preto sa utiahol a venoval sa štúdiu filozofie a histórie.

V roku 1789 mu Goethe pomohol získať miesto profesora dejín na univerzite v Jene v Sasku, čo mu zabezpečilo stály príjem.

Roky 1790 – 1799

Charlotte von Lengefeld – manželka Friedricha von Schillera

22. februára 1790 oženil so svojou snúbenicou Charlottou von Lengefeld. Mali spolu štyri deti:

  • Karl Ludwig Friedrich (* 1793 – † 1857)
  • Ernst Wilhelm Friedrich (* 1796 – † 1841)
  • Friederike Karoline Luise (* 1799 – † 1850)
  • Emilie Henriette Luise (* 1804 – † 1872)

V tom istom roku sa začala aj francúzska revolúcia. Schiller ju vrelo privítal – videl v nej totiž obrovské hnutie proti tyranom. To bol aj dôvod, prečo ho v roku 1792 revolučný konvent poctil čestným občianstvom Francúzskej republiky. V roku 1794 sa Schiller opäť stretol s Goethem v Jene, kde sa konala ich spoločná prednáška. Počas rozhovoru sa medzi nimi vytvorilo priateľstvo, ktoré si obaja veľmi vážili. Počas roku 1797 spolu i oddelene vytvorili niekoľko balád.

Roky 1799 – 1805

Od roku 1799 žil vo Weimare a v roku 1802 bol povýšený do šľachtického stavu. Zomrel 9. mája 1805.

Diela

Dramatická tvorba

  • Mária Stuartova – dráma (Maria Stuart – 1800)
  • Panna Orleánska – dráma (Die Jungfrau von Orléans – 1801)
  • Úklady a láska – tragédia (Kabale und Liebe – 1783)
  • Zbojníci – dráma (Die Räuber darin das Hektorlied – 1781)
  • Viliam Tell (staršie: William Tell) – veršovaná dráma (Wilhelm Tell – 1803/04)
  • Don Carlos – dráma (Don Karlos – 1787/88)
  • Fiescovo sprisahanie v Janove – dráma (Die Verschwörung des Fiesko zu Genua – 1783)
  • Trilógia o Valdštejnovi (Wallenstein-Trilogie – 1799)
  • Messinská nevesta – dráma (Die Braut von Messina – 1803)
  • (Die Huldigung der Künste – 1804)
  • Demetrius – dráma (Demetrius – 1805)

Lyrika

  • Pieseň na radosť – óda, ktorú Ludwig van Beethoven zhudobnil a od roku 1955 je hymnou Európskej únie (Ode an die Freude – 1786)
  • Odstúpenie (Resignation – 1786)
  • Bohovia Grécka (Die Götter Griechenlands – prvé vydanie 1788, druhé vydanie 1800)
  • Hektorove Zbohom (Hektors Abschied – 1790)
  • Potápač (Der Taucher 1797)
  • Ibykuské žeriavy (Die Kraniche des Ibykus – 1797)
  • Rukavice (Der Handschuh – 1797)
  • Rozdelenie krajiny (Die Teilung der Erde – 1795)
  • Polykratesov prsteň (Der Ring des Polykrates – 1798)
  • Boj s drakom (Der Kampf mit dem Drachen – 1798)
  • Rukojemník (Die Bürgschaft – 1798)
  • Pieseň o zvone (Das Lied von der Glocke – 1799)
  • Nani (Nänie – 1800)
  • Začiatok nového storočia (Der Antritt des neuen Jahrhunderts – 1800)
  • Oslava víťazstva (Das Siegesfest – 1803)

Filozofické spisy

  • (Die Schaubühne als eine moralische Anstalt betrachtet – 1784)
  • O dôvodom potešenia z tragických predmetov (Über den Grund des Vergnügens an tragischen Gegenständen – 1792)
  • O milosti a dôstojnosti (Über Anmut und Würde – 1793)
  • Kalliaské listy (Kallias-Briefe – 1793)
  • O estetickom vzdelávaní mužov (Über die ästhetische Erziehung des Menschen – 1795)
  • O naivnej a sentimentálnej poézii (Über naive und sentimentalische Dichtung – 1795)
  • O diletanstve (Über den Dilettantismus – 1799; napísané spolu s Johannom Wolfgangom von Goethe)

Historická práca

  • História odboja Holandska od španielskej vlády (Geschichte des Abfalls der Vereinigten Niederlande von der spanischen Regierung – 1788)
  • Čo je a na ktorom konci sa študujú všeobecné dejiny? (Was heißt und zu welchem Ende studiert man Universalgeschichte? – 1790)
  • História tridsaťročnej vojny (Geschichte des dreißigjährigen Krieges – 1790)

Zbojníci

Dráma, ktorej motívom je vyjadrenie protestu proti vláde tyranie nad ľudom a aj proti osobnému bezpráviu. Hlavnými postavami sú dvaja bratia – Karol Moor (starší) a Franc Moor (mladší). Karol má temperamentnejšiu povahu, je to rebel, burič, ktorý chce pomstiť bezprávie. Je prezentovaný ako kladný hrdina. Naproti nemu je stavaný Franc, ktorý je bezohľadný, necitlivý sebec a je prezentovaný ako záporná postava.

Dej

Franc očierni pred otcom Karola a získa si aj Karolovu snúbenicu Amáliu. Otec všetko Francovi uverí a Karola vydedí. Karol pociťuje veľkú nespravodlivosť, preto sa stane vodcom zbojníkov. Tí ale nebojujú za spravodlivosť a slobodu, ale sú to bezohľadní zločinci. Preto sa sklamaný Karol vracia domov. Doma zistí, aký je Franc krutý. Kým bol Karol zbojníkom, pripravil Franc otca o vládu a zatvoril ho do väzenia. Otec neznesie krutú pravdu a zomiera. Karol zastrelí Amáliu, aby ju nemusel vydať zbojníkom. Franc zo strachu spácha samovraždu. Karol sa na záver vydá súdu a odsúdia ho na smrť za vraždu Amálie. Zomiera pre svoju lásku k slobode a spravodlivosti.

Viliam Tell

Je to veršovaná dráma. Toto dielo bolo napísané ako výzva pre nemecký ľud, aby bojoval proti Napoleonovi, za občianske slobody a za práva biednych a utláčaných. Námetom pre toto dielo bol boj švajčiarskeho ľudu proti Habsburgovcom. Dej sa odohráva v 14. storočí. Hlavnými postavami sú Viliam Tell, je ho syn Walter a miestodržiteľ Gessler.

Dej

Viliam Tell v 14. storočí vedie ľud do boja. Tell bol veľmi odvážny a nevzdal úctu vystavenému klobúku, ktorý symbolizoval nadvládu Nemcov. Preto ho Gessler donútil, aby zostrelil jablko z hlavy vlastného syna. To sa mu podarilo, syna nezranil, ale namiesto slobody ho aj tak uvrhli do väzenia. Tell z neho ušiel a zabil tyrana Gesslera a ľud pod jeho vedením v národnom povstaní vyhnal tyranov a vydobyl si tak slobodu.

Pozri aj

Iné projekty

Literatúra

  • Mária Ivanová: Slovenský jazyk a literatúra, Vydavateľstvo Enigma
  • Milada Caltíková: Slovenský jazyk a literatúra, Vydavateľstvo Enigma
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Friedrich Schiller

Émile Durkheim
Československo
Človek
Človek rozumný
Ľubomír Lipták
Ľudová kultúra
Škola Annales
Štát
Štátny
Štefan Polakovič (filozof)
Štruktúra
Štrukturalizmus
Štrukturalizmus (architektúra)
Žáner
Život
Adorno
Alfred Adler
Alfred Kroeber
Altamira (jaskyňa)
Alterglobalizmus
Alternatívna kultúra
Alvin Toffler
Al Gore
Anna Freudová
Antická filozofia
Antikapitalizmus
Antonio Gramsci
Anton Hykisch
Antropológ
Antropológia
Aristoteles
Arnold Joseph Toynbee
Arthur Schopenhauer
Auguste Comte
Barbar
Barok
Baruch Spinoza
Benátky (mesto)
Bioetika
Biofília
Biokulturológia
Birminghamská škola
Carl Gustav Jung
Cech
Charles Fourier
Chemikália
Cirkev
Civilizácia
Claude Lévi-Strauss
Cnosť
Cyklus
Dalimír Hajko
Dav
David Hume
Davisti
Dejiny umenia
Denis Diderot
Denis McQuail
Descartes (Indre-et-Loire)
Dialóg
Dialektická metóda
Dialektický
Dieťa
Diskurzívny
Dominik Tatarka
Duša
Duch
Duchovné vedy
Editor
Edward Burnett Tylor
Ekológia
Ekonómia
Ekonomika
Empirizmus
Erasmus Rotterdamský
Erich Fromm
Ernst Bloch
Esej
Estetický
Estetika
Etický
Etnografia
Etnológia
Etológia
Európa
Evolucionizmus
Existencializmus
Fernand Braudel
Film
Filmológia
Filmová kritika
Filozof
Filozofia
Filozofia 20. storočia
Filozofia dejín
Florencia
Fourierizmus
François Marie Charles Fourier
François Rabelais
Francúzsko
Francis Bacon
Francis Fukuyama
Frankfurtská škola
Frankfurt nad Mohanom
Freud
Friedrich Engels
Friedrich Schiller
Friedrich Wilhelm Ostwald
Fundamentalizmus
Futurológia
Geert Hofstede
Gender (rod)
George Berkeley
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Germánia
Gilles Deleuze
Giordano Bruno
Giovanni Battista Vico
Globalizácia
Gottfried Wilhelm Leibniz
Gotthold Ephraim Lessing
Gréci
Grécke jazyky
Gustav Klemm
György Lukács
Harry Stack Sullivan
Hegel
Heidegger
Heinrich Rickert
Henri de Saint-Simon
Herbert Marcuse
Hermeneutika
História
Historiografia
Hlbinná psychológia
Hodnota
Hodnota (filozofia)
Homér
Hra
Hrad
Hrdinovia
Identita
Igor Hrušovský
Immanuel Kant
Inštitúcia
Indivíduum
Informácia
Inovácia
Ján Bakoš
Ján Jesenius
Ján Lajčiak
Ján Smrek
Jürgen Habermas
Jacob Burckhardt
Jacques Derrida
Jacques Le Goff
James Cook
Jan Amos Komenský
Jan Keller
Jazyk
Jean-François Lyotard
Jean-Jacques Rousseau
Jean Bodin
Jean Jacques Rousseau
Jednotlivec
Jestvovanie
Johann Christoph Adelung
Johann Gottfried von Herder
John Locke
John Naisbitt
José Ortega y Gasset
Josef Šmajs
Jozef Škultéty
Julien Offray de La Mettrie
Juraj Kučírek
Kant
Kapitalizmus
Karl Marx
Karol Marx
Katolicizmus
Kláštor
Kníhtlač
Knižnica
Kognitívny
Kolektívne nevedomie
Kolumbus
Komunikácia
Konrad Lorenz
Kontinuita
Kontrakultúra
Konzervativizmus
Konzument
Kostol
Kríza
Kresťan
Kresťanstvo
Kultúra
Kultúra (spoločenské vedy)
Kultúrna antropológia
Kultúrna ekológia
Kultúrne dedičstvo
Kultúrne univerzálie
Kultúrny pluralizmus
Kultúrny systém
Kulturológia
Laco Novomeský
Ladislav Hanus
Ladislav Hohoš (filozof)
Latinčina
Legislatívny proces
Lenin
Leslie White
Liberálna demokracia
Lineárny
Lingvistika
Literárna kritika
Literatúra
Logoterapia
Louis Althusser
Lucien Febvre
Ludwig Wittgenstein
Média
Móric Beňovský
Mýtus
Machiavelli
Manažment (činnosť)
Marco Polo
Marcus Tullius Cicero
Marc Bloch
Martin Rázus
Marxistická filozofia
Marxizmus
Masa
Masmédium
Masová kultúra
Materiál
Matka
Max Horkheimer
Max Weber
Mešťan
Mentalita
Michel de Montaigne
Michel Paul Foucault
Mikuláš Kuzánsky
Miláno
Moderna
Monadológia
Montesquieu
Morálka
Mrav
Mučeník
Multikulturalizmus
Muzikológia
Náboženský kult
Náboženstvo
Nacionalizmus
Nadácia
Nekrofília
Neokolonializmus
Neoliberalizmus
Neomarxizmus
Nietzsche
Noetika
Norbert Elias
Norma
Normatívny systém
Novotomizmus
Občianske združenie
Obyčaj
Ontogenéza
Organizácia
Osveta
Osvietenská filozofia
Osvietenstvo
Oswald Spengler
Ouroboros
Písmo
Paradigma
Patricia Aburdeneová
Patristika
Paul Heinrich Dietrich von Holbach
Permakultúra
Peter Liba
Pico della Mirandola
Pierre Bourdieu
Pitirim Alexandrovič Sorokin
Platón
Podvedomie
Pojem
Polis
Politika
Politológia
Populárna kultúra
Postštrukturalizmus
Postmarxizmus
Postmoderna
Potreba
Pozitivizmus
Poznanie
Práca
Právo
Príroda
Prírodné vedy
Prax
Presvedčenie
Produkt
Psychoanalýza
Psychológia
Rím
Rítus
Rómológia
Racionalizmus
Racionalizmus (filozofia)
Raymond Aron
Reč
Realita
René Descartes
René Girard
Renesančný platonizmus
Renesancia
Rituál
Roland Barthes
Rovnosť
Rozum
Súčasná filozofia
Súkromné vlastníctvo
Samuel Phillips Huntington
Sankcia
Scholastika (filozofia)
Sedem slobodných umení
Semiotika
Sen
Senát
Sigmund Freud
Sociálna skupina
Sociológia
Sociológia kultúry
Sofisti (filozofia)
Solipsizmus
Spoločenská veda
Spoločnosť
Stredovek
Stredoveká filozofia
Subkultúra
Svätý
Symbol
Tabu
Tacitus
Talcott Parsons
Teatrológ
Technokracia
Technokratizmus
Thomas Hobbes
Thomas More
Tommaso Campanella
Tradícia
Triedny boj
Tvorba
Umberto Eco
Umenie
Utilitarizmus
Výchova
Výskum
Výtvarná kritika
Veľká francúzska revolúcia
Veda
Vergilius
Viera
Vitalizmus
Vladimír Clementis
Voltaire
Walter Benjamin
Wilhelm Reich
Wilhelm Wundt
Zákon
Zvyk




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk