A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Friedrich Anton Kolenati | |
český zoológ, botanik, geológ, lekár a vysokoškolský profesor | |
Narodenie | 17. apríl Praha, Česko |
---|---|
Úmrtie | 17. júl 1864 (52 rokov) Praděd, Česko |
Odkazy | |
Commons | Friedrich Kolenati |
Prof. MUDr. Friedrich Anton Kolenati alebo Bedřich Anton Kolenaty (* 17. apríl 1812, Praha[1] – † 17. júl 1864, Praděd) bol český zoológ, botanik, geológ a lekár, vysokoškolský profesor. Člen Královskej českej společnosti nauk. Od roku 1848 zakladateľ a člen prírodovedeckého spolku LOTOS v Prahe. Niekedy sa udáva, že bol nemeckej národnosti.
Životopis
Po skončení základnej školy a gymnázia vyštudoval lekársku fakultu v Prahe, kde sa už počas štúdia zaoberal prírodnými vedami, hlavne botanikou a entomológiou. Po skončení lekárskej fakulty sa stal asistentom botaniky na pražskej univerzite. Z tejto odchádza roku 1842 do Ruska, kde pôsobí ako asistent zoológie na Petrohradskej akadémii vied. Z podnetu tejto akadémie podnikol v rokoch 1842 – 1845 vedeckú prieskumne – prírodopisnú cestu na Kaukaz. Najskôr robil prieskum dolného toku rieky Donu, neskôr pokračoval do vyšších oblastí Kaukazu. V priebehu roku 1842 vykonal prieskum okolia Azovského mora a zakončil výskum v tomto roku v Taganrogu. V roku 1843 pokračoval v povodí rieky Kury a dosiahol svahy Malého Kaukazu až po Náhorný Karabach. V roku 1845 dosiahol vrchol Veľkého Kaukazu.
Motýle Kaukazu opísal v piatej časti svojej monografii pod názvom: „Meletemata entomologica“ (Entomologické práce – celá práca má 8 zväzkov). Popisuje tu celkove 78 druhov denných motýľov, ktorých zistil na území Kaukazu – z tohto počtu sú 4 nové druhy pre územie Kaukazu. V svojich prácach opísal aj celkom nové taxóny napr.: Melitaea didyma var. interrupta Kolenati a Melanargia galathea var. turcica Kolenati. Časť materiálu, ktorý zozbieral Kolenati na Kaukaze je ešte zachovaný v Zoologickom inštitúte Akadémie vied Ruskej federácie. Typový materiál sa však už bohužiaľ nezachoval.
V roku 1845 sa Kolanati vracia do Prahy, kde habilitoval na univerzite ako súkromný docent prírodopisu. Bol značne revolučne ladený, a preto sa v roku 1848 aktívne zapojil do revolučného diania vtedajšej doby, za čo bol i väznený. Po prepustení z väzenia suploval prednášky z mineralógie a zoológie na Pražskom polytechnickom ústave a pôsobil tiež ako profesor prírodopisu na Malostranskom gymnáziu. V roku 1848 založil spoločne s viacerými českými vedcami prírodovedecký spolok LOTOS. Koncom roku 1849 bol menovaný za riadneho profesora prírodopisu a technológie na brnianskej technike. Na tomto pracovisku počas svojho pôsobenia významne rozšíril zbierky prírodnín, hlavne prírodovedecké a mineralogické zbierky.
Po svojom príchode na Moravu sa zaoberal hlavne prírodovedeckým výskumom viacerých oblastí Moravy, ako napr.: Znojemsko, Mikulovsko, okolie Brna, Tišnovsko, Moravský kras, okolie Zábřehu na Moravě a Kunštátu. Významným podielom sa zaslúžil o výskum Jeseníkov, hlavne oblasti Praděda. Celkove môžeme povedať, že svojou prácou významne prispel k poznaniu prírodných pomerov Moravy a Sliezska.
V zoológii sa zaoberal hlavne výskumom netopierov – Chiroptera, v entomológii študoval hlavne rady: Coleoptera – chrobáky, Hymenoptera – blanokrídlovce, Diptera – dvojkrídlovce, Trichoptera – potočníky, Dermaptera – ucholaky a Neuroptera – sieťokrídlovce. Časť prác venoval aj výskumu pavúkov – Araneidea. Na netopiere bol v svojej dobe asi najlepším odborníkom v celej Európe.
Počas svojho plodného života napísal viac ako 50 entomologických prác, z ktorých mnohé publikoval v spisoch Královské České společnosti nauk, Viedenskej akadémie, Viedenského zoologického a botanického spolu a v časopisoch: Stettiner entomologische Zeitung a Wiener entomologische Monatschrift. Časť svojich prác publikoval i v spisoch Petrohradskej a Moskovskej akadémie vied, prípadne Moskovskej prírodovedeckej spoločnosti. Veľmi známou je napr. Kolenatiho práca o výskume Jeseníkov: „Naturhistorische Durchforschung des Altvatergebirges“, ktorá vyšla roku 1858. Podal tu celkový obraz zoologických pomerov v Sliezsku. Práca je však veľmi rozsiahle koncipovaná a nemohla preto zachytiť hlbšie niektoré špeciálne systematické problémy. Neskôr doplnil svoje výskumy oblasti Praděda ďalšími prácami ako: „Einige neue Insecten vom Altvater“, z roku 1860, alebo „Entomologische und botanische Notizen vom Altvatergebirge“ z roku 1861.
Zbierka chrobákov od Kolenatiho z prvej polovice 19. storočia sa stala jedným zo základov entomologických materiálov Národného múzea v Prahe.
MUDr. Friedrich Anton Kolenati zomrel 17. júla 1864 počas výskumnej cesty na Praděd, kde tragicky zahynul. Pochovaný je v Malé Morávce v Česku.
Bibliografia
- Kolenati, F. A.: 1845, Meletemata Entomologica. Fasc. I. Insecta Caucasi cum distributione geographica. Coleopterorum Pentamera carnivora. Bedrich (= Friedrich) Anton Kolenati – Petropoli, Sumtibus Imperialis Academiae Scientiarum: 2 Titelbl. + 1 – 88, col. Taf. I – II, 1845. (Horn, W. Misc. ent. Band 3, Arbeit 15).
- Kolenati, F. A.: 1848, Genera et species Trichopterorum. 1. Heteropalpoidea, Pragae, pp ??
- Kolenati, F. A.: 1857, Synopsis Prodroma der Nycteribien. Wiener Entomol. Monatschr., 1, 61 – 62.
- Kolenati, F. A.: 1858, Die Bereisung Hocharmeniens und Elisabethopols, der Schekinschen Provinzund des Kasbek im Central – Kaukasus, Dresden: Kuntze, VI, 289 pp.
- Kolenati, F. A.: 1860, Die larve von Elmis maugetii Latr. Wiener entom. Monatschrift, 1, 88 – 89.
- Kolenati, F. A.: 1863, Beiträge zur Kenntniss der Phthirio – Myiarien. Horae Soc. Entomol. Ross., 2, 9 – 109.
Referencie
Zdroje
- Poggendorff,: 1863, Poggendorff's Biogr. – liter. Handwörterbuch 1: 1301 – 1302.
- Wurzbach, C.: 1864, Biographisches Lexikon 12: 316 – 319.
- Wurzbach, C.: 1864, Leopoldina 4, 141.
- Anonym: 1866, Lotos 16: 176.
- Anonym: 1870, Lotos 20: 87.
- Anonym: 1899, Ottuv slovník naučny. Dil 14, Praha: 548.
- Maiwald, V.: 1904, Geschichte der Botanik in Böhmen.: 189.
- Navrátil, M.: 1913, Almanach českych lékařu, Praha: 146 – 147.
- Wenzelides,: 1922, Heimatgeschichte 3: 86 – 87.
- Kettner, R.: 1926, Časopis pro miner. a geol. 7: 452.
- Remeš, M.: 1936, Časopis Vlasteneckého spolku musejního v Olomouci 49: 105 – 106.
- Pfeffer, A.: 1950, Čas. Čs. spol. ent. 47: 245.
- Skutil, J.: 1955, Zprávy SLUKO Olomouc 44: 5 – 6.
- Anonym: 1963, Příruční slovník naučny. Sv. II, G – L, NČSAV Praha: 533.
- Gaisler, J.: 1964, Zool. listy 13: 284 – 285.
- Němec, J.: 1964, Vesmír 43: 347.
- Flasar, J.: 1965, Práce Odb. přír. Věd. vlastiv. úst. Olomouc 5: 1 – 27.
- Žampach, F. M.: 1965, Lidé a země 14: 51 – 55.
- Černík, A.: 1966, Byl Bedřich Kolenatý v r. 1844 na Kazbeku?, Lidé a země, 15, 10 – 13.
- Skutil, J.: 1967, Vlastiv. ročenka okres. archivu Blansko 1: 31.
- Rozkošny, R.: 1971, Bibliography of Diptera in Czechoslovakia 1758 – 1965. Univ. J. E. Purkyně, Brno: 88 – 89.
- Flasar, J.: 1972, Vesmír, 51: 190.
- Slavětínsky, M.: 1972, Vnitřní lékařství 18: 1209 – 1210.
- Dyk, V.: 1973, Zprav. Vlast. ústav Olomouc 163: 32 – 33.
- Koleška, Z.: 1975, Sbornik Vysoké školy zeměd. v Praze Fak. agro., Řada A: 176 – 177.
- Nissen, C.: 1978, Die Zoologische Buchillustration, ihre Bibliographie und Geschichte, Band II: Geschichte, Anton Hiersemann – Stuttgart, 233.
- Koleška, Z.: 1984, Zprávy Čs. spol. ent. ČSAV Praha 20: 189 – 192 + portrét.
- Nekrutenko, Y., P.: 1990, Dnevnye babočki Kaukaza, part. I., Dumka Naukova, Kyjev, 22 – 23 + portrét.
- Tuzov, V. K & kol.: 1997, Guide to the Butterflies of Russia and adjacent territories, Volume 1, Pensoft, Sofia –Moscow.
- Opatrný, E. & Petruška, F., 1998: Dějiny České Zoologie, Přírodovědecká fakulta Univerzity Palackého v Olomouci, 177 pp., Kolenati Bedřich: 68.
- Martínek, J. & Martínek, M: 1998, Kdo byl kdo (naši cestovatelé a geografové), Nakl. Libri, Praha, KOLENATÝ Bedřich Antonín, 238.
- Nonveiller, G.: 1999, The Pioneers of the Research on the Insects of Dalmatia: 203.
- Gaedike, R. & Groll, E. K. eds. 2001, Entomologen der Welt (Biografien, Sammlungsverbleib). Datenbank, DEI Eberswalde im ZALF e. V.: „Kolanati Bedřich (=Friedrich) Anton“: (internet).
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Štefan Nécsey
Štefan Rokos
Achille Guénée
Adalbert Seitz
Adolf Adámek
Adolf Cserey
Alois Friedrich Rogenhofer
Andreas Bang-Haas
Andrej Reiprich
Andrej Terren
Anton Emil Smutný
Aristides von Caradja
Arnold Spuler
Cajetan Felder
Carl Alexander Clerck
Carl Friedrich August Alexander Crüger
Carl Linné
Christian Friedrich Freyer
Conrad Gesner
Curt Jacobus Eisner
Dru Drury
Ede Agost Hudák
Edvard Troníček (mladší)
Edward Donovan
Edward Wotton
Embrik Strand
Emil Marie Hachler
Eugen Kriek
Eugen Pažický
Eugen Vángel
Felix Bryk
Ferdinand Albín Pax
Ferdinand Albin Pax
Ferdinand Heinrich Hermann Strecker
Ferdinand I. (Bulharsko)
Ferdinand Le Cerf
Ferdinand Ochsenheimer
Ferdinand Uhryk
František Antonín Nickerl
Friedrich Kolenati
Géza Horvath
Gejza Horváth
Georg Friedrich Treitschke
Grigorij Jefimovič Grum-Gržimajlo
Gustav Grosse
Gustav Július Geyer
Gyula Dahlström
Hans Ferdinand Emil Julius Stichel
Hans Fruhstorfer
Hans Kotzsch
Hans Rebel
Hynek Albrecht
Hynek Alois Joukl
Ignaz Schiffermüller
Ivan Zbíňovský
János Husz
Ján Bogsch
Ján Pável
Ján Zelný
Jacob Hübner
Jan Daniel Preysler
Jan John
Jaroslav Tykač
Jean Baptiste Alphonse Dechauffour de Boisduval
Johann Centurius von Hoffmannsegg
Johann Christian Fabricius
Johann Friedrich Wilhelm Herbst
Johann Nepomuk Cosmas Michael Denis
Johann Wilhelm Meigen
John Henry Leech
Josef Fischer von Röslerstamm
Josef Johann Mann
Josef Klika
Josef Moucha
Jozef Bošiansky
Jozef Veselý
Jules Léon Austaut
Jules Pierre Rambur
Julius Lederer
Julius von Kennel
Karel Hrubý
Karel Steinich
Karl Schawerda
Karl Wilhelm von Dalla Torre
Karol Ľudovít Doležal
Karol Cengel
Karol Kelecsényi
Karol Oboňa
Koloman Šándor
Kristián Andrej Zipser
Lajos Abafi-Aigner
Lajos Issekutz
Leo Sheljuzhko
Maximilian Ferdinand Wocke
Michal Greisiger
Mieczysław Romuald Krzywicki
Miloslav Kudla
Moses Harris
Napoleon Manuel Kheil
Nikolaj Grigorievič Jeršov
Nikolaj Michajlovič Romanov
Otakar Nickerl
Otto Bang-Haas
Otto Slabý
Otto Staudinger
Paul Pekarský
Philipp Christoph Zeller
Pierre André Latreille
Pierre Millière
Róbert Lačík
Robert Townson
Roger Verity
Rudolf Felder
Rudolf Ritter von Feistmantel
Rudolf Schwarz (prírodovedec)
Rudolf Veliký
Sergej Nikolajevič Alferaki
Stanislav Nemček
Tibor Weisz
Vasilij Petrovský
Viktor Ivanovič Močuľskij
Vladimir Vladimirovič Nabokov
Vladislav Šír
Vojtech Drexler
Witold Niesiołowski
Zdeněk Frankenberger
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk