Frazeografia je teória a prax zostavovania a spracovania frazeologických slovníkov. Slovníkové spracovanie frazeológie má na Slovensku dlhšiu tradíciu a je spojené s dvojjazyčnými i viacjazyčnými slovníkmi, ktoré spolu s lexikou uvádzajú aj istý výber frazeológie. Takýto charakter má napr. práca Daniela Sinapia Horčičku Neoforum Latino-Slavonicum (1678), Idiotikon Slovacicum (1808) J. Ribaya, Frazeológia latinsko-nemecko-maďarsko-slovenská z roku 1750 zostavená F. Wagnerom. Časť slovenských prísloví z Horčičkovej zbierky prevzal a preložil do češtiny Pavol Doležal. Na jeho knihu Grammatica Slavico-Bohemica (1746) nadviazal A. Bernolák dielom Slovenská gramatika (Grammatica Slovaca 1790), kde v kapitole Adagia Slavica uvádza 521 ustálených výrazov. V dodatku k ďalšej práci Etymologia vocum Slavicarum (1791) uvádza ešte okolo 230 frazeologických jednotiek, zväčša odlišných od prvej zbierky (Adagia...). Do svojho celoživotného diela Slowár slovenskí, česko-laťinsko-ňemecko-uherskí (1825-1827) zakomponoval obe zbierky frazeológie. Slowár obsahuje okolo 2800 jednotiek. Aj v súčasnej slovenskej frazeografii prevládajú prekladové slovníky (p. dvojjazyčné frazeologické slovníky), kým ucelený slovníkový opis slovenskej frazeológie ešte stále chýba. Samotný termín frazeografia sa vydeľuje až v novšom období na pozadí pojmu lexikografia. Jeho vyčlenenie sa opiera o skutočnosť, že spracovanie frazeologických slovníkov má v porovnaní s inými lexikografickými opismi viaceré celkom špecifické postupy a ciele.