František Rut Tichý
Narodenie	21. máj 1886 Chyňava, Rakúsko-Uhorsko, dnes Česko
Úmrtie	4. apríl 1968 (81 rokov) Chyňava, Česko-Slovensko, dnes Česko
Národnosť	česká
Alma mater	Filozofická fakulta Karlovej univerzity
Profesia	pedagóg, prekladateľ, básnik, spisovateľ, profesor
Odkazy
Commons	František Rut Tichý
Biografický portál

František Rut Tichý (* 21. máj 1886, Chyňava, Rakúsko-Uhorsko, dnes Česko – † 4. apríl 1968, Chyňava, Česko-Slovensko, dnes Česko) bol český spisovateľ, básnik, prekladateľ, publicista, filológ a literárny historik. Civilným povolaním bol stredoškolský profesor (Beroun, Bratislava, Praha). Písal pod pseudonymom Zdeněk Broman.

Narodil sa 21. mája 1886 v Česku v obci Chyňava neďaleko Berouna. Študoval na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity a v štúdiu pokračoval v Lipsku. V roku 1911 začal svoju pedagogickú činnosť, keď začal vyučovať na strednej škole v meste Beroun. Po prvej svetovej vojne prišiel na Slovensko, kde určitý čas pôsobil ako riaditeľ kolegiálneho gymnázia v Prešove. V tejto funkcii v roku 1922 zaviedol vyučovanie ukrajinského jazyka na gymnáziu. Počas roka tiež vydal prvú zbierku básní Alexandra Duchnoviča. V rámci činnosti stredoškolského profesora pracoval aj v Prahe (1934 – 1945), v Mariánskych Lázniach (1945 – 1947), vo Svätom Jure a neskôr sa stal lektorom češtiny na filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

V roku 1923 sa stal hlavným redaktorom ukrajinského denníka Rusyn (po slovensky Rusín) – prvého denníka v Zakarpatskej oblasti, na ktorom spolupracoval s Vasyľom Stepanovyčom Grendžom-Donským, s Avhustynom Omeľanovyčom Štefanom, s V. Šubom a s Andrijom Mychajlovyčom Voronom. V roku 1938 vydal zbierku Pověsti z Podkarpatské Rusi (po slovensky Povesti z Podkarpatskej Rusi). V 30. rokoch sa vrátil do Prahy. V roku 1949 bol penzionovaný. Počas 50. a 60. rokov sa venoval výskumu kultúrno-osvetovej činnosti Rusínov a Ukrajincov na východnom Slovensku. V rokoch 1956 a 1964 sa zúčastnil dvoch celoštátnych konferencií ukrajinistiky. Zároveň v októbri 1956 viedol cyklus prednášok o ukrajinskej literatúre na filozofickej fakulte prešovskej univerzity.

Napísal monografiu Vývoj současného spisovného jazyka na Podkarpatské Rusi (po slovensky Vývoj súčasného spisovného jazyka na Podkarpatskej Rusí), čo vyšla v roku 1938, ako aj mnoho článkov o činiteľoch pôsobiacich v Zakarpatskej oblasti, o folklóre a o jazyku Rusínov, o ukrajinskej literatúre, o väzbách medzi Ukrajincami, Čechmi a Slovákmi, prispel do encyklopédie Ottův slovnik naučný nové doby radom článkov z oblasti ukrajinistiky. Počas život napísal viac ako 200 prác. V rámci svojej odbornej činnosti sa najviac venoval kultúre Rusínov a zakarpatských Ukrajincov (zaoberal sa napríklad Anatolijom Kralickým).

Zaoberal sa tiež slovakistikou či dejinami českého písomníctva (napríklad osobnosťami ako Ján Amos Komenský, Adolf Heyduk či Václav Beneš Třebízský), vyhotovil viacero hodnotiacich prác.

František Rut Tichý prekladal z viacerých jazykov – z nemčiny, z francúzštiny, z ukrajinčiny, z bulharčiny aj z bieloruštiny. Z ukrajinskej literatúry preložil do češtiny diela napríklad Tarasa Hryhorovyča Ševčenka, Lesi Ukrajinky, Ivana Jakovyča Franka, Ivana Danylovyča-Korytňanského. V roku 1939 redigoval príručku Praktická učebnice ukrajinského jazyka (po slovensky Praktická učebnica ukrajinského jazyka). V Užhorode je po ňom pomenovaná ulica.

V roku 1966 ovdovel – svoju manželku pochoval v obci Železná neďaleko Chyňavy. Zomrel po jednej z návštev jej hrobu – cestou z cintorína zišiel do poľa, kde bol nájdený mŕtvy po niekoľkých dňoch. Dátum úmrtia bol stanovený na 4. apríla 1968. Pohreb sa uskutočnil len v úzkom kruhu rodiny – bez účasti blízkych priateľov či kolegov.

• Růžová a bílá knížka (po slovensky Rúžová a biela knižka; 1910, 1914).
• Povídky a písně (po slovensky Poviedky a piesne; 1916).
• Krvácející rány (po slovensky Krvácajúce rany; 1920).

• BOTEV, Christo. Básně. Praha : , 1914. Nakladateľ Jan Otto, preklad z bulharčiny. (po česky)
• J. J. KORYTŇANSKIJ. Rodinná slavnost, komedie o čtyřech jednáních. Prešov : , 1922. (po česky)
• SALUS, Hugo. Christa. Praha : , 1906. Nakladateľ František Adámek, preklad z nemčiny. (po česky)
• SALUS, Hugo. Prežské a iné novely. Praha : , 1907. Nakladateľ Jan Otto. (po česky)
• TARAS HRYHOROVYČ ŠEVČENKO. Ivan Hus. Kyjev, Praha : Ukrajinské vydavatelské družstvo Čas, 1919. Preklad z ukrajinčiny. (po česky)
• Ivan Jakovyč Franko
• Lesja Ukrajinka
• VERHAEREN, Émile. Mnohonásobný lesk. Praha : , 1917. Nakladateľ Bedřich Kočí, preklad z francúzštiny. (po česky)
• VERHAEREN, Émile. Obdiv světa. Praha : , 1917. Nakladateľ Bedřich Kočí. (po česky)
• VERHAEREN, Émile. Filip II.. Praha : Orbis, 1962. (po česky)
• Janka Kupala

• RUT TICHÝ, František; SEDLÁČEK, Karel; KRJEČMAŔ, Mikuláš; Josef Páta. Adolf Černý: k šedesátinám nadšeného šiřitele slovanského uvědomění. Českolužická knihovnička. vyd. Praha : , 1924. (Českolužická knihovnička.) (po česky)
• RUT TICHÝ, František. Československé písně v Moskevském zpěvníku. Praha : Učená společnost Šafaříkova, 1931. (Práce učené společnosti Šafaříkovy v Bratislavě.) (po česky)
• RUT TICHÝ, František. Raná gotika v českém básnictví. Praha : Ústřední rada církve českomoravské, 1940. (po česky)
• RUT TICHÝ, František; ANTONÍN FRINTA, Antonín. Slovanský přehled 1914 – 1924. Praha : Orbis, 1925. (po česky)
• RUT TICHÝ, František; JIRÁSEK, Josef. Slovenská miscellanea. Bratislava : Universum, 1931. S. cs.
• RUT TICHÝ, František. Z legend svatoivanských. Praha : Grafická škola, 1945. (po česky)

1. ↑ Státní oblastní archiv v Praze . ebadatelna.soapraha.cz, . Dostupné online.
2. ↑ Tichý, František Rut, 1886-1968 . ipac.svkkl.cz, cit. 2022-06-22. Dostupné online. (po česky)
3. ↑ Tichý, František Rut, 1886-1968 online. Kladno: Středočeská vědecká knihovna v Kladně, cit. 2024-01-12. Dostupné online. (po česky)
4. ↑ František Rut Tichý životopis online. databazeknih.cz, cit. 2024-01-12. Dostupné online. (po česky)
5. ↑ HOLENDOVÁ, Jolana. Anatolij Kralyckyj. 1.. vyd. Prešov : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Odbor ukrajinskej literatúry, 1984. 256 s. S. 26, 75, 90, 234. (po ukrajinsky)
6. ↑ Tichý, František Rut, 1886-1968 online. Kladno: Středočeská vědecká knihovna v Kladně, cit. 2024-01-12. Dostupné online. (po česky)
7. ↑ František Rut Tichý životopis online. databazeknih.cz, cit. 2024-01-12. Dostupné online. (po česky)
8. ↑ František Rut Tichý životopis online. databazeknih.cz, cit. 2024-01-12. Dostupné online. (po česky)

• Ottův slovník naučný. s.l. : s.n., 1930 – 1934. Nakladateľ Jan Otto. Kapitola heslo Tichý František, český spisovatel. (po česky)
• FRABŠA, František Salesius. Čeští spisovatelé dnešní doby. Praha : Lidová Tribuna (Rosendorf), 1923. S. 139 – 140. (po česky)
• POP, Ivan. Podkarpatská Rus : osobnosti její historie, vědy a kultury. Praha : Libri, 2008. ISBN 978-80-7277-370-1. S. 254. (po česky)
• Tichý, František Rut, 1886-1968 online. Historický ústav Akademie věd České republiky, cit. 2022-06-22. Dostupné online. (po česky)
• Tichý, František Rut, 1886-1968 online. Kladno: Středočeská vědecká knihovna v Kladně, cit. 2022-06-22. Dostupné online. (po česky)
• Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna. Paríž, New York : Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa, 1955 - 1995. 11 zväzkov. (po ukrajinsky)
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov František Rut Tichý na českej Wikipédii a Франтішек Тіхий na ukrajinskej Wikipédii.
• MUŠINKA, Mikuláš. František Tichyj — 80-ričnyj. Dukla, roč. 1966, čís. 3, s. 51-53. (po ukrajinsky)