Frank Marino
Základné informácie
Rodné meno	Francesco Antonio Marino
Narodenie	20.11.195420. november 1954 (68 rokov) Montreal, Quebec, Kanada
Žáner	Hard rock, Blues-rock, Heavy metal
Hrá na nástrojoch	gitara (Gibson SG[1])
Roky pôsob.	1970 – 1993 2001 – súčasnosť
Vydavateľstvá	Columbia Records
Súvisiace články	Mahogany Rush
Vplyv	Jimi Hendrix John Cipollina Carlos Santana
Webstránka	mahoganyrush.com

Francesco Antonio "Frank" Marino (* 20. november 1954) je kanadský^[2] gitarista a frontman hard rockovej kapely Mahogany Rush. Je porovnávaný s Jimi Hendrixom, no je aj považovaný za jedného z najlepších, ale zároveň aj nedocenených^[3] gitaristov 70. rokov.

Hudobná kariéra

Ako päťročný najskôr začal Francesco hrávať na bicie nástroje,^[4] no vo veku okolo trinástich už začínal s hrou na gitaru.^[5] Jeho štýl hry je silne ovplyvnený Hendrixom. Na webových stránkach je Marino opisovaný ako „popálený Jimiho psychedelickým plameňom...“^[6] a sám to aj potvrdzuje tým, ako rád predvádza coververzie Hendrixovej gitarovej klasiky, akou je napríklad kompozícia „Purple Haze“.^[1][6] Frank Marino často kritizovaný, že sa správa ako Hendrixov klon, ^[7][8] no Marino sám seba za imitátora nepokladá, dodáva, že „jeho štýl používa prirodzene, nevybral si ho on, ale štýl si našiel jeho.“ ^[9]

Skupina Mahogany Rush, ktorej je lídrom bola viac-menej populárna v 70. rokoch. Ich nahrávky sa vtedy dostali do rebríčkov Billboardu a mali aj viacero vystúpení, ako napríklad v roku 1978 bolo na podujatí California Jam II. Koncom 70. rokov bola skupina označovaná ako „Frank Marino and Mahogany Rush“.^[10] Zanedlho sa kapela rozpadla a začiatkom 80. rokov Marino vydal u hudobného vydavateľstva CBS dva sólové albumy. Počas 80. a 90. rokov sa skupina dala znovu spojila a niekoľkokrát vystúpila. V roku 1993 sa Frank Marino rozhodol odísť z hudobného priemyslu.

V roku 2001 sa Marino k hudbe znovu vrátil. V roku 2005 sa v interview pre časopis Guitar Player vyjadril, že „aj keď vedel, že má nejakých fanúšikov, netušil, že len na internete ich stretne pol milióna“.^[4] Vydal album Eye of the Storm a šiel na koncertné turné, na ktorom hrával počas show svoje charakteristické improvizované vystúpenia.^[4] Frank je stále aktívny, koncertuje a nahráva pod vlastným menom. Bol napríklad spolu s inými umelcami zapojený do nahrávania bluesového albumu, ktorý bol poctou Albertovi Kingovi a Stevie Ray Vaughanovi.

Marino je strýkom Dannyho Marina, sólového gitaristu kanadskej metalovej kapely The Agonist.

Okrem Jimiho Hendrixa, Marino priznáva vplyv aj iných hudobníkov ako sú: John Cipollina (z kapely Quicksilver Messenger Service), Robbyho Kriegera,^[11] Duane Allmana, Johnnyho Wintera a Carlosa Santanu. Hráva blues, heavy metal a improvizované štýly. Ovplyvnil aj ďalších gitaristov, napríklad Zakka Wyldeho,^[12] Joe Bonamassu,^[13] Erica Galesa a Paula Gilberta.^[14] Jeho hru uznáva aj časopis Guitar Player, ktorý ho označuje spolu s Jeffom Beckom, Eddie Van Halenom a The Edgem (U2) za „výnimočného gitarového hráča s úplným spektrom rozsahu“ (ešte vzletnejšie v origináli ako „full-spectrum guitar god“).^[15]

Diskografia

Sólové albumy

• 1981 – The Power of Rock 'n' Roll
• 1982 – Juggernaut (1982 Columbia Records) U.S. #185^[16]
• 1986 – Full Circle
• 1990 – From the Hip

S kapelou Mahogany Rush

• Zoznam v článku Mahogany Rush

Niektoré nahrávky a zbierky

• California Jam II (1978)
• Fit for A. King (1980)
• Metal Giants (1988)
• Guitar Speak II (1990)
• Hats off to Stevie Ray (1993)
• Bryan Lee: Live at the Old Absinthe House Bar Friday Night (1997)

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Frank Marino

Externé odkazy

• Frank Marino & Mahogany Rush Oficiálna Fan Page
• HardRadio.com Frank Marino Interview

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Frank Marino na anglickej Wikipédii.