Fosforit Usadená hornina
Ťažba fosfátov na Nauru.
Zloženie
Hlavné minerály	apatit
Vlastnosti
Farba	sivá
Portál vedy o Zemi

Fosforit je usadená hornina biogénneho pôvodu s obsahom P₂O₅ okolo od 5 % do 35 %. Je to zmes fosforečnanov prírodného pôvodu v ktorej je jedna z hlavných zložiek minerálna skupina apatitu. Používa po úprave ako hnojivo - zdroj fosforu pre výživu rastlín.

Názov fosforit sa pôvodne používal ako označenie apatitu.^[1]

Zloženie

Mineralogicky sú fosfority tvorené viacerými minerálmi fosforu ako sú apatit (flórapatit, hydroxylapatit, karbonátapatit), francolit alebo z amorfnej látky kleofán. Kleofán najčastejšie pochádza z organických výlučkov ako sú koprolity, čo sú fosílne exkrementy. Niekedy vytvára ooidy a pelety.

Vznik

Fosfatický materiál sa nachádza v kostiach a zuboch všetkých chordátov, ktorých odumreté telá sa môžu nachádzať rozptýlené v sedimentoch. V prípade, že je takto nahromadené väčšie množstvo týchto pozostatkov označujú sa vzniknuté sedimenty bonebeds. Väčšie koncentrácie fosfátov nie sú bežné, najčastejšie sa nachádzajú na plytkých šelfoch. Najmä v oblastiach s veľkou produktivitou organickej hmoty ale nízkym okysličením vody. Nevyskytujú sa však v plne anoxyckom prostredí.^[2] Akumulácie fosforitov vznikajú aj hromadením trusu vtákov na ostrovoch (guáno). Niekedy sa môže hromadiť klastický apatit zo zvetrávajúcich granitoidných hornín v náplavoch.^[3]

Výskyt

Fosfáty sa vyskytujú už od konca prekambria, iné veľké ložiská sú známe z permu a z hraníc krieda-paleogén a miocén-pliocén. Najznámejšia je permská formácia Phosphoria v USA, ktorá sa rozprestiera na ploche 350 000 km².

Na Slovensku sú fosfority známe z niektorých druhohorných súvrství. Nájdené boli napr. v allgäuskom súvrství fatrika.

Referencie

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Tento článok týkajúci sa nerastu, alebo horniny je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.