Fonetika a fonológia nemčiny

Tento článok sa zaoberá výslovnosťou, teda fonetikou a fonológiou nemčiny.

Nemecké hlásky a zodpovedajúce písmená

Existujú tieto nemecké hlásky a im zodpovedajúce písmená (vysvetlivky pozri dole):

a) Spoluhlásky (nem. Konsonanten alebo Mitlaute):

hláska		komentár	písmeno (-ná) (výber)
slovenský prepis	prepis podľa IPA	komentár	písmeno (-ná) (výber)
		často ()	b, bb
			z, tz, zz, c, t, ds, dds
			tsch, tch, cci, ci, c, ch, dsch, ddsch
		často ()	d, dd
		často ()	dsch, ddsch, j, g, gi, gg, ggi
			f, ff, v, ph, pph, w
		často ()	g, gg, gu, gh
	h	slovenské h je znelé (t.j. ɦ), kým nemecké je neznelé (t.j. h^-)	h
x	x	tzv. Ach-Laut - vyslovuje sa zhruba ako slovenské x (t.j. velárne ch); podľa niektorých názorov sa v istých polohách vyslovuje ako χ (χ, t.j. čapíkové ch)	ch, cch, j
ç	ç	tzv. Ich-Laut - konček jazyka sa oprie o spodné rezáky a chrbát jazyka sa zdvihne k prednému podnebiu; v slovenčine neexistuje	ch, g
j	j	prípadne (j) (ʝ); niekedy j^- (j̥)	j, y, ll
k	k	väčšinou kʰ (kʰ)	k, ck, kk, c, cc, cch, ch, q, g, gg (a prvá časť x)
l	l	obyčajne "mäkšie" než slovenské l	l, ll
l̥	l̩		l
m	m		m, mm
m̥	m̩		m
n	n	v niektorých polohách prípadne ȵ (ȵ)	n, nn
n̥	n̩		n
ŋ	ŋ		ng, n
p	p	väčšinou pʰ (pʰ)	p, pp, b, bb
p͡f	p͡f	pery sa nastavia na výslovnosť p, ale súčasne sa vysloví aj f; na rozdiel od slovenčiny ide o jednu hlásku	pf
ʁ	ʁ	t.j. trené čapíkové r (t.j. "francúzske" r); niekedy ʁ^- (ʁ̥). Poznámka: V závislosti od regiónu (príp. sčasti polohy v slove) sa môže vyslovovať aj ako 1. r (t.j. slovenské r), t.j. presnejšie buď jednokmitové alveolárne r (t.j. ɾ) alebo kmitavé (viackmitové) alveolárne r (t.j. r), 2. ʀ (ʀ), t.j. kmitavé čapíkové r, 3. niekoľkými ďalšími spôsobmi	r, rr, rh, rrh
s	s		s, ss, ß, z, c (a druhá časť x)
š	ʃ		sch, s, sc, sci, sh, ch
t	t	väčšinou tʰ (tʰ)	t, th, dt, tt, tth, d, dd
w	v	prípadne v (ʋ); niekedy w^- (v̥)	w, wh, v
z	z	často z^- (z̥)	s, z
ž	ʒ	často ž^- (ʒ̊)	g, j
^ʔ	ʔ	tzv. ráz (na rozdiel od slovenčiny nie je fakultatívny, ale povinný)	(nepíše sa)

b) samohlásky (nem. Vokale alebo Selbslaute), vrátane dvojhlások (nem. Doppellaute, Zwielaute alebo Diphthonge):

hláska		komentár	písmeno (-ná) (výber)
slovenský prepis	prepis podľa IPA	komentár	písmeno (-ná) (výber)
a	ä	vyslovuje sa rovnako ako v slovenské a; Poznámka: Podľa niektorých autorov v spisovnej nemčine namiesto a/á existujú v skutočnosti (v závislosti od postavenia v slove) dve rôzne hlásky: a/á (ä/äː) a ɑ/ɑ́ (ɑ/ɑ:). ɑ/ɑ́ znamená zadné a, pričom niekedy sa označuje aj ako zatvorené a alebo ako temné a.	a
á	äː	vyslovuje sa rovnako ako slovenské á; pozri poznámku uvedenú k a	a, aa, ah, ae
ɐ	ɐ	tzv. samohláskové r	er, r
ɐ̆	ɐ̯	tzv. samohláskové r	r
ẹ	e	slovenské e je hláska je medzi ẹ a ę	e, ey
ẹ́	eː	slovenské é je hláska medzi ẹ́ a ę́	e, ee, eeh, eh, ea, er
ę	ɛ		e, ä
ę́	ɛː		ä, ae, äh
ị	i	vyslovuje sa približne rovnako ako slovenské i	i, ie, y, ey
ị́	iː	vyslovuje sa približne rovnako ako slovenské í	i, ih, ie, ieh, ea, ee
ĭ	i̯		i
į	ɪ		i, ie
ọ	o		o
ọ́	oː	slovenské ó je hláska medzi ọ́ a ǫ́, ale skôr ǫ́	o, oo, oh, eau, oa
ọ̆	o̯		o(i/y)
ǫ	ɔ	slovenské o je hláska medzi ọ a ǫ, ale skôr ǫ	o
ụ	u	slovenské u je hláska medzi ụ a ų, ale skôr ụ	u
ụ́	uː	slovenské ú je hláska medzi ụ́ a ų́, ale skôr ụ́	u, uh, ew
ụ̆	u̯		u
ų	ʊ		u
ụ̈	y		ü, y, u
ụ̈́	yː		ü, üh, y, u
ụ̈̆	y̯		y, u
ų̈	ʏ		ü, y, u
ọ̈	ø		ö, eu
ọ̈́	øː		ö, öh, oe, eu
ǫ̈	œ		ö
ə	ə	tzv. šva alebo redukované e (v slovenčine sa nevyhnutne a automaticky vyskytuje vždy, keď vyslovíme niektorú spoluhlásku samostatne, napr. b bə)	e
ə̆	ə̯		e (v ie, ue, üe)
◌̃	◌̃	toto sú tzv. nosové samohlásky (a to dlhé a krátke); len vo francúzskych slovách; napr. ã je nosové a.	an, am, ain, aim, aen, aon, en, em, ein, eun, ean, in, în, im, on, om, un, um
aį̆	äɪ̯	presnejšie: aẹ̆ (äe̯); toto je dvojhláska	ei, eih, ey, ai, ay, y, i
aų̆	äʊ̯	presnejšie približne: aọ̆ (äo̯); toto je dvojhláska	au, auh
ǫį̆ alebo ǫų̈̆	ɔɪ̯ alebo ɔʏ̯	podľa niektorých názorov presnejšie: ǫọ̈̆ (ɔø̯); toto je dvojhláska	äu, eu
ųį̆	ʊɪ̯	toto je dvojhláska	ui

Vysvetlivky:

znamená hláska, čiže výslovnosť (zvuková podoba jazyka); napr. b znamená hláska b (čiže vyslovený zvuk b):
- prepis čiernou farbou znamená tradičný slovenský prepis,
- prepis zelenou farbou je prepis podľa IPA
k slovenskej transkripcii:
- ◌̥ /◌̊ (čiže krúžok) znamená slabičnosť (v IPA mimochodom znamená neznelosť); napr. l̥ znamená slabičné l
- ^- znamená neznelosť resp. zníženú znelosť (ide o značku pracovne použitú v tomto článku, v slovenskej transkripcii ustálená značka neexistuje); napr. b^- znamená neznelé b (resp. b so zníženou znelosťou), t.j. b sa vysloví menej znelo než slovenské b
- ^h znamená aspirovanosť; napr. t^h znamená aspirované t
- ◌̣ (čiže bodka pod samohláskou) znamená zatvorenosť; napr. ẹ je zatvorené e
- ◌̨ (čiže nožička/ogonek pod samohláskou) znamená (podľa Kráľ 1988) otvorenosť (neznamená teda nosovosť ako v poľštine); napr. ę je otvorené e.
- ◌̆ (čiže oblúčik) znamená neslabičnosť (v IPA mimochodom znamená veľmi krátku výslovnosť); napr. ụ̆ je neslabičné ụ
k transkripcii podľa IPA: pozri v článku Medzinárodná fonetická abeceda

Poznámky:

V pravom stĺpci je uvedený iba (pomerne rozsiahly) výber písmen, ktoré danej hláske zodpovedajú. Viac-menej úplný prehľad písmen a im zodpovedajúcich hlások je uvedený v kapitole nižšie.
V cudzích slovách prevzatých z angličtiny existuje aj:
- anglické w (w; táto hláska nie je zhodná s tým, čo sa v slovenskom prepise označuje ako w) - napr. Whiskey, Wembley (v oboch prípadoch sa mimochodom alternatívne vyslovuje w, čiže slovenské v)
- ǫ́ (ɔː) - napr. Call, Audit, indoor
- ǫ̈́ (œː) - napr. Research
- ǫų̆ (ɔʊ̯) - napr. Slowfox, Showdown, Overhead, Toast; ide v podstate o dvojhlásku

Nemecké písmená a zodpovedajúce hláskyupraviť | upraviť zdroj

Nemecká abeceda je spísaná v článku Nemecká abeceda.

Existujú tieto nemecké písmená (a skupiny písmen) a im zodpovedajúce hlásky, čiže im zodpovedajúca výslovnosť (vysvetlivky pozri dole):

a - 1. a (Mann), 2. á (Samen), 3. v anglických slovách ę (Camping) alebo ę́ (Software) alebo ęĭ(príp. ẹ́) (Baby) alebo ə (Apartment) alebo ǫ (Quaterback) alebo ǫ́ (Call)
ä - 1. ę (Gäste), 2. ę́ (Bär)
aa - á (Waage)
ae - 1. á (Raesfeld), 2. v niektorých cudzích slovách a vlastných menách rovnako ako písmeno ä (1 a 2) (Laternae, Baer), 3. inak normálne ako a+e (Michael)
ai - 1. aį̆ (Mai), 2. vo francúzskych slovách ę (Defaitist) alebo ę́ (Baisse) alebo ẹ́ (Quai) alebo a(príp. aį̆)(Bataillon, Emaille), 3. v anglických slovách ę́ (Trainer, Airbus) alebo ẹ́ (Trainer) alebo ęĭ (Trainer), 4. inak normálne ako a+i (Mosaik)
au - 1. aų̆ (Auto), 2. vo francúzskych slovách ọ́ (Sauce) alebo ọ (Chauvinist) alebo ǫ (chauffieren), 3. v anglických slovách rovnako ako aw, 4. inak normálne ako a+u (Galauniform)
auh - aų̆ (rauh)
äu - 1. ǫį̆ (Häuser), 2. inak normálne ako ä+u (Trochäus)
aw (v angl. slovách) - ǫ́ (príp. ọ́) (Squaw, Trawler)
ay - 1. aį̆ (Bayern), 2. v anglických slovách ęĭ(príp. ẹ́)(Okay) alebo ẹ (Essay)
b (rovnako: bb) - 1. b (Baum, Hobby), 2. p (gelb, ebbwärts) (p sa vyslovuje na konci slova a v istých iných prípadoch)
c - výskyt len v cudzích slovách, v závislosti od ich pôvodu je výslovnosť c (Cäsar), k (Café), č (Cinquecento) alebo s (Cent)
ç - s (Façon) (vyskytuje sa len v cudzích slovách)
cc (výskyt len v cudzích slovách) - 1. k (Broccoli), 2. kc (Vaccination), 3. č (Capuccino), 4. ks (Access, Accessoire)
cch (výskyt len v cudzích slovách) - 1. k (Gnocchi), 2. x (Saccharin)
cci (v talianskych slovách) - č (Boccia)
ch - 1. ç (ich), 2. x (hoch), 3. k (Fuchs, Chronik, Chemnitz) (k sa vyslovuje v domácich slovách pred kmeňovým s, v mnohých gréckych slovách a v istých iných prípadoch), 4. v anglických, francúzskych a španielskych slovách je v závislosti od ich pôvodu výslovnosť š (Chassis) alebo č (chartern)
ci (v talianskych slovách) - č (Ciacona)
ck - k
d - 1. d (Daumen), 2. t (Bad, Mädchen) (t sa vyslovuje na konci slova a v istých iných prípadoch), 3. nevyslovuje sa na konci francúzskych slov (Fond)
dd - d
ds (rovnako: dds) - c (du redst, Modds)
dsch (rovnako: ddsch) - 1. dž (Dschungel), 2. č (Lodsch, Ha(d)dsch)
dt - t (verwandt)
e - 1. ẹ (jedoch), 2. ẹ́ (Weg) (eh porov. h sa v nemeckých slovách vyslovuje vždy len takto, napr. Reh), 3. ę (Pech), 4. ę́ (Dessert), 5. ə (hassen, Koffer, unsere, Alte) (ə sa vyslovuje na konci mnohých domácich slov, napr. v koncovkách -en, -er, a v istých iných prípadoch), 6. nevyslovuje sa v rámci skupiny ie (podrobnosti pozri nižšie) a na konci anglických a niektorých francúzskych slov (Cape, Madame)
é (vo franc. slovách) - ẹ (Crétin) alebo ẹ́ (Café)
è (rovnako: ê) (vo franc. slovách) - ę (Après-Ski, Crêpe) alebo ę́ (Crème de la Crème, sans gêne)
ea (v anglických slovách) - ị́ (Team) alebo ęĭ(príp. ẹ́) (Steak) alebo ę (Readymade) alebo ǫ̈́ (Research)
eau - ọ (Beauté) alebo ọ́ (Plateau) (výskyt len vo francúzskych slovách)
ee - 1. ẹ́ (Idee), 2. v anglických slovách ị́ (Jeep) alebo zriedkavo ị (Toffee), 3. vo francúzskych slovách rovnako ako skupina ée (Dragee, Püree), 3. inak normálne ako e+e (reell)
ée - ẹ (Kanapee) alebo ẹ́ (Dragée)(výskyt len vo francúzskych slovách)
ei - 1. aį̆ (Ei), 2. inak normálne ako e+i (beirren)
eih - aį̆ (Reihe)
er (na konci fracúzskych slov) - ẹ́ (Diner)
et (na konci francúzskych slov) - ẹ́ alebo niekedy aj ę (Cachet)
eu - 1. ǫį̆ (heute), 2. vo francúzskych slovách ọ̈ (pasteurisieren) alebo niekedy ọ̈́ (Milieu), 3. inak normálne ako e+u (Linoleum, beurteilen)
ew (v angl. slovách) - ụ́ (Crew) alebo jụ́ (Newcomer)
ey - 1. aį̆ (Meyer), 2. v anglických slovách ị (Hockey) alebo ẹ (Hockey, Jockey) alebo ęĭ (Wembley)
f (rovnako: ff) - f (auf, Waffe)
g - 1. g (Gas), 2. k (Weg, Magda) (k sa vyslovuje na konci slova a v istých iných prípadoch), 3. ç (König) (ç sa vyslovuje na úplnom konci slova v -ig), 4. vo francúzskych slovách v istých postaveniach ž (Garage), 5. v anglických a talianskych slovách v istých postaveniach dž (Gentry)
gg - 1. g (Schmuggler), 2. k (egg!, loggbar) (k sa vyslovuje na konci slova a v istých iných prípadoch), 3. v talianskych slovách pred i dž (Loggien)
gh - 1. pred samohláskou g (Joghurt), 2. v anglických slovách f (tough) alebo sa nevyslovuje (light)
gi (rovnako: ggi) (v talianskych slovách) - dž (Ragione, Arpeggio) alebo dži (Giro)
gli (pred samohláskou v talianskych slovách) - lj (Intaglio)
gn (vo franc. alebo španielskych slovách) - nj (Kognac)
gu (pred e alebo i vo franc. alebo španielskych slovách) - g (Guillotine)
h - 1. h^- (Haus, aha, Vehikel) (h^- sa vyslovuje jednak na začiatku slova, jednak medzi samohláskami vo väčšine cudzích slov a jednak v citoslovciach), 2. nevyslovuje sa (du leihst du laį̆st, Honneurs) (nevyslovuje sa v mnohých francúzskych slovách a na konci nemeckých dvojhlások porov. eih a auh), 3. v ostatných prípadoch sa nevyslovuje, ale súčasne predlžuje predchádzajúcu samohlásku inú než dvojhlásku (Ohr ọ́ɐ̆)
i - 1. ị (Zitrone), 2. ị́ (er gibt)(ih porov. h sa vyslovuje vždy len takto, napr. ihm), 3. į (Biss), 4. ĭ (Nation, Spanien, defizient), 5. v anglických slovách aį̆ (Outsider)
ie - 1. ị (vielleicht), 2. ị́ (die)(ieh porov. h sa vyslovuje vždy len takto, napr. ziehen), 3. į (Viertel), 4. v švajč. vlastných menách iə̆ (Brienz), 5. pozri ier, 6. inak normálne ako i+e (Klient, Spanien, defizient)
ier (na konci francúzskych slov) - 1. ị́ɐ̆ (Offizier), 2. ĭẹ́ (Bankier)
ill (vo francúzskych slovách) - lj (Kanaille) alebo j (Tailleur)
j - 1. j (jagen), 2. vo francúzskych slovách ž (Jupon), v anglických slovách dž (Job), v španielskych slovách x (Don Quijote)
k (rovnako:kk) - k (kaufen, Stukkatur)
kq - k (Akquise)
l - 1. l (blau), 2. najmä v koncovke el často: l̥ (Löffel, Kreml)
ll - 1. l (alle), 2. vo francúzskych slovách j (Vermillon) alebo lj (niekedy alternatívne l alebo sa na konci slova nevyslovuje) (brillant, Vanille, Emaille), 3. v španielskych slovách lj (Kamarilla)
m - 1. m (Mann), 2. v koncovke em často: m̥ (großem)
mm - m (Damm)
n - 1. n (nicht), 2. v koncovke en často: n̥ (haben), niekedy alternatívne m̥ (haben) a ŋ̥ (röntgen), 3. ŋ (Anker, Sphinx, Tangens) (ŋ sa vyslovuje pred vysloveným k a v cudzích slovách aj pred g a x), 4. v niektorých francúzskych slovách sa nevyslovuje a označuje nosovú výslovnosť predchádzajúcej samohlásky (Cousin, Accent)
ñ - nj (Doña) (vyskytuje sa len v cudzích slovách)
ng - 1. ŋ, 2. v niektorých cudzích slovách ŋg (Tangens) porov. n
nn - n
o - 1. ọ (Poem), 2. ọ́ (Herzog), 3. ǫ (Post), 4. v anglických slovách ọ́ alebo alternatívne ǫų̆ (Overhead)
ö - 1. ọ̈ (Diözese), 2. ọ̈́ (Behörde)(öh porov. h sa vyslovuje vždy len takto, napr. Höhe), 3. ǫ̈ (löschen)
oa (v angl. slovách) - ọ́ (prípadne ǫų̆) (Toast)
oe - 1. rovnako ako písmeno ö (1 až 3) (Goetheanum, Goethe, Foerster), 2. v niektorých vlastných menách ọ́ (Soest, Boeing), 3. inak normálne ako o+e (Aloe)
öe (v koncovkách rrhö(e) a pöe) - ọ̈́ (prípadne ọ̈́ə) (Diarrhöe)
oeu - ọ̈́ (Coeur) (výskyt len vo franc. slovách)
oi - 1. ǫį̆ (Konvoi), 2. ọ́ (Voigt), 3. vo franc. slovách ọ̆á (Boudoir) alebo ọ̆a (Toilette), 4. inak normálne ako o+i (Heroin)
on - 1. ǫ̃ (Annonce), 2. ǫŋ alebo ọ́n (Beton), 3. inak normálne ako o+n (Onkel)
oo - 1. ọ́ (Boot), 2. v angl. slovách ụ́ (Boom) alebo ų (Booklet) alebo ǫ́ɐ̆ (indoor), 3. inak normálne ako o+o (Zoologie)
ou - 1. vo franc. slovách ụ́ (Route) alebo ụ (Camouflage) alebo ų (Journalist), 3. v angl. slovách aų̆ (Couch)
ow (v angl. slovách) - 1.aų̆ (prípadne ọ) (Clown), 2. ọ́ (Bowle, Slowfox)
oy - 1. v angl. slovách ǫį̆ (Boykott), 2. vo franc. slovách ọ̆aj (loyal) alebo ọj (oktroyieren), 3. inak normálne ako o+y (Toyota)
p - 1. p (Oper), 2. na konci franc. slov sa nevyslovuje (Coup)
pf - p͡f (Kampf)
ph - f (Apokryph)
pp - p (Depp)
pph - p͡f alebo f (Sappho)
qu - 1. kw (Quantum), 2. vo franc. a špan. slovách k (Quai, Don Quijote)
r - 1. ʁ (resp. varianty, napr. r - pozri tabuľku vyššie) (rühren) , 2. najmä na konci slova: ɐ (Bauer, Kentaur), 3. najmä na konci slova: ɐ̆ (Bier, Verlust, führt), 4. nevyslovuje sa vo franc. koncovke -er (Diner), sčasti aj -ier (Croupier)
rh - ʁ (resp. varianty, napr. r - pozri tabuľku vyššie) (Rhein)
rr (rovnako: rrh) - ʁ (resp. varianty, napr. r - pozri tabuľku vyššie) (Arrest, Katarrh)
s - 1. z (sauber), 2. s (aus, Slowake), 3. na začiatku slova pred p a t: š (Speck, Stein), 4. nevyslovuje sa na konci francúzskych slov (Fauxpas)
sc - 1. v talianskych slovách š (crescendo), 2. v latinských slovách sc (Scientia)
sch - 1. š (Schule), 2. v talianskych slovách sk (Scherzo), 3. v niektorých gréckych (prípadne latinských) slovách sç (Eschatologie)
sci (v talianskych slovách) - š (sciolto)
sh (v anglických slovách) - š (Finish)
ß - s (Maß)
ss - s (lassen)
t - 1. t (Traum), 2. c (Aktie), 3. v anglických slovách v skupine tio š (Promotion), v koncovke -ture č (Feature), 4. nevyslovuje sa na konci franc. slov (Depot)
tch (v anglických slovách) - č (Match)
th - 1. t (Thron), 2. v anglických slovách podľa anglickej výslovnosti, t.j. buď θ (Commonwealth) alebo ð (Farthing)
ts - c (Rätsel)
tsch - č (Tschechoslowakei)
tt (rovnako: tth) - t (Kitt, Matthias)
tz - c (Katze)
u - 1. ụ (Ruine), 2. ụ́ (Gruß), 3. ų (Hund), 4. ụ̆ (Linguistik), 5. w (Quelle), 6. vo franc. slovách ụ̈ (Kommuniqué) alebo ụ̈́ (Coiffure) alebo ų̈ (prípadne ų) (Budget, surreal) alebo ụ̈̆ (Nuance) alebo w (Etui), 7. v anglických slovách a (Truck) alebo ǫ̈ (Pumps)
ü - 1. ụ̈ (Büro), 2. ụ̈́ (für) (üh porov. h sa vyslovuje vždy len takto, napr. Mühe), 3. ų̈ (füllen)
ue (vo vlastných menách) - 1. rovnako ako písmeno ü (1 až 3) (Mueller, Duesterberg), 2. ụ́ (Buer), 3. ụə̆ (Buess)
üe (v švajčiarskych slovách) - ụ̈ə̆ (Müesli)
ui - 1. ųį̆ (pfui), 2. v niektorých vlastných menách ụ̈́ (Duisburg)
v - 1. f (Vater), 2. w (nervös)
w - 1. w (was), 2. f (Löwchen), 3. v anglických slovách anglické w (Wembley) alebo ų̆ (Showdown obe ow) alebo sa nevyslovuje (Bowle), 4. nevyslovuje sa v nemeckých vlastných menách na -ow (Pankow)
wh - 1. w (Whisky), často alternatívne anglické w (Whisky), 2. v niektorých angl. slovách h^-(Who is who)
ww - w (Struwwelpeter)
x - 1. ks (Hexe), 2. nevyslovuje sa na konci franc. slov (Grand Prix)
y - 1. ụ̈ (Dynastie), 2. ụ̈́ (Psyche), 3. ų̈ (Hymne), 4. ụ̈̆ (Zyanose), 5. rovnako ako písmeno i (1 až 3) (groggy, Schwyz, Kyffhäuser), 7. v anglických slovách aį̆ (Flyer), 8. v niektorých cudzích slovách j (Canyon)
z - 1. c (Zentrum), 2. v cudzích slovách s (Bronze, Quiz) alebo z (Gaze, Zoom), 3. nevyslovuje sa na konci franc. slov (gardez!)
zz - 1. v talianskych slovách c (Skizze), 2. v anglických slovách s (Grizzly) alebo z (Jacuzzi)

Vysvetlivky:

- V hranatej zátvorke je uvedená výslovnosť pomocou slovenského prepisu (pozri vyššie). V okrúhlej zátvorke bezprostredne za touto výslovnosťou sú uvedené príklady.

- Číslovanie (1, 2...) označuje rôzne výslovnosti (jedno číslo označuje buď jeden typ výslovnosti pre určité postavenia v slove, alebo označuje všetky možné výslovnosti pre slová prevzaté z jedného cudzieho jazyka či niekoľkých cudzích jazykov)

Poznámky:

-Ako samostatné položky tu nie sú uvedené skupiny písmen, v ktorých sa h nečíta a navyše predlžuje predchádzajúcu samohlásku a/alebo v ktorých sa h proste len nečíta (napr. ah = á alebo a)

-Nie sú tu osobitne uvedené prípady, keď sa hlásky b, d, dž, g, j, ʁ, w, z, ž vyslovujú neznelo resp. so zníženou znelosťou (t.j.b^-, d^-, dž^-, g^-, j^-, ʁ^-, w^-, z^-, ž^-).

-Nie sú tu osobitne uvedené prípady, keď sa hláska p, t, k vyslovujú aspirovane (t.j. pʰ, tʰ, kʰ)

-S výnimkou skupiny "on" tu nie sú uvedené prípady nosových samohlások. Nosové samohlásky sa vyskytujú vo francúzskych slovách a píšu sa rovnako ako vo francúzštine, čiže takto: an, am, ain, aim, aen, aon, en, em, ein, eun, ean, in, în, im, on, om, un, um. Vyslovujú sa niekedy rovnako a niekedy podobne ako vo francúzštine, čiže v prípade potreby je vhodné pozrieť si nejaký výklad o francúzskej výslovnosti samohlások.

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

Medzinárodná fonetická abeceda

Zdrojeupraviť | upraviť zdroj

KLEINER, Stefan; KNÖBL, Ralf; Dudenredaktion (Bibliographisches Institut); Institut für Deutsche Sprache. Duden, das Aussprachewörterbuch. 6.. vyd. s.l. : Dudenverlag, 2015. 928 s. ISBN 978-3-411-04067-4.
Duden (Band 6) - Aussprachewörterbuch. 3.. vyd. s.l. : Dudenverlag, 1990. 794 s. ISBN 978-3-411-20916-3.
JUNG, W. Grammatik der deutschen Sprache. 5. Aufl. Leipzig: VEB Bibl. Inst. Leipzig, 1973, S. 461-474
MARKO, E. Príručná gramatika nemčiny. Bratislava:SPN, 1991, S. 7-24
BAER, Dieter. Der Grosse Duden (Wörterbuch und Leitfaden der deutschen Rechtschreibung : mit einem Anhang, Vorschriften für den Schriftsatz, Korrekturvorschriften, Hinweise für das Maschinenschreiben). 6.. vyd. s.l. : Bibliogr. Inst., 1990 (1987). 768 s. ISBN 978-3-323-00030-8.
PALLOVÁ, Marta. Die Einführung in die Phonetik und Phonologie. s.l. : Univ. Palackého, Pedagogická Fak., 2008. Dostupné online. ISBN 978-80-244-2019-6.
ASSOCIATION, International Phonetic; PRESS, Cambridge University. Handbook of the International Phonetic Association (A Guide to the Use of the International Phonetic Alphabet). s.l. : Cambridge University Press, 1999. 204 s. ISBN 978-0-521-63751-0. (najmä kapitola German, S. 86-89)
KRÁĽ, A. Pravidlá slovenskej výslovnosti. Bratislava: SPN, 1988
KRÁĽ, A. Pravidlá slovenskej výslovnosti. Matica slovenská, 2009
PAVLÍK, R. Slovenské hlásky a medzinárodná fonetická abeceda. In: Jazykovedný časopis, 55, 2004, č. 2, str. 87 – 109.1
HENDRICH, Josef; RADINA, Otomar; TLÁSKAL, Jaromír. Francouzská mluvnice. s.l. : Státní pedagogické nakladatelství, 1991. 700 s. ISBN 978-80-04-26212-9.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.