Mechanická klapka (v súčasnosti sa už takmer nepoužíva)

Novšia (používanejšia) elektronická klapka

Filmová klapka je zariadenie používané pri nakrúcaní filmov. Slúži na pomoc pri synchronizácii obrazu a zvuku, a pomáha označiť konkrétne scény zaznamenané počas natáčania.^[1]

Elektronická klapka

Moderné filmové kamery zapisujú opticky na kraj filmového pásu digitálny kód, ktorý je jedinečný pre každé filmové políčko a tiež tak zariadenie pre záznam zvuku ukladá spolu so zvukom rovnaký „timecode“,^[1] pretože obidve zariadenia sú prepojené dátovým káblom. Strihový program už si príslušné klapky nájde a spáruje automaticky.

Na digitálnej klapke je tento digitálny kód bežiaci od začiatku natáčania a meria celkovú spotrebu materiálu. Napriek tomu, že sa zdá že klapka už je teoreticky zbytočná, stále sa pri natáčaní používa či už ako poistka pred výpadkom kódu, alebo pomáha pri natáčaní na viac kamier, kde niektoré z nich nemusia byť rovnako technicky vybavené a pod.

Vynájdenie klapky

Filmovú klapku vynašiel Frank Thring (otec herca Franka Thringa), v roku 1920 v Melbourne, keď stál v čele Efftee Studios.^[2]

Dnešnú digitálnu klapku vynašiel Matthew L. Davies, držiteľ amerického patentu číslo 6831729. ^[3]

Referencie

Pozri aj

• Filmová kamera

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Filmová klapka